Mirage 2000
mjr.vz.doc.Ing.Stanislav Szabo,PhD., RNDr.Michal Stolár

   Charakteristická silueta elegantne a svižne po oblohe sa preháňajúceho "lietajúceho trojuholníka" patrí už viac ako dve desaťročia symbolu francúzskeho umu a šikovnosti - modernému viacúčelovému nadzvukovému lietadlu MIRAGE 2000. Svoju viacúčelovosť potvrdzuje schopnosťou ničiť vzdušné a pozemné ciele konvenčnou i jadrovou muníciou. Elektronické vybavenie zabezpečuje jeho použitie vo všetkých poveternostných podmienkach vo dne i v noci aj v prízemných výškach.

   Začiatok 70. rokov naštartoval proces celosvetového hľadania nových leteckých zbrojných systémov. Svetové veľmoci s dostatočným domácim leteckým vývojovo-výrobným potenciálom stanovili na základe skúseností z posledných lokálnych konfliktov špecifikácie na vývoj novej generácie bojových lietadiel. Mali to byť ľahké, relatívne jednoduché stíhacie stroje s vysokou manévrovateľnosťou, určené na vybojovanie vzdušnej nadvlády. To vyžadovalo použitie najpokrokovejších zbraňových technológií, zaručujúcich vyhovujúce vrcholné vlastnosti požadovaného stroja až do konca 20. storočia či ďalej. Ozbrojené sily USA pod vplyvom prebiehajúcej vojny vo Vietname rozbehli program LWF - Light Weight Fighter (neskôr zmenený na ACF - Air Combat Fighter), v ktorom zvíťazila firma General Dynamics so strojom F-16. ZSSR zareagoval realizáciou projektu LPFI - Ľogkij Perspektivnyj Frontovoj Istrebiteľ. Jeho výsledkom bol vývoj lietadiel typového radu MiG-29.

   Ani francúzske vojenské letectvo - L´Armée de l´Air (ďalej len AA) nezaostalo za celosvetovým vývojom. Požiadavky na nové bojové lietadlá sa v roku 1972 skonkretizovali do programu vývoja lietadla označeného ako ACF - Avion de Combat Future. Projekt riešila firma Avions Marcel Dassault-Breguet Aviation - AMD-BA. Vzniklo niekoľko vývojových verzií (Mirage G, Mirage G.8 či Super Mirage G.8A) s dvomi motormi M53-3. Francúzska vláda však v roku 1975 program ACF ako príliš nákladný a neperspektívny zrušila. Vedenie AMD-BA preto predložilo jednoduchší projekt jednomotorového lietadla, ktoré vychádzalo z osvedčenej línie strojov Mirage III. Dňa 18. decembra 1975 vláda schválila vývoj nového typu Mirage 2000, ktorý sa mal stať hlavným bojovým typom AA pre ďalšie desaťročia. Objednávka znela na 127 kusov (okrem prototypov). Firma AMD-BA začala stavať päť prototypov, štyri na letové a jeden na pevnostné skúšky.

   V marci 1976, po upresnení požiadaviek zo strany francúzskeho vojenského letectva, sa vývoj rozbehol naplno. Koncepcia lietadla zachovávala línie typového radu Mirage III, nový stroj mal však o 15 % väčšiu nosnú plochu. Z aerodynamického a výkonnostného hľadiska išlo o úplne nové lietadlo. Krídlo malo okrem zväčšenej plochy aj hrubší profil, pri trupe ešte dodatočne zväčšený. Vďaka tomu sa zmenšilo namáhanie krídla a krídlové integrálne nádrže mohli pojať viac paliva. Sloty na nábežnej hrane prispeli k zníženiu pristávacej rýchlosti na 232 km.h-1. Malé plôšky na vstupných otvoroch, fungujúce ako vírový generátor, umožňujú zachovať riaditeľnosť pri veľkých uhloch nábehu. Nová Mirage 2000 sa stala prvým európskym lietadlom s elektroimpulzovým systémom riadenia. Firma Thomson-CSF pre nový stroj vyvinula aj nový rádiolokátor RDM (s vyvojovým označením Cyrano 500), ktorý počas skúšok testovali na lietajúcom laboratóriu Vautour II N.

   Zálet prvého prototypu s označením Mirage 2000-01 uskutočnil 10. marca 1978 na podnikovom letisku firmy Dassault Avions v Istrés skúšobný pilot Jean Coureau. Už pri prvom lete trvajúcom 65 minút prekročil rýchlosť zvuku. Druhý prototyp Mirage 2000-02, vybavený digitálnym autopilotom SFEMA a základnými časťami zbraňového systému, vzlietol v Istrés 18. septembra 1978. Tretí prototyp s označením Mirage 2000-03 vzlietol 29. apríla 1979 a neskoršie bol, podobne ako prvý stroj, vybavený viacúčelovým pulzovým Dopplerovym palubným rádiolokátorom RDM. Štvrtý jednomiestny prototyp Mirage 2000-04 vzlietol 12. mája 1980 takisto v Istrés a stal sa vzorom sériovej verzie Mirage 2000C. V prvom období skúšok sa testovala maximálna a minimálna rýchlosť, neskôr zbraňové systémy a správanie lietadla pri extrémnych uhloch nábehu (až do 90o). Druhý prototyp Mirage 2000-02 dňa 9. mája 1984 z technických príčin havaroval a bol úplne zničený. Pilot sa však vo výške iba 75 m úspešne katapultoval a pristál na padáku.

   V tom čase sa rozhodlo o stavbe ďalších desiatich prototypov, označovaných už za predsériové stroje. Prvý z nich vzlietol 20. novembra 1982. Tretie lietadlo slúžilo na skúšky rádiolokátora, systému tankovania počas letu, zbraňových systémov a systémov REB. Na šiestom stroji Mirage 2000-06 sa testovala manévrovateľnosť, pričom stroj dosiahol uhlovú rýchlosť manévrovania až 270o.s-1.

