Mirage IIIE
Mirage IIIE
Vojna vo Vietname a na Strednom východe prinútili vojenských teoretikov a stratégov NATO revidovať princípy nasadenia leteckej techniky v konfliktoch s komunizmom. Doktrína okamžitej jadrovej odvety, ktorá sa premietala do výstavby ozbrojených síl, musela byť radikálne revidovaná s ohľadom na potencionálne lokálne konflikty s použitím konvenčných zbraní. Mirage IIIC bola prepadová stíhačka, ktorej cieľom bolo zabrániť prieniku bombardérov, vybavených jadrovými zbraňami, letiacich vysokou rýchlosťou vo veľkej výške. V čase, keď sa dostala do výzbroje, takýto útok bolo možné očakávať iba ako doplnok útoku strategickými raketami dlhého alebo stredného doletu. Naviac túto úlohu dokázali podstatne efektívnejšie splniť rakety zem-vzduch. Do popredia sa dostal boj s nízko letiacimi stíhacími bombardérmi protivníka a vybojovanie vzdušnej prevahy v konvenčnom lokálnom konflikte.
Bojové skúsenosti izraelského letectva (IAF) odhalili napriek oslňujúcim víťazstvám zásadné nedostatky Mirage IIIC. V provom rade to bol motor, ďalej rádiolokátor Cyrano Ibis, ktorý mal malú rozlišovaciu schopnosť a nebol schopný detekovať pri zemi nízko letiace ciele smerom, nadol, ale aj relatívne slabá výzbroj, určená k boju proti pozemným cieľom. Francúzske letectvo potrebovalo taktický stíhač, ktorý sa blížil paradoxne k F-104G, schopný zasadiť konvenčný prvý úder na letiská protivníka v štýle izraelského útoku na Egypt.
Marcel Dassault prikročil k zmene konštrukcie Mirage IIIC na taktický stíhač ešte pred vypuknutím Arabsko-izraelského konfliktu. Prvá zmena sa týkala pohonu, keď nové lietadlo dostalo výkonejší a spoľahlivejší motor SNECMA ATAR C-3 s ťahom 41.97/60,76 kN (4300kp/6200 kp).
Motor bol doplnený novým raketovým motorom SEPR 844, ktorý spaľoval bežné letecké palivo s ťahom 14,71 kN, ktorý sa ale montoval veľmi zriedka. Zásoba paliva sa zväšila až na 3 300 litrov.
Podstatne bola zdokonalená elektronika. Nový impulzný radar Cyrano IIb pracoval na Dopplerovom princípe a bol schopný práce v rôznych režimoch, vhodných aj pre prácu "proti zemi", vrátane mapovania terénu. Prvý takýto radar mal americký F-4 Phantom a Izraelci mali s týmto typom radaru vynikajúce výsledky. Pre túto verziu je charakteristický výstupok pod prednou časťou lietadla, kde je uložený taktický navigačný systém TACAN. Nová elektronika bola ukrytá v o 0,3m predĺženej prednej časti lietadla a v objemnejšom výstupku za kabínou.
Výzbroj bola podstatne zdokonalená. Trvalo montovaný bol modernizovaný kanón DEFA 552A ráže 30 mm s 2x125 ks streliva. Počet závesných bodov pre externe nesenú výzbroj bol zväčšený a vylepšený systém elektroniky umožňoval zavesiť nové typy zbraní do váhy až 4000 kg. (jeden pod trupom pre 1180 kg, 4 pod krídlami, vnútorné po 840 kg a vonkajšie po 168 kg). Pod trup bolo možné napríklad zavesiť taktickú jadrovú bombu AN-52 o ekvivalente 15 kiloton TNT, alebo protizemnú raketu AS.30, alebo raketu vzduch-vzduch Matra R530 , alebo 4 ks 250/125 kg bômb, alebo bomby Durandal proti betónovým vzletovým dráham, alebo 400 kg neriadenú alebo laserom riadenú Matra BLG400 bombu, alebo prieskumný ECM kontajner. Vnútroné závesníky pod krídlom niesli 4x 250/125 kg bombu, alebo dve 400 kg bomby, alebo 3x Durandal, alebo vypúšťací kontajner pre 6x100 mm 18x68 mm neriadené rakety, alebo viacúčelový kontajner CEM 1 , alebo kontainer Dassault CC420 s ďalším 30 mm DEFA kanónom. Vonkajšie závesníky pod krídlom mohli niesť 1xMatra R550 Magic raketu vzduch-vzduch, alebo vypúšťacie zariadenie pre 6x68 mm neriadené rakety.
