De Havilland D.H.100 Vampire F.Mk.II - T.Mk.55
Ing. Pavol Šucha

Lopatky na jednej strane radiálneho kompresoru motoru Goblin Obojstranné lopatky na motore  konštrukcie Whittla Vampire F Mk.II

Motory de Havilland Goblin konštruované F. B. Halfordom mali na rozdiel od motorov Rolls Royce Derwent a Nene, ktoré vychádzali z motorov Sira Franka Whittla, lopatky radiálneho (odstredivého) kompresoru iba z jednej strany. Okrem jednoduchšej výroby to aj zjednodušovalo zástavbu motoru do lietadla, lebo u kompresoru s obojstrannými lopatkami bolo potrebné zabezpečiť stabilný prísun vzduchu aj ku zadnej strane kompresoru. Nevýhoda radiálneho kompresoru je v obmedzení jeho výkonu priemerom a tak pri zvyšovaní výkonu sú lopatky na zadnej strane výhodné, lebo umožňujú dvojnásobný výkon pri rovnakom priemere rotoru. Rolls Royce zvyšoval výkon Whittleho motorov a tento vývoj vyvrcholil v legendárnom motore Nene. RAF dokonca uvažovala, že Rolls Royce Nene by sa stal štandardným prúdovým motorom jej leteckých síl. De Havilland na situáciu reagoval koncom roku 1945 prestavbou 4 ks verzie F. Mk. I na pohon týmto motorom. Takto upravené lietadlá dostali označenie Vampire F.Mk. II (F.Mk.2). Prísun vzduchu do zadnej časti kompresoru bol riešený osobitnými sacími otvormi na trupe v oblasti rotorovej časti motoru. RAF nakoniec túto verziu neprevzala a tak sa stala základom pre exportné verzie, popísané v ďalšom texte.

Vampire F.Mk.3Špecifikácia F.3/47 vyžadovala predĺžiť dolet verzie F.Mk.I, de Havilland reagoval veľmi pružne a tak už 4. novembra 1945 vzlietol prototyp TG275 novej verzie Vampire F.Mk.3, ktorá mala viaceré úpravy, vychádzajúce z prvých skúsenosti s prevádzky verzie Mk.1. Kapacita vnútorných nádrží sa zväčšila na 1 482 litrov, lietadlo dostalo nové charakteristicky tvarované zvislé chvostové plochy a možnosť zavesiť dve prídavné nádrže po 909 litrov paliva. Prvé kusy prišli k 54. sq. RAF v apríli 1948, celkovo bolo postavených pre RAF z tejto verzie 117 kusov. Do Kanady bolo exportovaných 83 lietadiel, 4 ks boli exportované do Nórska, 4 ks prevzalo od RAF Mexiko.

Vampire F.Mk.4, bola podobne ako F.Mk.2, upravená verzia F.Mk.3 pre použitie motorov Rolls Royce Nene, ktorá sa však nerealizovala.

Vampire FB.Mk.5Na prelome 40/50-ich rokov bolo jasné, že Vampire vo svojej čisto stíhacej úlohe zastaral. Priame krídla znamenali obmedzenie maximálnej rýchlosti, ale veľmi dobré letové vlastnosti, nenáročná údržba, cena a spoľahlivosť presvedčili RAF, aby uvažovala o pokračovaní výroby lietadlom, určeným pre útoky proti pozemným cieľom. De Havilland reagoval úpravou Vampire F.Mk.3 na stíhací bombardér Vampire FB.Mk.5. Spočívala v inštalácii závesov pod krídlom, ktoré umožnili niesť až 910 kg bômb, alebo 8 ks neriadených protizemných rakiet HVAR. Výzbroj 4 kanónov Hispano Mk.5 ráže 20 mm ostala zachovaná. Lietadlo malo pevnejšie krídla a silnejší podvozok. Rozpätie krídiel bolo zmenšené o 0,61 m a koniec krídla mal hranatejší tvar. Prototyp TG444, upravený z Vampire F.Mk.1 vzlietol 29. júna 1948 a RAF vyzbrojila 40 squadron spolu 931 kusmi tohoto typu lietadla.