   Prototyp dvojmiestnej verzie vybavený motorom SNECMA M53 a rádiolokátorom RDM vzlietol v Istrés 11. októbra 1980. Na tomto stroji sa dôkladne testoval elektroimpulzový systém riadenia.

   Prvý jednomiestny sériový stroj bol zalietaný 20. novembra 1982. V tom istom roku sa začali aj vojskové skúšky. Prvou jednotkou vybavenou lietadlami Mirage 2000C sa stalo skúšobné a výcvikové stredisko EC 24/118 CEAM v Mont de Marsan (neskôr sa označenie útvaru zmenilo na EC 5/330 "Côte d'Argent"). Pre francúzske letectvo sa vyrábala aj mierne modifikovaná verzia Mirage 2000C1, vybavená systémom tankovania počas letu.

   Prvý dvojmiestny cvično-bojový sériový stroj Mirage 2000B vzlietol 7. októbra 1983. Stroje tejto verzie poháňajú motory SNECMA M53-2, M53-5 alebo M53-P2.

   Lietadlá Mirage 2000C, Mirage 2000C1 a Mirage 2000B sa v službe niekedy označujú spoločným názvom Mirage 2000DA/RDI (Défense Antiaérienne) a Mirage 2000DA/RDM podľa typu inštalovaného rádiolokátora. Stroje Mirage 2000C/C1 nahradili vo výzbroji AA staršie lietadlá Mirage III, Mirage 5 a Mirage F.1. Od marca 1985 dostávali výkonnejšie motory M53-P2 a od 1. septembra 1988 (od 38. sériového lietadla) sa do jednomiestnych strojov montoval zdokonalený rádiolokátor RDI. Dodávky stíhacích verzií sa skončili v roku 1991.

   Od roku 1986 prebiehal výcvik pilotov už na dvojmiestnej verzii Mirage 2000B.

   Vývoj stíhacej bombardovacej/útočnej obmeny Mirage 2000N (Nucleaire) vychádzal z dvojmiestnej verzie Mirage 2000B. Začal sa v roku 1981 na základe požiadavky AA na vývoj nosiča RS s plochou dráhou letu ASMP, ktorý by zároveň nahradil zastarané bombardéry Mirage IVA. Pôvodné označenie Mirage 2000P (Penetration - prenikanie) sa počas vývoja zmenilo na Mirage 2000N. Verzia N má zmodernizovanú avioniku zahŕňajúcu dve inerciálne navigačné platformy SAGEM, dva vylepšené rádiolokačné výškomery TRT AHV-12, farebné viacúčelové displeje a fotokameru OMERA na zvislé snímkovanie terénu. Nainštalovaný viacúčelový rádiolokátor Antelope 5 umožňuje aj mapovanie terénu a let v režime automatického kopírovania terénu vo výške 61 m. Lietadlo je vybavené systémami REB Serval a Sabre prepojenými so systémom výmetníc klamných cieľov Spirale a dvomi riadenými strelami "vzduch - vzduch" Magic 2 na sebaobranu. Tieto stroje nemajú palubné kanóny a unesú 6000 kg podvesenej výzbroje.

   Prvý prototyp tejto verzie s označením Mirage 2000N-01 vzlietol 3. februára 1983. Prvých 24 sériových strojov dostalo v službe označenie Mirage 2000N-K1. Boli určené na prienikové akcie s jadrovou RS s plochou dráhou letu ASMP, bez možnosti nesenia inej protizemnej výzbroje. Od roku 1990 do roku 1992 bolo vyrobených ďalších 45 strojov v modifikácii K2. Táto verzia môže niesť uvedenú RS s jadrovou hlavicou, ale súčasne je prispôsobená aj na použitie výlučne konvenčnej munície. Dodávky strojov Mirage 2000N-K1/2 sa skončili v roku 1992.

   Prvý prototyp verzie Mirage D01 vzlietol 19. februára 1991, druhý D02 24. februára 1992. Mirage 2000D je dvojmiestna stíhacia bombardovacia verzia vyvinutá z verzie Mirage 2000N-K2. Má slúžiť na ničenie pozemných cieľov presnou konvenčnou výzbrojou, a to aj za sťažených poveternostných podmienok a v noci. Nemôže niesť RS ASMP, ale možno ju vyzbrojiť taktickými jadrovými bombami. Od verzie N sa líši aj rádiolokátorom Antelope 5-3D s inou anténou a programovým vybavením. Radar umožňuje mapovanie terénu a let v režime kopírovania terénu v malých výškach. Stroj má nainštalovaný navigačný systém GPS a vylepšené systémy REB ICMS Mk.2.

   Upravená exportná verzia Mirage 2000C mala označenie Mirage 2000E. Išlo o viacúčelové stíhacie lietadlo vybavené dvomi počítačmi s rozšírenou pamäťou, modifikovaným digitálnym databusom, inerciálnym navigačným zariadením ULISS 52, vylepšeným systémom REB s možnosťou nesenia rušiacich kontajnerov Remora alebo Caiman, priehľadovým displejom VE-130 a viacúčelovým displejom VMC-180. Nainštalovaný rádiolokátor RDM umožňoval použitie riadených striel "vzduch - vzduch" Super 530D. Stroj poháňal motor R53-P2. Ďalšie vybavenie sa líšilo podľa požiadaviek zákazníkov. Exportná verzia Mirage 2000D má označenie Mirage 2000ED.

   V roku 1987 bola zalietaná aj prieskumná verzia Mirage 2000R. Tieto stroje sú, okrem prieskumných systémov v podvesných kontajneroch, vybavené aj rádiolokátorom RDI. Doteraz sa vyrobilo len osem lietadiel na export.

