Skúšky experimentálneho lietadla Gloster G.40 Squirt jasne ukázali, že bojovo použiteľné lietadlo musí mať minimálne dva motory, ktoré zabezpečia postačujúce letové výkony a spoľahlivosť. Ministerstvo obrany preto zadalo firme Gloster výrobu bojového prúdového lietadla s dvomi motormi pod označnením G.41. Požiadavka bola na možnosť alternatívnej montáže motorov Whittle Rover W2B, de Havilland Halford H.1 a Metropolitan-Vickers F.2. V septembri 1941 bolo ešte pred dokončením prototypu objednaných 20 predsériových kusov s označením Gloster Meteor.

V júli 1942 bol hotový prvý prototyp. ktorý zahájil prvé pojazdové skúšky po dráhe a prvé nesmelé skoky. Motor W2B v základnej verzii nemal dostatočný ťah na to, aby lietadlo vzlietlo a tak až montáž motorov de Havilland Halford H.1 s ťahom 680 kp (6,7 kN) do piateho prototypu umožnila dňa 5. marca 1943 prvý skutočný let na základni RAF Cranwell, pilotoval Michael Daunt. Plánovaná sériová verzia Gloster G.41B Meteor Mk.II, ktorá mala mať túto pohonnú jednodku, sa nepostavila, lebo motory Goblin I (sériová verzia H.1) boli vyhradené pre jednomorovú stíhačku de Havilland Vampire.

12. júna a 24. júla vzlietli prvý a štvrtý prototyp, vybavené silnejším motorom Rolls-Royce W.2B/23 Welland I s ťahom 771 kp. Vzlet tretieho prototypu, vybaveného motorom Metropolitan-Vickers F.2, sa konal až 13. novembra 1943. V tom istom mesiaci vzlietol druhý prototyp, poháňaný motorom Power Jets W.2/500. Na siedmom prototype, ktorý vzlietol 20. januára 1944, odskúšali nové aerodynamické brzdy a nové chvostové plochy. Jeden z prototypov bol vyzbrojený pôvodne až šiestimi kanónmi Hispano Mk.3 ráže 20 mm podľa pôvodnej požiadavky, ale jeden pár kanónov bol ťažko prístupný pre prácu mechanikov a tak ho do sériových modelov nemontovali. Nakoľko to porušilo vyváženie lietadla, v nose lietadla bol nainštalovaný balast. Prvý prototyp bol poslaný do USA, kde slúžil pre porovnávacie skúšky s lietadlom Bell XP-59A Airacomet. Dňa 18. apríla 1944 vzlietol ôsmy prototyp s motormi Rolls-Royce W.2B/37 Derwent I s ťahom 907 kp (8,9 kN), ktorý bol vzorom pre Gloster G.41D Meteor Mk.III

Kuriozitou bol 18-ty vyrobený kus, ktorý sa stal prvým turbovtuľovým lietadlom na svete a dostal názov "Trent Meteor". Prvý raz vzlietol 20. septembra 1945 a bol poháňaný motorom Rolls-Royce Trent, ktorý bol odvodený z motoru Derwent II. Pre zlepšenie pozdĺžnej stability dostal upravené chvostové plochy.

Sériová verzia Gloster G.41A Meteor Mk.I bola odvodená z prototypov s motormi Rolls-Royce W.2B/23 Welland I, mala iba malé úpravy (napr. kabínu s lepším výhľadom smerom dozadu). Do operačnej služby sa Meteor Mk.I dostal 12. júla 1944, keď začal lietať v rámci No. 616 "South Yorkshire" squadrony dislokovanej v Culmhead. Tvrdenie, že sa stal prvým operačne spôsobilým prúdovým lietadlom je však nepodložené faktami, lebo v tom čase už bol v Nemecku do výzbroje oficiálne zaradený Me-262A-0.