Táto verzia sa ja dobre exportovala, 41 ks bolo vyrobených pre austrálsku RAAF, 47 ks označených Vampire FB.Mk.25 odobral Nový Zéland a 17 ks skončilo v JAR. Po vyradení z RAF sa použité stroje exportovali do Egypta (26 ks), Francie (30 ks), Indie (52 ks), Talianska (5 ks) a Venezuely (24 ks). V Indii sa rozbehla licenčná výroba u Hindustan Aircraft Ltd. v počte 281 kusov.

Vampire FB.Mk.6Vampire FB.Mk.6 bola zdokonalená verzia Vampire FB.Mk.5 s motorom Goblin D.Gn.3 s ťahom 14,9 kN (1 520 kp). RAF o túto variantu neprejavila záujem, ale bola pomerne veľmi úspešná v zahraničí. Švajčiarsko odobralo 75 ks a ďalších 103 kusov postavilo v licencii švajčiarske konzorcium v čele s firmou FFA z Emmenu.

Vampire FB.Mk.7 bola nerealizovaná exportná varianta s motorom Goblin 3, ktorá nakoniec vyústila do verzie Vampire FB.Mk.50.

Vampire FB.Mk.8Vampire FB.Mk.8 bola konverzia F Mk.1  TG278 s motorom Ghost, ktorá po prekonštruovaní krídiel predchádzala lietadlu D.H.112 Venom.

Vampire FB.Mk.9 bola tropikalizovaná varianta Vampire FB.Mk.5. Prísun vzduchu pre klimatizáciu kabíny zabezpečoval zväčšený nasávací otvor v koreni pravého krídla. Prvé lietadlo prišlo do služby v januári 1952, posledný z 317 ks pre RAF bol dodaný v decembri 1953. Jeho služba v RAF (slúžili na Malte, v Adene, Iraku, ...) bola pomerne krátka, nahradil ho D.H.112 Venom. RAF odovzdala 10 ks do Jordánska a 15 ks do Rodézie. Bola to posledná jednomiestna verzia Vampire, vyrábaná pre RAF.

Vampire NF Mk.10DH.113 Vampire NF.Mk.10 bol pôvodne určený pre Egypt. Bola to dvojmiestna verzia nočnej stíhačky, vybavená radarom AI Mark X. Prototyp G-5-2 Vampire F.Mk.10 vzlietol 28. augusta 1949. Mal rozšírený a predĺžený trup, tak aby vzniklo miesto pre operátora radaru (sedel vedľa pilota) a radar. Egypt objednal 12 ks, ale nakoniec všetky 81 (podľa iných prameňov 100 ks.) vyrobené kusy skončili u RAF. Sériová verzia mala inštalované motory Goblin D.Gn.3, upravené chvostové plochy, výzbroj 4 x Hispano 20 mm. Jej služba u 21. squadrony začala v júni 1951, slúžila do roku 1954. Niekoľko (37+ ks) lietadiel konvertovali na cvičnú verziu NF(T) Mark 10 pre výcvik navigátorov. Namiesto radaru nieslo navigačné prístroje Rebecca 3 a Gee 3, kabína zodpovedala typu Venom NF Mk 2A. V tejto úlohe lietadlo slúžilo v RAF až do roku 1959. Po zavedení do výzbroje lietadiel Gloster Meteor NF-11NF-14 približne 60 ks bolo odoslané do Itálie, aby nakoniec skončili v Indii, kde slúžili s označením DH.113 Vampire NF.Mk.54 u 10. squadrony "Winged Daggers" dislokovanej na základni Palam.