   V 90. rokoch sa plánovala modernizácia strojov Mirage 2000 zabudovaním nového motora M53-10 s maximálnym ťahom 98,1 kN s prídavným spaľovaním. Modernizovať sa malo aj avionické vybavenie a mal sa rozšíriť aj zbraňový sortiment. Tento úmysel našiel uplatnenie v projekte Mirage 2000-5 a neskôr v upravenej exportnej verzii Mirage 2000-9 s rozšíreným programovým vybavením počítača a integráciou rozmanitej protizemnej výzbroje, umožňujúcej diaľkové údery na pozemné ciele.

   Vývoj novej generácie lietadiel Mirage 2000 sa začal už v roku 1986 ako súkromný program firmy Dassault. Zahŕňal inštaláciu výbavy pilotnej kabíny novej generácie s piatimi viacúčelovými displejmi zapojenými do APSI - Advanced Pilots Systems Interface. Neskôr pribudol aj nový rádiolokátor RDY (zmodernizovaná verzia radiolokátora RDI). Prototyp tejto verzie BY1/F-ZJTB (ex No.B01) vzlietol po prvý raz 10. marca 1988.

   Vývoj pokračoval verziou Mirage 2000-4, ktorá bola tiež súkromnou iniciatívou firmy Dassault. Tento stroj mal už do výzbroje integrované moderné riadené strely Matra Mica. Prvý raz boli naostro odpálené 9. januára 1992.

   Vývoj novej generácie zavŕšila spomenutá verzia Mirage 2000-5, zahŕňajúca všetky vylepšenia predchádzajúcich verzii Mirage 2000-3 a Mirage 2000-4. Predstavovala viacúčelový stroj určený na plnenie širokého spektra bojových úloh od záchytného stíhania až po útoky na pozemné a námorné ciele, prípadne prieskum. Do avioniky sa integroval nový rádiolokátor RDY, nový centrálny počítač, priehľadový displej a systém ochrany lietadla. Výzbroj zahŕňala laserom navádzané bomby a riadené strely "vzduch - zem", ako aj zbraňový kontajner APACHE. Do výzbroje bol typ Mirage 2000-5 prijatý po rozsiahlych vojskových skúškach 13. júna 1997.

   Už v roku 1992 bol schválený program úpravy 37 starších strojov Mirage 2000B/C francúzskeho vojenského letectva v hodnote 830 miliónov USD. Spolu sa malo konvertovať 34 lietadiel série S4-2A a tri série S5. Oficiálny názov novej verzie je Mirage 2000-5F (skrátene Mirage 2000F). Vymontované radary RDI sa spätne použili na čiastočnú modernizáciu starších verzií Mirage 2000C, ktoré ešte lietali s pôvodným rádiolokátorom RDM. Sériové lietadlá označované SF1 nesú šesť RS - štyri typu Matra Mica a dve typu Matra Magic II. Obvykle ich dopĺňa jedna prídavná palivová nádrž pod trupom s objemom 1300 l a dve s objemom 2000 l na vnútorných krídlových závesníkoch. Pokročilejšia sériová konverzia SF2 bude zahŕňať navigačný systém na báze GPS a možnosť použitia prilbového zameriavača. O ďalšom pokračovaní konverzií sa ešte nerozhodlo.

   Na prelome rokov 1999/2000 malo francúzske vojenské letectvo v aktívnej službe 232 lietadiel Mirage 2000. Stíhacie jednotky mali spolu 20 kusov najmodernejšej verzie Mirage 2000-5C, 66 starších Mirage 2000C a 24 dvojmiestnych cvično-bojových Mirage 2000B. Stíhacích bombardovacích Mirage 2000D bolo 59 kusov a jadrových útočných Mirage 2000N taktiež 59 kusov.

   Okrem nich sa v skúšobných a výcvikových jednotkách nachádzali tri Mirage 2000C, dve Mirage 2000-5C, dve Mirage 2000-5B, štyri Mirage 2000D a tri Mirage 2000N.

EXPORT

   Prvým zahraničným odberateľom lietadiel Mirage 2000 bol Egypt, ktorý zakúpil 16 jednomiestnych strojov Mirage 2000EM a 4 dvojmiestne stroje Mirage 2000BM.

   India si objednala spolu 36 jednomiestnych strojov Mirage 2000H a 4 dvojmiestne Mirage 2000TH. Boli vybavené motormi M53-5, okrem posledných desiatich strojov, ktoré dostali motory M53-P2. Ostatné lietadlá mali tieto výkonnejšie motory dostať pri generálnych opravách. V apríli 1986 sa objednávka rozšírila o ďalších 9 lietadiel - 6 kusov verzie H a 3 kusy verzie TH. Indické lietadlá majú rádiolokátory Antelope 5, dve inerciálne navigačné plošiny a dva rádiolokačné výškomery. Od roku 1996 môžu nosiť izraelské strelecké kontajnery Litening a laserom navádzané bomby.

   Peru zakúpilo desať jednomiestnych strojov Mirage 2000P a dva dvojmiestne stroje Mirage 2000DP.

   Abú Dhabi dostal v dvoch dodávkach spolu 22 stíhacích Mirage 2000EAD, 8 prieskumných Mirage 2000RAD a 6 dvojmiestnych Mirage 2000DAD, upravených na nesenie amerických výzbrojných systémov (napr. RS AIM-9M Sidewinder). Prieskumné stroje môžu niesť fotografický viacúčelový kontajner COR2, kontajner Raphael SLAR 2000 alebo kontajner Harold. Druhá dodávka je vybavená zariadením REB SAMET so systémom ELT/158 varujúcim pred ožiarením rádiolokátorom protivníka a rušičom ELT/558 spolu s výmetnicami klamných cieľov Spirale.