Prototyp Mirage IIIE-01 vzlietol 5. apríla 1961 a prvý sériový stroj, určený pre Franciu vzlietol v januári 1964. Lietadlo predstavovalo vrchol exportných úspechov Mirage III :
| Typ | ks | Sériové číslo | Prevádzkovateľ |
| Mirage IIIE | 186 | 401 až 405,407,408,410,412,414,415,417 až 419, 421 až 440, 443,445,447,449,451 až 458,460 až 463,466 až 531,533 až 535, 537 až 539, 541,545 až 556,560 až 579,583 až 588,605 až 625 | Francia |
| Mirage IIIEA | 17 | 1003 až 1016 | Argentína |
| Mirage IIIEBR | 16 | 4910 až 4926 | Brazília |
| Mirage IIIEE | 24 | C.11-1 až C.11-24 | Španielsko |
| Mirage IIIEL | 10 | L501 až L510 | Libanon |
| Mirage IIIEP | 18 | 101 až 118 | Pakistan |
| Mirage IIIEV | 7 | Venezuela | |
| Mirage IIIEZ | 17 | 819 až 834,842 | Južná Afrika |
Okrem základnej verzie Mirage IIIE, toto lietadlo sa vyrábalo aj licečne. Exportné lietadlá boli postupne modernizované aj za účasti firmy IAI (Israel Aircraft Industries) z Izraela, ktorá začala veľmi tvrde konkurovať Dassaultovi. IAI dodávala nové defenzívne a varovné systémy (RWR) a systémy pre elektronický boj (ECM) do Mirage EA. Brazílske Mirage IIIEBR od roku 1988 dostávali pomocné plochy, podobné ako má izraelský Kfir alebo Mirage IIIS, zlepšujúce letové vlastnosti pri vzlete a pristátí, vylepšený palivový systém a avioniku, mali možnosť používať rakety AIM-9 Sidewinder. Takto označené stroje boli označené F-103. Paskistan si nechal upraviť svoje Mirage III a 5 na radar APG-66, ktorý majú jeho F-16. Veľmi rozsiahly program modernizácie plánovalo Španielsko, bol však zrušený. Mirage IIIEV z Venezuely boli prestavané na úroveň Mirage 50.
IAI ponúkala zástavbu motorov General Electric F404 alebo Volvo Flygmotor RM12, nový radar Elta EL/M-2011.
Lietadlá boli bojovo použité v Indicko Pakistanskom konflikte, v boji o Malvíny a Južná Afrika ich používala v boji proti povstalcom v Namíbii.
Mirage IIIO
Mirage IIIO bola verzia, vyrábaná v Austrálii. Prvý kus, určený pre skúšky RAAF (Austrálskeho kráľovského letectva) bola upravená Mirage IIIA pomenovaná "City of Hobart". Mala inštalovaný britský motor Rolls-Royce Avon 67 s ťahom 44,49/71,19kN. Motor mal väčší ťah, ako Atar 9C-3, menšiu spotrebu a bol menej citlivý na plyny, vznikajúce pri streľbe z kanónov, čo umožnilo zvýšiť maximálnu hladinu pre streľbu o 3000m. Vstupné otvory vzduchu museli byť zväčšené.
Skupina troch dôstojníkov RAAF, vedená kapitánom R.T. Susansom, priletela do Francie v decembri 1960. Prvý vzlet bol 13. februára 1961. Napriek tomu, že varianta s britským motorom bola výkonejšia, Austrália sa nakoniec rozhodla pre Atar 9C. Takto vybavený stroj, označený A-3-1, vzlietol vo Villaroche pri Paríži 9. apríla 1963.
V Austrálii sa lietadlá vyrábali firmou Commonwealth
Aircraft Corporation (CAC) v nasledovných
modifikáciách :
Mirage IIIO(F) (F ako "Fighter ", továrenské označenie od A3-3 po A3-50) - stíhacia verzia s rádiolokátorom Cyrano IIbis-a, bez systému Doppler a navigačným systémom Sperry, ktorý má iný tvar krytu.
Mirage IIIO(A) (A ako "Attack", továrenské označenie od A3-51 po A3-100) - taktická verzia s rádiolokátorom Cyrano IIbis-b, vrátane systému Doppler, ktorý
Mirage III(O)D (A továrenské označenie od A3-101 po A3-116) - cvičná dvojmiestna verzia bez radaru Cyrano, dodávaná od augusta 1973 do januára 1974.