Vampire T.Mk.11 XH304 v North Weald 1985Letové vlastnosti verzie NF.Mk.10 boli veľmi dobré a tak de Havilland z vlastnej iniciatívy postavil cvičnú verziu DH.115 Vampire T.Mk.11. Vychádzala z DH.113 Vampire NF.Mk.10, ale mala odstránený radar a výzbroj pozostávala iba z dvoch kanónov Hispano 20 mm. Motor bol Goblin Mk.35 s ťahom 15,57 kN. Zvislá chvostová plocha dostala dlhý aerodynamický prechod, inštalované bolo zdvojené riadenie. Prototyp (G-5-7 /WW456) vzlietol 15.novembra 1950, dodávky pre RAF začali v decembri 1951, celkovo bolo vyrobených 534 kusov. Prvých 143 kusov ešte nemalo nový tvar chvostových plôch, ktoré však neskôr boli prebudované aj na týchto strojoch. Prvé stroje mali kryt kabíny ako NF.Mk.10, ďalšie dostali priehľadnejší kryt s menším počtom priečok a vystreľovacie sedadlá. V RAF slúžili pomerne veľmi dlho, v aktívnej službe končili až v roku 1966, posledný kus dolietal až v decembri roku 1971.

Sea Vampire F.Mk.10 LZ551 HMS Ocean 3. december 1945 Druhý prototyp D.H.100 Vampire LZ551/G bol v už septembri 1945 prestavaný na palubnú verziu Sea Vampire F Mk.10. Dostal o 40% väčšie vztlakové klapky, pristávací hák a zosilnený podvozok. 3. decembra 1945 uskutočnil pilot E.M. Brown prvé pristátie prúdového lietadla na palube lietadlovej lode (bola to HMS Ocean). Skúšky boli úspešné a tak Fleet Air Arm objednala 18 kusov Sea Vampire F Mk.20. Zodpovedali verzii Vampire FB.Mk.5, ale mali úpravy odskúšané na verzii Mk.10. Slúžili predovšetkým pre výcvik, tri posledné stroje (TG286, VG701 a VT802) boli upravené na verziu Sea Vampire F Mk.21, ktorá bola upravená na skúšky pristátia na palube potiahnutej gumou so zatiahnutým podvozkom. Skúšky sa konali najprv na základni RAE Farnborough a neskôr na lietadlovej lodi HMS Warrior v rokoch 1949-53.

Prípravu pilotov Fleet Air Arm urýchlila objednávka 74 kusov dvojmiestnej verzie DH.115 Sea Vampire T.Mk.22, ktorá zodpovedala navalizovanej verzii DH.115 Vampire T.Mk.11.

Vampire FB.31 RAAFVampire F.Mk.30 bolo označenie pre 80 ks lietadiel, ktoré vychádzali z Vampire F.Mk.4 a boli určené pre licenčnú výrobu v Austrálii pre potreby RAAF. Boli to Vampire F.Mk.3 upravené pre použitie motoru Rolls Royce Nene, vyrábaného v Austrálii pod názvom Commonwealth Aicraft Nene Mk.2-VH s ťahom 22,24 kN. Prvý kus bol odovzdaný v júni 1948. Výroba v Austrálii pokračovala konverziou 29 ks Vampire F.Mk.30 na stíhací bombardér Vampire FB.Mk.31, ktorý mal podobné úpravy ako britský Vampire FB.Mk.5. Jeden kus Vampire F.Mk.30 bolo upravený na štandard Vampire FB.Mk.9 a dostal označenie Vampire F.Mk.32.

Importované motory Goblin poháňali cvičnú verziu DH.115 Vampire T.Mk.33, ktoré zodpovedali britskej verzii DH.115 Vampire T.Mk.11 a boli pre RAAF postavené v počte 36 ks. Vampire T.Mk.34 bolo 5 ks navalizovaných Vampire T.Mk.33 určených pre letecké sily Royal Australian Navy. Neskôr boli vylepšené na Vampire T.Mk.34A zabudovaním vystreľovacích sedadiel.

Vampire T.Mk.35 RAAFVampire T.Mk.35 zodpovedal britskému DH.115 Vampire T.Mk.11 s vylepšeným krytom kabíny a chvostových plôch, mal väčšiu kapacitu prídavných nádrží a vylepšené brzdy. Pre RAAF bolo vyrobených 69 kusov, T.Mk.33 boli neskôr upravené na rovnaký štandard a dostali označenie Vampire T.Mk.35A.