   Ďalšia objednávka zo 16. decembra 1997 znela na 30 lietadiel verzie Mirage 2000-9 s motormi M53-P2 a rádiolokátormi RDY-7 so syntetickou apertúrou a zaostrovacím lúčovým modom. Súčasťou ich výzbroje sú riadené strely "vzduch - zem" na útok z odstupu (stand-off) Storm Shadow / SCALP SOM vo verzii Black Shaheen. Stroje ďalej nesú systémy na REB Spirale a Eclair, výstražný systém DDM, prípadne exportnú verziu laserového ožarovacieho kompletu PDLCT-S v podvesnom kontajneri Damocles. Na tento štandard by mali byť postupne upravené aj stroje z predchádzajúcich dodávok.

   Grécko si 20. júla 1985 objednalo 36 stíhacích strojov Mirage 2000EGM a 4 cvičné modifikácie Mirage 2000BGM. Stroje sú vybavené systémom výmetníc klamných cieľov Spirale a radarom RDM3. Časť z nich je upravená na štandard Mirage 2000EG-SG3, ktorý môže niesť 1 - 3 protilodné riadené strely AM-39 Exocet.

   Taiwan zakúpil 48 jednomiestnych a 12 dvojmiestnych lietadiel vybavených rádiolokátormi RDY a motormi M53-10 s maximálnym ťahom s prídavným spaľovaním 98,05 kN. Spolu s lietadlami objednal 400 RS "vzduch - vzduch" typu Magic 2 a 960 typu MICA.

   Katar získal 9 jednomiestnych lietadiel Mirage 2000-5EDA a 3 dvojmiestne Mirage 2000-5DDA. Súčasťou ich vybavenia je navigačný systém GPS, systém ochrany ICMS Mk.2, prípadne systém Spirale. Stroje môžu niesť RS "vzduch - vzduch" MICA a Magic II, ako aj RS "vzduch - zem" APACHE vo variante Black Pearl.

   Firma Dassault Avions sa v súčasnosti snaží presadiť novú generáciu lietadiel Mirage 2000-5 na stredoeurópskom trhu, kde predovšetkým noví členovia NATO - Česká republika, Maďarsko a Poľsko - deklarujú snahu v bližšej či skôr vo vzdialenejšej budúcnosti nahradiť zastarávajúcu a dosluhujúcu sovietsku leteckú techniku. Francúzska firma by na tomto novom teritóriu rada nadviazala na svoje exportné úspechy z nedávnej minulosti.

BOJOVÉ NASADENIE

    Lietadlá Mirage 2000C sa do bojov dostali po prvý raz v radoch indického letectva. V rámci presunu mierových jednotiek na Srí Lanku sprevádzali dopravné lietadlá, pričom ich niekoľkokrát ostreľovali zo zeme. Indické Mirage 2000 sa zapojili aj do bojov s povstalcami v Kašmíre.

   Francúzske lietadlá Mirage 2000C sa zúčastnili vojny v Perzskom zálive v rámci operácie Daguet (francúzska účasť na operácii Desert Storm). Spolu 14 lietadiel EC 2 z Dijonu sprevádzalo útočné Jaguary pri náletoch na pozemné ciele.

   Verzia Mirage 2000D absolvovala prvý bojový debut 5. septembra 1995 nad Bosnou. Lietadlo pritom bojovo použilo riadenú strelu AS 30L. Jeden z nasadených strojov Mirage 2000D bol 30. apríla 1995 počas operácie Denny Flight nad Bosnou a Hercegovinou zostrelený bosniansko-srbskou PVO. Piloti Frédéric Chiffot a José Souvignet však zostrelenie prežili a 12. decembra 1995 ich prepustili zo srbského zajatia.

   V roku 1999 sa lietadlá Mirage 2000 zúčastnili leteckých operácií proti Juhoslovanskej zväzovej republike v rámci operácie Allied Force. Na túto operáciu AA, okrem inej techniky, vyčlenila aj 20 strojov Mirage 2000 rôznych verzii. Od 24. marca 1999 sa na bojových akciách zúčastnilo 8 stíhacích Mirage 2000C (štyri z EC 2/2 z Dijonu a štyri z EC 1/12 z Cambrai), ktoré vykonávali stíhacie krytie operácie. Ďalší roj štyroch Mirage 2000C z EC 1/5 z Orange sa do bojov zapojil v priebehu operácie. Útočných akcií sa od začiatku zúčastnili aj štyri Mirage 2000D z EC 1/3 z Nancy. Neskôr ich doplnilo ďalších šesť lietadiel tohto typu z EC2/3 a EC3/3 taktiež z Nancy. Všetkých dvadsať strojov operovalo z talianskej Istrany.

   LETOVÉ CHARAKTERISTIKY

   MirageLietadlo Mirage 2000 má vďaka výkonnej pohonnej jednotke, modernému elektronickému vybaveniu a progresívnej konštrukcii mimoriadne dobré letové vlastnosti v celom rozsahu možných režimov letu. Vyniká dobrou stabilitou a ovládateľnosťou aj pri maximálnej vzletovej hmotnosti. Jeho prednosťou je veľmi dobrá stúpavosť a akcelerácia. Pri stúpaní rýchlosťou 900 km.h-1 dosiahne výšku 10 700 m za 1 minútu 45 sekúnd. Rozhonom v tejto výške dosiahne rýchlosť okolo M = 1,5 za 60 s. Vo výške 12 000 m akceleruje z rýchlosti 340 km.h-1 na rýchlosť 530 km.h-1 za 35 s. Z rýchlosti 980 km.h-1 je schopné vo výške 5000 m dosiahnuť nadzvukovú rýchlosť 1230 km.h-1 za 20 s. Hlavný palubný číslicový počítač v súčinnosti s počítačom letových hodnôt a autopilotom zabezpečuje pri manévrovaní dodržanie rozsahu možných režimov letu. Nedopustí prekročenie medzného uhla nábehu 28o, maximálneho povoleného preťaženia 9 g (krátkodobo až 11 g).