Na tomto mieste je dobré sa pozrieť, čo sa v tej dobe dialo v Nemecku. Aerodynamicky na svoju dobu veľmi čisto riešený Messerschmitt Me.262-V1 síce vzlietol už 18. apríla 1941, ale tento let sa konal s pohonom pomerne veľmi slabými motormi BMW 003A-0, ktoré mali v tom čase iba ťah 450 kp. Preto v prednej časti trupu musel byť namontovaný piestový (!) motor Jumo 210G s výkonom 700 hp. Motory Jumo 004 mali neustále problémy a tak aj prvý čisto "prúdový" let 18. júla 1942 s dvomi motormi Jumo 004A-0 s ťahom 600 kp skončil poruchou oboch motorov. Počas celého roku 1943 sa zdokonaľovali motory a až typ Jumo 004B-1 s ťahom 900 kp bol schopný pre bojové nasadenie. Sériová výroba sa neustále odkladala a ešte 20. apríla 1944 poslal Messerschmitt veľmi naliehavý dopis výkonnému riaditeľovi koncernu Junkers Cambeisovi, v ktorom ho žiada o zvýšenie počtu vyrobených motorov. Prvé predsériové stroje boli hotové až vo februári 1944 a prvé stroje Ме.262А-0 boli zaradené do výzbroje až v apríli 1944. Sériová výroba motorov a samotného Me.262 sa vo väčších počtoch rozbehla až koncom roku 1944, pričom lietadlá trpeli radom vážnych nedostakov, z ktorých najvážnejšie sa týkali práce motoru Jumo 004. Nemecko bolo v stave, v ktorom zúfalo potrebovalo kvalitatívnu prevahu a preto k vojskám sa dostávali lietadlá, ktoré ani zďaleka nemali vychytané konštrukčné nedostatky a zvládnutú sériovú výrobu. Veľká Británia nezaostávala za Nemeckom vo vývoji prúdových motorov, ale bola to geniálna konštrukcia Messerschmitta Me.262 a ochota za každú cenu získať kvalitatívnu prevahu nad spojencami, ktorá spôsobila  na prelome rokov 1944/45 dočasnú výkonovú prevahu Me.262 nad britským Gloster Meteorom I a prvou verziou G.41C Meteoru III. Cena bola pomerne vysoká, predstavovali ju veľké straty pilotov, ktorí zahynuli pri explóziách motorov Jumo 004.

Bojové nasadenie u 616. stíhacej perute (wingu) malo experimentálny charakter. 16 nasadených strojov bolo určených pre boj s bezpilotnými strelami Fi.103 (V-1). Prvý boj 27. júla dopadol dosť neslávne, lietadlo síce dostihlo V-1, ale zlyhali 4 kanóny Hispano Mk. III ráže 20 mm, ktorými bol Meteor vyzbrojený. 4. augusta 1944 vzlietol pilot Dean, prezývaný "Dixie", pri pokuse zostreliť V-1 sa mu zasa zasekli všetky kanóny, ale podarilo sa mu krídlom vychýliť strelu z naprogramovanej dráhy. Po vyriešení prvých problémov jednotka zneškodnila 13 striel Fi.103. Najväčší prínos letky bol asi propagandistický, lebo jednotka sa tešila úmyselnej poblicite v médiách.

Lietadlo malo problémy najmä s "buffetingom". Je to aeroelastický jav, ktorý nastáva , keď miestne dochádza k tvorbe periodických vírov a zmenám vonkajšieho tvaru konštrukcie. Ako nedostatočne účinné sa ukázali aj chvostové plochy, ktoré spôsobovali malú pozdĺžnu stabilitu lietadla. Piloti sa sťažovali aj na veľké sily, potrebné na riadenie lietadla nevybaveného posilovačmi.

Po presune na kontinent do Belgie jednotka začala byť vybavovaná v januári 1945 prvou skutočne sériovou verziou Gloster G.41D Meteor Mk.III, pričom prvých 15 ks G.41C sa líšilo iba tvarom kabíny a zväčšenou kapacitou vnútorných nádrží na palivo. Až verzia Gloster G.41D dostala nové motory Rolls-Royce W.2B/37 Derwent I s ťahom 907 kp (8,9 kN). Z tejto verzie vyrobili 180 ks. Meteor III mohol byť vybavený neodhadzovateľnou prídavnou nádržou na palivo o obsahu 480 l na bruchu lietadla.

Výkonový skok motoru Drewent I bol dosiahnutý vďaka jednoduchšiemu toku plynov v motore. Pôvodne motory Whittle W.2B a sériový Rolls Royce Welland mali niekoľko krát lomený tok plynu na vstupe do spaľovacej komory a samotnú spaľovaciu komoru lomenú v tvare U. Motor bol síce kompaktnejší, ale plyny strácali pri zmenách smeru prúdenia kinetickú energiu a motor mal horšiu vnútornú aerodynamiku. Derwent mal lineárne riešenú spaľovaciu komoru a preto lepšiu vnútornú aerodynamiku prúdenia plynov. Oba motory mali radiálny kompresor, ktorý sa ukázal výrobne jednoduchší, nebol tak citlivý na nasatie tuhých častíc a preto napriek svojim limitom (najmä priemeru motoru a horšej aerodynamike pri nasávaní vzduchu) bol lepší, ako výrobne nezvládnuté perspektívnejšie motory s osovým kompresorom. Jasne sa to ukázalo v CCCP, kde síce pokračovali vo vývoji motorov BMW a JUMO, ale samotný Mig-15 lietal s "licenčným" Rolls Royce Nene, ktorý vznikol ako následník Derwentu. Nové motory vynútili predĺžiť motorovú gondolu, čo sa ukázalo ako prekvapujúco účinné z hľadiska aerodynamiky, ale vynútilo si vyvážiť lietadlo ďalším balastom. Posledné modely Gloster G.41E Meteor Mk.III, ktorých bolo vyrobené 15 ks, mali ešte viac predĺženú gondolu motorov.