Švédske letectvo malo s Vampire Mk.I, ktoré označilo J 28A, veľmi dobré skúsenosti a je prirodzené, že objednalo aj verziu stíhací bombardér.

Vampire FB.Mk.50 bola exportná verzia britského Vampire FB.Mk.5, ktorú v Švédsku označili ako J 28B. Výroba prebiehala v rokoch 1949-52. Spolu bolo dodaných 143 (podľa iných prameňov až 310) kusov, z ktorých 17 bolo neskôr predaných do Dominikánskej republiky. Motory Goblin 3 sa vyrábali vo Švédsku firmou SFA v Trollhättan pod označením RM 1A, posielané boli do Británie, kde sa montovali do trupu. Lietadlá slúžili na základňach v Barkarby a Tulling v blízkosti Stockholmu, Säve pri Gothenburgu, Ängelholm, Söderhamn a Frösön. A 28B  bolo označenie J 28B letky F 14, ktorá sídlila na základni Halmstad, stroje ktorej boli upravené ako útočné lietadlá. Celkovo bolo na túto verziu v rokoch 1953-56 upravených až 72 strojov z rôznych stíhacích letiek. J 28B v aktívnej službe končili až v roku 1955, keď ich nahradil SAAB J 29 Tunnan , A 28B nahradili až v roku 1957 lietadlá SAAB A 32 Lansen. S 28B bolo neoficiálne označenie pre Vampire, používané pre prieskumné účely.

Vampire FB.Mk.51Vampire FB.Mk.51 bola exportná verzia, určená pre Franciu. Vampire bol považovaný vo Francii ako ideálny prechodný typ a tak bola zakúpená licencia pre znárodnenú spoločnosť SNCASE (Société National de Constructions Aéronautiques du Sud-Est). Prvých 67 ks bolo zmontovaných z britských komponent, prvé z týchto lietadiel vzlietlo v januári 1950. Nakoľko spoločnosť Hispano Suiza začala vyrábať verziu motoru Rolls Royce Nene Mk.102B s ťahom 23,35 kN, bolo prirodzené, že ďalšia výroba Vampire FB.Mk.51 pokračovala s týmto motorom. Prvé lietadlo, vybavené týmto motorom, vzlietlo v decembri 1950 a výroba bola ukončená až v po dodaní 183 ks koncom roku 1952.

Exportnou verziou Vampire FB.Mk.6 bola Vampire FB.Mk.52, z ktorej bolo postavených 101 kusov. Egypt zakúpil 50 ks, Jordánsko 7 ks, Fínsko 6 ks, Irak 12 ks, Libanon 8 ks, Nórsko 25 ks. V Taliansku bola licenčne vyrábaná podobná verzia Vampire FB.Mk.52A. Firmy Fiat a Macchi postavili spolu 80 kusov.

Vampire FB.Mk.53 bola zdokonalená verzia Vampire FB.Mk.51, ktorú vyrábala v licencii firma SNCASE. Mala väčšie nasávacie otvory v koreňoch krídiel, ktoré dokázali zabezpečiť dostatočný prísun vzduchu bez nevyhnutných doplnkových nasávacích otvorov a prístrojové vybavenie z Francie. Prvé tri prototypy vzlietli v apríli 1951, dodávky započali koncom roku 1951. Celkovo bolo vyrobených okrem prototypov ďalších 247 kusov a to vo verzii Sud-Est SE.532 Mistral bez a Sud-Est SE.535 Mistral s vystreľovacím sedadlom.

DH.113 Vampire NF.Mk.54 bola exportná varianta DH.113 Vampire NF.Mk.10, vyrobená v počte 29 kusov pre Taliansko a neskôr predaná do Indie.