   TECHNICKÝ POPIS

   Mirage 2000 je jednomotorový dolnoplošník s deltakrídlom bez vodorovnej chvostovej plochy. Trup s eliptickým prierezom má klasickú pološkrupinovú konštrukciu z hliníkových zliatin. Je skonštruovaný podľa bezpečnostnej zásady Fail safe (odolný proti poruche). V prednej časti pod dielektrickým krytom je anténa viacúčelového Dopplerovho rádiolokátora a na špici krytu Pitotova-statická trubica (verzia D kvôli zlepšeniu funkcie palubného RL trubicu na špici krytu nemá). Za rádiolokátorom nasleduje jednomiestna alebo dvojmiestna pretlaková klimatizovaná pilotná kabína. Na bokoch trupu sú umiestnené polkruhové nasávacie otvory s regulačnými kužeľmi na prívod vzduchu k pohonnej jednotke. Na nasávacích otvoroch sú dve malé stabilizačné plôšky určené na zlepšenie priečnej stability a plniace funkciu vírových generátorov. V strednej časti trupu a vo vnútri vstupných kanálov sa nachádzajú palivové nádrže. V zadnej časti trupu je umiestnený dvojprúdový motor. Nad regulovateľnou výstupnou dýzou motora je v koreni zvislej chvostovej plochy zabudované puzdro brzdiaceho padáka s plochou 13,5 m2.

   Trojuholníkové krídlo s päťnosníkovou konštrukciou má uhol šípu nábežnej hrany 58o30'. Nábežná časť je vybavená automaticky nastaviteľnými slotmi. Na odtokovej časti je na každej strane umiestnená dvojica elevónov (z uhlíkových vlákien spojených epoxidom) s maximálnymi výchylkami +15o a -30o. Pohybom elevónov a slotov sa v závislosti od rýchlosti mení profil krídla, čím sa dosahuje optimálny súčiniteľ vztlaku pre danú rýchlosť a výšku letu. Vnútorné priestory krídla slúžia ako integrálne palivové nádrže. Poťah krídla je vyrobený z kompozitu uhlíka a bóru. Na hornej i dolnej strane krídla sú nainštalované hydraulicky ovládané aerodynamické brzdy.

   Dvojnosníková kýlová plocha z uhlíkových kompozitov a kovových sendvičových panelov má uhol šípu nábežnej hrany 45o. Smerové kormidlo je vyrobené z kompozitu uhlíka a Nomexu. Pristávacie zariadenie s čelovým podvozkom má jednoduché hlavné kolesá a dvojité predné koleso. Predný podvozok je hydraulicky riaditeľný v rozsahu ± 45o a zaťahuje sa smerom dozadu do trupu. Hlavné podvozky sa zaťahujú smerom k trupu. Kolesá sú vybavené hydraulickými brzdami a protišmykovým zariadením SPAD.

   Pohonnou jednotkou je niektorý z dvojprúdových motorov radu SNECMA M53, vychádzajúcich z radu motorov Atar 9. Prvých 40 strojov Mirage 2000C poháňal motor M53-5 s maximálnym ťahom 57,2 kN bez prídavného spaľovania a 88,2 kN s prídavným spaľovaním. Ostatné lietadlá majú výkonnejšie motory M53-P2 s maximálnym statickým ťahom 64,3 kN, pri zapnutom prídavnom spaľovaní až 95,1 kN. Obidva motory majú jednorotorovú koncepciu. Skladajú sa z trojstupňového nízkotlakového a päťstupňového vysokotlakového kompresora, prstencovej spaľovacej komory, jednostupňovej vysokotlakovej a nízkotlakovej turbíny, komory prídavného spaľovania a regulovateľnej výstupnej dýzy. Prietočné množstvo vzduchu je 94 kg.s-1, spotreba paliva 9,1 kg.N-1.h-1 bez prídavného spaľovania a 21,2 kg.N-1.h-1 s prídavným spaľovaním. Stupeň stlačenia kompresora je 9,8 a obtokový pomer 0,36. Zástavbová hmotnosť motora dosahuje 1515 kg. Spúšťanie zabezpečuje APU Microturbo.

   Motor M53-5 možno výmenou nízkotlakového kompresora, turbíny a výstupnej dýzy rýchlo prebudovať na M53-P2. Palivová sústava zahŕňa päť trupových a dve integrálne krídlové palivové nádrže s celkovou kapacitou 4300 l pri jednomiestnych a 3920 l pri dvojmiestnych verziách. Lietadlá Mirage 2000C1 sú vybavené tankovacím nadstavcom na dopĺňanie paliva počas letu, umiestneným na pravej strane trupu pred kabínou. Na centrálnom podtrupovom a dvoch podkrídlových závesníkoch je možné niesť prídavné palivové nádrže s objemom 1300 l (pod trupom) a 1700 l až 2000 l (pod krídlom). Plnenie paliva je centrálne tlakové. Na podtrupový závesník sa môže podvesiť aj tankovacie zariadenie a lietadlo tak môže slúžiť ako cisternové na dopĺňanie paliva počas letu.

   Mirage 2000 využíva analógovo-číslicový elektroimpulzový systém riadenia (fly-by-wire) s trojnásobným zálohovaním pre smerové kormidlo a krídelká a štvornásobným pre výškové kormidlo. Výkonné mechanizmy sú hydraulické s elektrickým ovládaním.

   Hydraulická sústava má dva samostatné okruhy.