Druhá jednotka, vybavená Metormi III bola v apríli 1945 vytvorená Sqn RAF No. 504 "County of Nottingham". Lietadlá boli predovšetkým používané pre ozbrojený prieskum a útoky na pozemné ciele a tak jednou z mála akcií, ktoré historikom stáli za zaznamenanie bol útok na kolónu vozidiel  17. apríla 1945 v blízkosti Ijmuiden. Lietadlo sa počas krátkej doby nasadenia nestretlo v leteckom súboji s žiadnym nemeckým protivníkom.

Na lietadlových lodiach HMS ILLUSTRIOUS a HMS IMPLACABLE vykonala Royal Navy v roku 1948 skúšky dvoch Meteorov III, vybavených pristávacím hákom. Napriek ich úspešnému priebehu sa rozhodli pre lietadlo Supermarine Attacker.

Po skončení vojny boli všetky Meteory I a III presunuté k výcvikovým letkám.

Porovnanie parametrov lietadiel Gloster Meteor I-III a Me-262A1 je v nasledovnej tabuľke.

Stručná charakteristika
	Meteor I	G.41D Meteor III	Me-262A-1
Rozpätie (m)	13,1	13,1	12,5
Dĺžka (m)	12,57	12,57	10,6
Výška (m)	3,96	3,96	3,84
Nosná plocha (m2)	34,7	34,7	21,7
Motor	Rolls-Royce W.2B/23C	Rolls-Royce W.2B/37 Derwent I	Jumo 004B-1
Ťah (kp)	771	907	890
Prázdna hmotnosť (kg)	3 693	3 995	3 800
Normálna vzletová (kg)	5330	5 675
Maximálna vzletová (kg)	6 257	6 559	6 925
Plošné zaťaženie max (kg/m2)	181	189	319
Max hmotnosť/kp ťahu	8,12	7,23	7,78
Maximálna rýchlosť (km/hod)	668 vo výške 3000 m	793 vo výške 9000 m	870 vo výške 6000 m */
Stúpavosť (m/min)	657	1 220	1 200
Praktický dostup (m)	12 190	13410	11 450
Dolet (km)	1 610	2 155	1 050

*/ Verzia stíhací bombardér A-2A 755 km/hod, dvojmiestna B-1A 800 km/hod

Nižšie plošné zaťaženie lietadla Gloster Meteor poukazuje, že vo vzájomnom manévrovacom súboji Meteor Mk. III by mal jednozančnú prevahu. Menšia hodnota kg/kp ťahu spolu s menším plošným zaťažením potvrdzuje väčšiu stúpavosť a praktický dostup Meteoru Mk.III. Menšia plocha krídla a lepšie aerodynamické riešenie Me.262 majú za následok väčšiu rýchlosť vo vodorovnom lete. Z uvedených hodnôt vyplýva, že Me-262A1 by sa nesmel púšťať do súboja s Meteorom III vo vodorovnej rovine (horizontálne manévre) a musel by sa spoliehať na vertikálny manéver smerom nadol, aby mohol uniknúť z bojiska. Meteor III by zasa mohol zo svojej o 2 km väčšej maximálnej hladiny pokojne zvoliť miesto a čas útoku, nemusel by sa báť manévrovacieho boja a únik by mohol robiť vertikálnym manévrom smerom nahor. Väčšia zásoba paliva by mu umožňovala zotrvať dlhšie v boji. Stíhací bombardér Me.262A-2A zaostával za Metorom III prakticky vo všetkých parametroch.

Z uvedeného prehľadu je jasné, že Nemecko malo prevahu v prúdových lietadlách krátko v období koncom roku 1944 a v prvých dvoch mesiacoch 1945. Sériová výroba modelu Gloster G.41D Meteor Mk.III znamenala kvalitatívny prielom naspäť na stranu spojencov.

«» 2002-03-03