DH.115 Vampire T.Mk.55 bola exportná varianta DH.115 Vampire T.Mk.11, vyrobená v počte 216 kusov. Odberateľmi boli Rakúsko (5 ks), Barma (8 ks), Cejlón (5 ks), Chile (5 ks), Egypt (12 ks), Fínsko (5 ks), India (55 ks), Indonézia (8 ks), Irak (6 ks), Írsko (6 ks), Libanon (3 ks), Nový Zéland (6 ks + 6 ks bývalých RAF strojov Mk.11 upravených na štandard Mk.55), Nórsko (4 ks), Portugalsko (2 ks), Južná Afrika (21 ks), Švédsko (45 ks Sk 28C), Sýria (2 ks) a Venezuela (6 ks). Jordánsko (2 ks) a Rhodézia (6 ks) dostali stroje Mk.11 od RAF, upravené na verziu Mk.55.

Sk 28C bolo iné švédske označenie pre T.Mk.55. Pôvodne ich značili ako J 28C, slúžili u cvičnej letky v Central Flying School F 5, dislokovanej v Ljungbyhed. Neskôr boli presunuté k letke F 14 na základňu Halmstad. Dodávky prebiehali v roku 1953 (30 ks neskôr označené ako Sk 28C-1), na prelome rokov 1955/56 došlo ďalších 15 ks lietadiel označených Sk 28C-2, v roku 1959 pribudlo 12 ks, ktoré vznikli prestavbou z J 28B a ktoré označili ako Sk 28C-3. Cvičné Vampire Sk 28C slúžili až do roku 1968, keď ich nahradili lietadlá Sk 60 a Saab 105.

Stručná charakteristika
  Vampire F.Mk 3 Vampire FB.Mk 5 Vampire NF.Mk 10 Vampire TF.Mk 11
Rozpätie (m) 12,19 11,6 12,19 12,19
Dĺžka (m) 9,73 9,73 10,53 10,53
Výška (m) 2,69 2,69 2,69 2,69
Nosná plocha (m2) 23,29 24,34 23,29 23,29
Motor Goblin 2 Goblin 2 Goblin 3 Goblin 35
Ťah (kp) 1407 1407 1590 1590
Prázdna hmotnosť (kg) 3 239 3 304 3 168 3 348
Maximálna vzletová (kg) 5 525 5 620 5 947 5 058
Maximálna rýchlosť (km/hod) v 9000m 855*, 813 861 880 884, 866*
Stúpavosť (m/min) 1 334 1 234 1 372 1 372
Praktický dostup (m) 8 750 12 190 9 850 11 580
Dolet (km) 945 (1840**) 950 (1883**) 1963** 1 373

* v 0 m
** pri použití prídavných nádrží paliva

Vampire F.Mk.3
Vampire F.Mk.3 Vampire F.Mk.3.jpg Vampire F.Mk.3
Vampire F.Mk.3 Vampire F.Mk.3 Vampire F.Mk.3

Vampire FB.Mk.5
Vampire FB.Mk.5 Vampire FB.Mk.5 Vampire FB.Mk.5
Vampire FB.Mk.5 Vampire FB.Mk.5 Vampire FB.Mk.5 Vampire FB.Mk.5

DH.113 Vampire NF.Mk.10-54
Vampire NF.Mk.10 Vampire NF.Mk.54
Vampire NF.Mk.54

DH.115 Vampire T.Mk.11-55
Vampire T.Mk.11 Vampire T.Mk.35 Vampire T.Mk.35
Vampire T.Mk.55 Vampire T.Mk.55 Vampire T.Mk.55
Vampire T.Mk.55

Vampire FB.Mk.30-53
Vampire FB.Mk.31 RAAF Vampire FB.Mk.31 RAAF Vampire FB.Mk.31 RAAF
Vampire FB.Mk.50   A 28B Vampire FB.Mk.50  A 28B
Vampire FB.Mk.50 Vampire FB.Mk.53 Mistral Vampire FB.Mk.52 Norsko

Sea Vampire F Mk.10-22
Sea Vampire F.Mk.20 Sea Vampire F.Mk.20
Sea Vampire F.Mk.21 zatiahnuty podvozok, pristatie na gumu Sea Vampire T.Mk.22

«» 12.4.2002