   Elektrická sústava zahŕňa jednosmernú sieť s napätím 28 V, jednofázovú striedavú sieť 115 V/400 Hz a trojfázovú striedavú sieť 3 x 36 V/400 Hz. Zdrojmi sú dva alternátory s výkonom 20 kVA/400 Hz, NiCd akumulátory Varta s kapacitou 40 Ah a meniče.

   Kabína je vybavená vystreľovacím sedadlom Martin Baker F-10Q (Mk.10) s parametrami 0/0. Sedadlo je sklonené o 25o smerom dozadu. Dvojmiestne verzie majú dve sedadlá rovnakého typu. Kryty kabíny sa pri všetkých verziách otvárajú smerom dozadu hore. Verzia D má na priehľadných častiach krytov nanesený tenký zlatý povlak na zníženie reflexie rádiolokačných lúčov.

   >Elektronický výstroj zabezpečuje použitie lietadla aj v sťažených poveternostných podmienkach a v noci v rozsahu všetkých výšok, vrátane prízemných.

   Na zabezpečenie spojenia slúži UKV rádiostanica Crouzet TRT ERA-7200 a VKV/UKV rádiostanica TRT ERA-7000.

   Presnú navigáciu na stanovenej trati letu s chybou v polohe po jednej hodine letu 0,9 km umožňuje integrovaný útočný a navigačný systém zahŕňajúci inerciálne navigačné zariadenia SAGEM Uliss-52 a UNI-80, ktoré pracujú v súčinnosti so zdvojeným hlavným palubným číslicovým počítačom ESD-2084, počítačom USG-284 a digitálnym autopilotom SFEMA-605. Verzie N a D majú navyše prijímač satelitného navigačného systému NAVSTAR/GPS.

   Lietadlo je ďalej vybavené palubným zariadením NR-AP-2A rádiového navigačného systému TACAN (lineárna bočná odchýlka je 0,2 % z preletenej vzdialenosti), zariadením NR-A-10 Socrat 8900 pristávacieho systému VOR/ILS, prijímačom návestných rádiomajákov IO-300A a rádiolokačnými výškomermi NR-AS-11 a AHV-6. Stroje Mirage 2000N majú na presné meranie relatívnej výšky letu nad terénom rádiolokačný výškomer AHV-12, exportné stroje výškomer AHV-9. Identifikáciu zabezpečuje systém IFF typu NR-AI-7A.

   Na vyhľadávanie cieľov, ich sledovanie a navedenie lietadla na zvolený cieľ mali prvé sériové stroje monoimpulzový Dopplerov rádiolokátor RDM (Radar Doppler Monoimpulsé) firmy Thomson-CSF s dosahom 92,6 km na vzdušné ciele s minimálnou odrazovou plochou 5 m2. RL RDM mohol naraz sledovať a navádzať RS len na jeden cieľ. Od 38. sériového stroja Mirage 2000C sa začal používať viacúčelový impulzový Dopplerov rádiolokátor RDI J1-1 (Radar Doppler á Impulsé) s dosahom 110 km na vzdušné ciele s odrazovou plochou 5 m2, 37 km na NLC a 75 km na pozemné ciele. RL RDI môže naraz sledovať 10 vzdušných cieľov a na štyri z nich navádzať riadené strely "vzduch-vzduch" s poloaktívnou RL navádzacou sústavou. Obidva rádiolokátory pracujú v pásmach I a J. V súčasnosti prebieha program výmeny rádiolokátorov starších strojov za jednotný typ RDI. Dvojmiestne Mirage 2000B dostali radar RDI vo verziách J1-1, J2-4 alebo zdokonalenej J3-13.

   Verzia Mirage 2000-5 používa nový typ impulzového Dopplerovho rádiolokátora Thompson-CSF RDY s plošnou štrbinovou anténou s malou zotrvačnosťou, rýchlym vychyľovaním a veľmi nízkou úrovňou bočných lalokov. Na anténe sú umiestnené štyri vysokofrekvenčné dipóly dopytovacieho zariadenia IFF. Prijímač je koherentný s impulzovou kompresiou. Vysielač pracuje v dvojimpulzovom režime, s veľkým výkonom a tromi opakovacími kmitočtami (vysokým, stredným a nízkym). Vysoký sa využíva na vyhľadávanie nízkoletiacich cieľov vo veľkých vzdialenostiach, stredný v stredných vzdialenostiach a nízky na vyhľadávanie vysokoletiacich cieľov. Dva programovateľné procesory (signálový a dátový, s rýchlosťou spracovania 100 miliónov informácií za sekundu) automaticky vyberajú optimálnu opakovaciu frekvenciu a spracovávajú signál. Rádiolokátor pracuje v pásme 8 až 10 GHz. Súčasne môže indikovať až 24 vzdušných cieľov, sledovať osem a na štyri z nich navádzať riadené strely "vzduch-vzduch" s poloaktívnou RL navádzacou sústavou. Dosah RL RDY je 120 km v režime sledovania VC, 290 km pri sledovaní hladinových cieľov s minimálnou odrazovou plochou 3000 m2, 90 km pri navádzaní riadených striel "vzduch-vzduch" na približujúci sa VC a 70 km pri navádzaní riadených striel "vzduch-vzduch" na vzďaľujúci sa VC.

   Verzia Mirage 2000N je vybavená viacúčelovým rádiolokátorom Antelope 5TC, ktorý zabezpečuje presné vedenie na trati letu v malých a prízemných výškach (okolo 60 m) pri rýchlosti do 1100 km.h-1, mapovanie terénu a vyhľadávanie pozemných cieľov na vzdialenosť až 30 km. Verzia Mirage 2000D využíva rádiolokátor Antelope 50, ktorý má inú anténu a programové vybavenie.