Posledný let Mirage IIIO v službách RAAF bol 8 februára 1989, keď A3-101 letel z Edinburghu do skladu v Woomere. V roku 1990 50 ks Mirage IIIO kúpil Pakistan.
| Typ | ks | Sériové číslo | Prevádzkovateľ |
| Mirage IIIO | 1 | RAAF | |
| Mirage IIIO(A) | 50 | A3-51 až A3-100 | RAAF |
| Mirage IIIO(F) | 50 | A3-1 až A3-50 | RAAF |
| Mirage IIID | 16 | A3-101 až A3-116 | RAAF |
Mirage III R/RD
Francúzske letectvo hľadalo náhradu za starnúce prieskumné Republic RF-84F Thunderflash a preto bolo prirodzené, že prvá konverzia Mirage IIIA vzlietla už v októbri 1961. Ako základ pre sériové stroje sa však použil Mirage IIIE a avionika z Mirage IIIC. Vprednej časti je možné umiestniť až 10 fotografických aparátov v rôznych kombináciách s ohniskovou vzdialenosťou 100-600 mm a negatívmi formátu 120/120 mm. Štandardne sa montuje dopredu snímajúca kamera OMERA 40, inštalácia kamier je prepojená s radarovým výškomerom, ktorý automaticky nastavuje snímkovanie podľa výšky letu. Systém je prispôsobený na použitie osvetľovacích bômb.
Mirage IIIR môže použiť systém "Cyclope", vhodný aj pre snímkovanie v oblasti infračervenej, pre prieskum v noci a v podmienkach zlej optickej viditeľnosti. Systém váži iba 15,5 kg a dokáže termicky odhaliť maskované vozidlá pod vegetačným krytom na základe tepelného vyžarovania ich motorov.
Jacqueline Auriol 14. júna 1963 zaregistrovala v FAI na lietadle Mirage III R n°307 rýchlostný rekord 2030 km/hod na okruhu 100 km.
 |
SLAR ("Side Looking Airborne Radar") je priekumný radar, vyžarujúci do pravého uhlu k ose letu je tak isto systém, používaný pre prieskum terénu v zťažených podmienkach sa pomoci rádiolokátoru. |
Lietadá boli postupne modernizované, dostali nový navigačný systém na báze Dopplerovho efektu a referenčnú gyroskpickú platformu.
Mirage IIIRD bol modernizovaný typ, vyrábaný v rokoch 1967-69, ktorý mal dodávanú štandardne Dopplerov navigačný sytém, automaticky riadené kamery Omera 33 a 40, modernizovaný systém SAT Cyclope IR. Liatadlá ostali v službe až do roku 1989, keď ich nahradili Dassault Mirage F1CR.
Mirage IIIRP bola verzia pre Pakistan, ktorá mala kamery Vinten.
Mirage IIIR2Z bola verzia pre Južnú Afriku, ktorá bola poháňaná novým motorom Atar 9K-50.
| Typ | ks | Sériové číslo | Prevádzkovateľ |
| Mirage IIIR | 52 | 01,02,301 až 350 | Francia |
| Mirage IIIRD | 20 | 351 až 370 | Francia |
| Mirage IIIRP | 13 | 201 až 213 | Pakistan |
| Mirage IIIRS | 18 | R-2101 až R-2118 | Švajčiarsko |
| Mirage IIIRZ | 4 | 835 až 838 | Južná Afrika |
| Mirage IIIR2Z | 4 | 854 až 857 | Južná Afrika |
Mirage III S/RS
Spolupráca na zakázke pre Švajčiarsko mala pre Francúzov veľmi pikantnú príchuť. Švajčiarska vláda objednala v júni 100 ks Mirage IIIE, ale požadovala rozsiahle úpravy. V dôsledku rastu cien sa zakázka predražilia o 110 miliónov frankov, čo bola iba predohra problémov.
Švajčiari požadovali americký rádiolokátor Hughes
TARAN 18, rakety Hughes AIM-26B Falcon a celú radu ďalších zmien (napr.
zosilnenie krídiel, trupu, podvozku). Výmena za americkú avioniku prebehla
bez súhlasu parlamentu, čo bol iba jeden zo série škandálov okolo Mirage
IIIS. Prvé dva stroje boli vyrobené vo Francii, vzlet prvého vo Švajčiarsku
vyrobeného (výrobca SFF Emmen) stroja bol 28.10.1965. Drastické zvýšenie
ceny spôsobilo, že sa vyrobilo iba 34 kusov oproti plánovaným 98. Okrem
taktickej stíhacej verzie sa vyrobilo 17 ks prieskumnej verzie Mirage IIIRS +
1ks bol dodaný priamo z Francie. Súčasťou licencie bola aj výroba motoru
Atar 9C, ktorého kompletná dokumentácia skončila vďaka perfektnej práci
Mossadu v Izraeli, čo bola posledná veľmi horká pilulka pre Francúzov.