   Kabína jednomiestnych verzií je vybavená informačným systémom APSI (Advanced Pilot-System Interface) založeným na dvoch 16-bitových počítačoch s vnútornou pamäťou 1024 kByte. Systém využíva päť grafických displejov. Údaje o cieľoch a hlavné letové údaje sa premietajú na priehľadovom displeji HUD Thompson-CSF VE-130 (pri Mirage 2000N/D/-5 na displeji CSF VEH-3020). Na displeji HLD (Head-Line Display) sa zobrazujú signály optoelektronických senzorov. Do systému ďalej patria dva bočné viacúčelové displeje MLD a displej HDD typu VMC-80. Ovládacie prvky sú rozmiestnené podľa zásady HOTAS. Na navádzanie RS "vzduch-vzduch" sa môže použiť aj prilbový zameriavač. V dvojmiestnych útočných verziách slúži zadná kabína pre operátora zbraňových systémov a displeje sú určené na navigáciu a navádzanie presnej munície Vzájomné prepojenie všetkých systémov zabezpečuje digitálna multiplexná dátová zbernica Digibus.

   Na vlastnú ochranu a na rušenie vyhľadávacích a streleckých rádiolokátorov PVO protivníka má lietadlo kombinovaný výstražný prijímač DDM (na novších verziách má byť nahradený systémom SAMIR) a Cervalle, infračervený pasívny rušič Typ 659 a 677 a systém SPIRALE. Ďalej sa používajú systémy Dagaie alebo Sagaie na vypúšťanie jednorazových aktívnych rušičov AEJ (Active Expandable Jammer) pracujúcich v pásme 1 - 4 a 4 - 10 GHz. Pod trup možno podvesiť aktívny rádiolokačný kontajnerový rušič CAIMAN, pod krídlo kontajnerové rušiče PAJ-95 a REMORA (DB-3163). Stroje Mirage 2000N používajú aktívny kontajnerový rušič BASILISK (pod trupom) a kontajnerovú verziu aktívneho rádiolokačného rušiča BAREM (pod krídlom). Okrem toho sa používajú i pasívne rušiče PHIMAT alebo ALKAN. Exportné verzie majú výstražný prijímač ADB-2000.

   Verzia Mirage 2000N má na vlastnú ochranu zabudovaný integrovaný obranný systém na rádiotechnický prieskum a REB typu ICMS-2000 (Integrated Counter Measures System), ktorý umožňuje prieskum a rušenie v kmitočtovom pásme od 1 do 18 GHz. Skladá sa z výstražného RL prijímača Cervalle (2,5 - 15 GHz), aktívneho širokopásmového RL rušiča Sabre, výmetnice klamných cieľov SPIRALE a pasívneho varovného systému SAMIR, ktorý zabezpečuje akustické a obrazové varovanie pilota pred približujúcou sa riadenou strelou "vzduch-vzduch". Posledné verzie Mirage 2000-5 majú zabudovaný ochranný systém ICMS Mk.2. Na navádzanie RS "vzduch-zem" s laserovou navádzacou sústavou sa používa kontajner s laserovým ožarovačom cieľov ATLIS II. Na verziu D možno podvesiť kontajner PLD/CLDP.

   Strelecký kontajner PLD/TV resp. PLD/TC (anglicky CLDP - Convertible Laser Designator Pod) vyvinutý z kontajnera ATLIS obsahuje (podľa verzie) televíznu kameru typu LLLTV (Low Light Level TeleVision), laserový diaľkomer/ožarovač cieľov s dosahom 10 km, televíznu kameru (na denné použitie) alebo termokameru typu FLIR na nočné použitie s vlnovou dĺžkou 8 až 12 µm a širokým zorným poľom 12o x 12o (po zväčšení 6o x 6o) na vyhľadávanie alebo úzkym 4o x 4o (po zväčšení 2o x 2o) na sledovanie cieľov. Televízna kamera umožňuje zväčšovať obraz zorného poľa v pomere až 1 : 20 (stále zorné polia sú 0,75o x 0,75o, 6o x 6o, 1,5o x 1,5o, 3o x 3o a vlnová dĺžka 0,7 - 0,9 µm). Informácie od jednotlivých senzorov sa zobrazujú na HDD a nahrávajú na videorekordér. Presnosť určenia cieľa na vzdialenosť 10 kilometrov je 1 m. Optická sústava je gyroskopicky stabilizovaná okolo priečnej osi v rozsahu ±150 o. Celková hmotnosť kontajnera je 290 kg, dĺžka 2,85 m a priemer 0,305 m. Na plnenie úloh vzdušného prieskumu možno podvesiť prieskumný kontajner HAROLD, kontajnery s fotokamerami AA3-38.100 alebo OMERA-35, s rádiolokátorom s bočným vyžarovaním (SLAR) Raphael alebo so zariadením na rádiotechnický prieskum TVM-018 SYREL.

   VÝZBROJ

   Kanónová výzbroj jednomiestnych verzií Mirage 2000 sa skladá z dvoch jednohlavňových revolverových kanónov DEFA-554 s kalibrom 30 mm, palebným priemerom 125 nábojov pre každý kanón a kadenciou 1800 výstrelov za minútu pri streľbe na VC a 1100 výstrelov za minútu pri streľbe na PC. Kanóny sú umiestnené v spodnej časti trupu na úrovni koreňov krídla. Dvojmiestne verzie kanóny nemajú. V prípade potreby sa na vnútorné krídlové závesníky môžu podvesiť dva kanónové kontajnery Dassault CC 630 s kanónmi DEFA-554 so 600 nábojmi. Podvesnú výzbroj možno zavesiť na štyri podkrídlové a päť podtrupových závesníkov.

   Protivzdušná výzbroj:

   Všetky lietadlá Mirage sú obvykle vyzbrojené dvoma riadenými strelami "vzduch-vzduch" R-550 Magic 1 alebo R-555 Magic 2 s IČ samonavádzacou sústavou, s hmotnosťou 90 kg a s dosahom na vzdušné ciele 20 km, ktoré slúžia na sebaobranu v manévrovom vzdušnom boji.

   Stíhacia verzia Mirage 2000C je obvykle vyzbrojená ďalšími dvoma riadenými strelami "vzduch-vzduch" typu Super R-530D/F určenými na ničenie všetkých druhov vzdušných cieľov letiacich s prevýšením/prenížením až 9000 m, v každom počasí a zo všetkých rakurzov až do vzdialenosti 40 km. RS má impulzovú poloaktívnu RL samonavádzaciu hlavicu EMD Super AD-26 vysoko odolnú proti rušeniu. Celková hmotnosť strely je 265 kg, hmotnosť bojovej hlavice 30 kg, maximálna rýchlosť 900 až 1200 m.s-1. Verzia Super 530D vyžaduje ožiarenie cieľa palubným rádiolokátorom. Verzia Super 530F vyvinutá špeciálne pre lietadlá Mirage 2000 je vybavená Dopplerovou poloaktívnou RL samonavádzacou hlavicou.

   Modernejšia verzia Mirage 2000-5F a jej exportné varianty môžu niesť aj 4 až 6 úplne autonómnych RS "vzduch-vzduch" MICA s hmotnosťou 110 kg.

   Protizemná výzbroj:

   Stíhacie bombardovacie/útočné verzie Mirage 2000N a Mirage 2000D môžu niesť francúzske jadrové gravitačné bomby AN 52 s tritolovým ekvivalentom 25 kt. Verzia Mirage 2000N je však primárne vyzbrojená riadenou strelou "vzduch-zem" ASMP s plochou dráhou letu, s dosahom až 250 km a s jadrovou bojovou časťou s mohutnosťou 150 kt. Strela s hmotnosťou 900 kg sa podvesuje na centrálny trupový závesník LM-770. Poháňa ju urýchľovací raketový motor na TPL a letový prúdový motor, ktorý jej udeľuje letovú rýchlosť M=3. RS používa autonómnu inerciálnu navádzaciu sústavu. Ostatné verzie Mirage 2000 túto RS nosiť nemôžu.

   Riadená raketová výzbroj zahŕňa napríklad dve RS AS-30L s hmotnosťou 520 kg s poloaktívnou laserovou navádzacou sústavou, ktoré však vyžadujú navádzací kontajner ATLIS II alebo PLD-CT/CLDP s termovíznou kamerou. Proti rádiolokačným prostriedkom sa používajú RS AS/AJ-37 MARTEL s dosahom do 50 km, ktoré však postupne nahradia účinnejšie RS ARMAT s hmotnosťou 655 kg a v budúcnosti aj RS ARAMIS. Proti námorným cieľom sa podvesujú 1 - 3 protilodné RS AM-39 Exocet s hmotnosťou 655 kg.

   Neriadená raketová výzbroj zahŕňa napríklad štyri raketnice Matra LR F4, ktoré nesú po 18 rakiet SNEB s kalibrom 68 mm.

   Riadená bombardovacia výzbroj je zastúpená dvoma riadenými bombami BGL 1000 Arcole s hmotnosťou 1000 kg navádzanými laserom, ktoré vyžadujú ožiarenie cieľa laserovým lúčom z pozemného či leteckého zdroja alebo podveseného kontajnera ATLIS II (prípadne PLD-CT/CLDP). Podvesiť sa môžu aj americké laserom navádzané bomby GBU-10 a GBU-12.

   Neriadenú bombardovaciu výzbroj reprezentujú brzdené bomby MATRA s hmotnosťou 250 kg, protibetónové bomby BAP 100 určené na ničenie VPD alebo až 16 bômb Durandal s tým istým určením. Ďalšia bombardovacia výzbroj zahŕňa 5 - 6 kontajnerových bômb Matra Belouga s hmotnosťou 305 kg, modulárne bomby Thompson Brandt BM 400 s hmotnosťou 400 kg, alebo americké kontajnerové či "železné" bomby Mk.20 a Mk.82. Na výcvik možno podvesiť jeden cvičný kontajner Rafault F2.

   Najmodernejšou zbraňou lietadiel Mirage 2000D a exportných Mirage 2000-5 je RS "vzduch-zem" APACHE s plochou dráhou letu, umožňujúca útok z odstupu. Má hmotnosť 1200 kg a dolet vo verzii APACHE-AP 400 km. Verzia APACHE-SCALP má dolet predĺžený na 600 km.

   Bombardovacia výzbroj sa môže odhadzovať pri preťaženiach od -2,2 g do +5,5 g.

Stručná charakteristika
Verzia2000C2000D2000N2000-5
Osádka1221
Rýchlosťv prízemnej výške [M]1,21,21,21,2
v 12.000 m [M]2,22,22,22,2
nimimálna [km/h]185185185185
pristávacia [km/h]235235235235
Stúpavosť v 0 m [m/s]304284284304
Dostup [m]16.46016.46016.46018.290
Taktický dolet s PPN [km]Hi-Hi-Hi1.8251.8251.8251.825
Hi-Lo-Hi1.2051.20511.2051.445
Lo-Lo-Lo925925925925
Hmotnosť [kg]prázdneho lietada7.5007.6007.6007.500
vzletová bez podvesov10.86010.96010.96010.860
maximálna vzletová17.00017.00017.00017.000
Hmotnosť paliva [kg]vnútorneho3.1603.1003.1003.160
v PPN3.7203.7513.7513.720
Preťaženie [g]stabilné+9/-4,5+9/-4,5+9/-4,5+9/-4,5
maximálne+13,5/-9+13,5/-9+13,5/-9+13,5/-9
Roztätie krídla [m]9,139,139,139,13
Dĺžka trupu [m]14,3614,5514,5514,65
Výška [m]5,205,155,155,20
Ploca krídla [m2]41414141