Niektoré pramene uvádzajú, že Izraelcom sa podarilo získať aj výrobnú
dokumentáciu k Mirage IIIS, určenú k zošrotovaniu, ale zdroje z Iraelu
hovoria skôr o pololegálnom nákupe dokumentácie Mirage 5 priamo od Dassaulta
a nelegálnom získaní dokumentácie k ATARu 9C-3.
Začiatkom 90-tich rokov ostávajúcich 30 ks Mirage IIIS prešlo náročným modernizačným programom, pri ktorom dostali podobné pomocné plochy za kabínou, aké má izraelský Kfir C-7 a modernizovanú avioniku.
Mirage IIID - je verzia cvičná verzia Mirage IIIBE, určená na export. Mirage IIID2Z bola poháňaná motorom Atar 9K-50, ostané mali motor Atar 9C-3.
| Typ | ks | Sériové číslo | Prevádzkovateľ |
| Mirage IIID | 16 | A3-101 až A3-116 | Austrália |
| Mirage IIIDA | 3 | 1001 až 1003 | Argentína |
| Mirage IIIDBR | 4 | 4900 až 4903 | Brazília |
| Mirage IIIDE | 7 | CE.11-1 a CE.11-25 až CE.11-30 | Španielsko |
| Mirage IIIDP | 5 | 301 až 305 | Pakistan |
| Mirage IIIDZ | 3 | 839 až 841 | Južná Afrika |
| Mirage IIID2Z | 11 | 842 až 853 | Južná Afrika |
Mirage IIIF1 a Mirage IIIF2 bolo označenie pre jednomiestny a dvojmiestny prototyp Mirage F-1.
Mirage IIIG bolo rezervované pre prototyp s variabilnou geometriou krídla, pre ktorý sa však použilo označenie Mirage G.8.
Mirage IIIK bola verzia, ponúkaná pre britskú RAF s motorom Rolls-Royce Spey.
Mirage IIIM bola námorná verzia pre prevádzku na lietadlových lodiach, vybavená uchytením pre katapult a pristávacím hákom.
Mirage IIIT bolo iné označenie pre pokusný prototyp lietadla s kolmým štartom a pristátím Mirage "Balzac". Išlo o upravený prototyp Mirage III-001 so zabudovanými 8 ks zdvihovými motormi Rolls-Royce RB-108-1A po 9,6kN vo vertikálnej polohe.
Mirage IIIV bolo lietadlo s kolmým štartom a pristátím. Dva pokusné prototypy Mirage IIIV-01 a Mirage IIIV-02 predstauvujú samostatný typ.
Mirage IIING ("Nouvelle Génération")
bol prorotyp, na ktorom sa skúšali nové elektro-dištančné prvky riadenia, neskôr použité na
Mirage 2000.
Motor bol Atar 9K-50, rádiolokátor Cyrano IV. Lietadlo má pomocné plochy nad vstupnými otvormi vzduchu, ktoré podstatne zlepšujú letové vlastnosti pri vzlete a pristátí. Maximálna rýchlosť bola 2 440 km/hod, praktický dostup 20 000m, maximálna vzletová hmotnosť 14.700kg.
| Stručná charakteristika | |
|---|---|
| Rozpätie (m) | 8,22 |
| Dĺžka lietadla (m) | 15,03 |
| Výška (m) | 4,5 |
| Plocha krídla (m2) | 35,0 |
| Váha prázdneho liatadla (kg) | 7 050 |
| Maximálna vzletová (kg) | 13 700 |
| Normálna vzletová (kg) | 9 600 |
| Kapacita palivových nádrží s namontovaným SEPR 844 | 2 390 l |
| Kapacita bez SEPR 844 | 9 940 l |
| Motor, ťah bez/s prídavným spaľovaním | SNECMA Atar 9C-3 41.97/67.76 kN + SEPR 844 14.47 kN |
| Maximálne merné zaťaženie na krídlo kg/m2 | 387 |
| Maximálna rýchlosť pri zemi | 1 390 km/hod |
| Maximálna rýchlosť v 12 000 m | 2350 km/hod (M=2,21) |
| Stúpavosť | na 11 000 m 3 min |
| Praktický dostup | 17 000 m |
| Dynamický s použitím SEPR | 23 000 m |
| Praktický dolet, bez prídavných nádrží | 2 800 km |
| Maximálny dolet, s prídavnými nádržami | 4 000 m |
| Maximálna nosnosť externej výzbroje | 4 000 kg na 5 závesných uzloch |
| Dĺžka vlzetu (m) | 700 |
| Dĺžka pristátia (m) | 700 |
| Limitné g | 4,9 |
 |
 |
 |
«» 25.11.2001