Mirage IV
Ing. Pavol Šucha

Mirage IVA (40 kb) Napriek skutočnosti, že Francia bola pred druhou svetovou vojnou na čele výskumu v oblasti jadrovej fyziky, okupácia Francie a obrovské investície a sústredenie ľudských kapacít v USA počas vojny spôsobili, že koncom roku 1945 zaostávala v tejto oblasti dokonca za Kanadou. Generál Charles de Gaulle si uvedomil situáciu a 18. októbra 1945 zriadil Komisiu pre atómovú energiu (Commissariat a l'Energie Atomique, skratka CEA) a delegoval jej veľké právomoci. Vďaka opozícii komunistov a samotného Frederica Joliot-Curie, ktorý ako komunista nemal v USA dôveru, práca postupovala veľmi pomaly a rozbehla sa až opätovnom nástupe de Gaulla k moci v máji 1958.

Kríza v Sueze v októbri 1956, počas ktorej USA nepodporili stanovisko a záujmy Francie, upozornila de Gaulla na potencionálnu možnosť, že Francia môže čeliť v prípadnej kríze v Európe osamotená. Urýchlil vývoj, urobil potrebné personálne zmeny a tak 13. februára 1960 v Reggane v Alžírsku vybuchla na 105 m veži prvá francúzska jadrová bomba o sile 60 kt TNT. Force de Frappe, francúzska odstrašujúca úderná sila, mala spočiatku jedinný nosič, ktorým bol Mirage IV s 60 kt jadrovou bombou AN-22.

Spolu s ponukou na Mirage III, Marcel Dasault ponúkol aj stíhačku (!) Mitage IV v troch variantách.

Stíhacie varianty Mirage IV neuspeli, ale z Mirage IVC vznikol na základe požiadavky francúzskeho letectva strategický bombardér. V máji 1956 socialistická vláda Guy Molleta vydala špecifikácie na vývoj strategického bombardéru s nosnosťou 3 tony, s doletom minimálne 2000 km a rýchlosťou nad Mach 1. V konkurencii s Sud Aviation a Nord Aviation zvíťazil Dassaultov návrh a apríli 1957 vláda oficiálne objednala jeden prototyp.  Stroj. označený Mirage IV-001 bol o 50% väčší, ako Mirage III, ale zachoval si totožnú aerodynamickú koncepciu, poháňaný bol dvomi motormi Atar 9B. Krídlo malo na nábežnej hrane šípovistosť 60°, relatívnu hrúbku profilu 3,8% pri koreni a 3,2% na konci krídla. Krídlo malo odstupňovanú nábežnú hranu - do zadu ustupujúcu časť, zárez (štrbinu - notchded leading edge). Brzdiace štíty boli na hornej a dolnej ploche krídla v blízkosti nábežnej hrany a trupu. Na odtokovej hrane na konci krídla boli krídelká, na vnútornej strane bolo výškové kormidlo.

Nakoľko de Gaulle požadoval ešte väčší stroj, súbežne sa začala projektovať verzia bombardéru Mirage IVB s maximálnou vzletovou hmotnosťou 75 000 kg, s pohonom dvoch amerických motorov Pratt & Whitney J75-B a maximálnou rýchlosťou M=2,4. Aj na základe skúseností s americkým B-58 Hustler sa však už v júli 1959 prehodnotili obrovské náklady a účelnosť takéhoto projektu a špecifikácie sa upravili na lietadlo s hmotnosťou do 32 ton.

Prvý prototyp Mirage IV-001 vzlietol 17. júla 1959 pilotovaný Rolandom Glavanym vo Villaroche pri Paríži. Ďalšie lety mali propagačný charakter, hneď druhý sa konal pred 600 000 divákmi na aerosalóne v Paríži. Pri ôsmom lete dosiahol rýchlosť M=1, pri ďalšom M=1,53 a koncom roku 1959 M=2. Stroj lietal počas rozsiahlych skúšok bez problémov až do havárie v roku 1963.

V septembri 1959 dostal Marcel Dassault objednávku a tri predsériové prototypy definitívnej verzie Mirage IVA (označené 02, 03, 04). Prvé dva prototypy boli osadené motormi Atar 9C posledný už motorom Atar 9D, ktorý bol neskôr naharadený defintívnym Atar 9K s ťahom 68,6 kN.

Atar 9K (13 kb)

Prototyp 02 vzlietol 12 októbra 1961, 03 v júli 1962 a stroj 04, ktorý už zodpovedal sériovému prevedeniu v januári 1964. 

Pôvodná objednávka bola na 53 ks bombardovacej verzie a 27 kusov prieskumnej verzie, použiteľnej aj pre elektornickú vojnu.  Neskôr bola redukovaná v roku 1962 z ekonomických dôvodov na 50 ks bombardovacej verzie, ktorá mohla byť vybavená špecializovanými kontajnermi pre prieskum. V novembri roku 1965 pribudla objednávka na ďalších 12 strojov, čím cekový počet objednaných strojov bol uzavretý na 62. Výroba bola rozdelená medzi niekoľko firiem, štátna Sud Aviation vyrábala krídla, centrálnu a zadnú časť trupu, Breguet zvislú chvostovú plochu a Dassault prednú časť, systém riadenia v Argenteuil a celkovú montáž v Mérignacu.

Prvý sériový kus prišiel do služby l'Armée de l'Air v máji roku 1964, prvá letka bola prehlásená za bojaschopnú v októbri roku 1964. Výroba pokračovala až do marca roku 1968, kedy bol dodaný posledný kus. Sériové Mirage IVA boli vybavené radarom Thomson-CSF DRAA 8A a ich vzletová hmotnosť bola 33 475 kg. Problém doletu bol vyriešený nákupom 14 ks tankovacích KC-135F Startotanker v USA, pričom položka 450 miliónov na nákup bola v rozpočte utajená. Prvé tankovacie stroje prišli do služby v roku 1963 a umožnili na dohodnutom mieste doplniť palivo až na maximálnu letovú (nie vzletovú) hmotnosť 34 500 kg. Lietadlá lietali vo dvojiciach, pričom jeden z dvojice nemal bombu, ale zásobu paliva, ktoré odovzdal útočnému stroju, ktorý takto mohol zasiahnuť cieľ až 2 400 km vzdialený a vrátiť sa. Let prebiehal rýchlosťou Mach 1,7.

Lietadlo bolo na pomery Francie veľmi nákladné a počas celej svojej existencie bolo naládané v Národnom zhromaždení ako symbol plytvania prostriedkami. Lietadlá bolo schopné okrem jadrovej bomby AN-22 niesť aj konvenčnú bombovú výzbroj alebo strely AS.37 Martel.

Sériové kusy boli vybavené pomocnými štartovacími raketami SEP na tuhé palivo, ktoré umožňujú vzlet z 1 800 m dráhy namiesto 3300 m. Icvh použitie sa ukázalo ako nebezpečné a preto v praxi sa montovali iba zriedkavo.

Úspešné použitie protilietadlových rakiet V-75 Dvina v CCCP zpochybnili pôvodnú predstavu o útoku vo veľkej výške a vysokou rychlosťou na územie potencionálneho protivníka. Lietadlo muselo prejsť na prízemné lety v malej výške, ktoré sú náročné na pevnosť trupu a avioniku. Pôvodná verzia Mirage IVA bola preto, napriek zpevňovaniu trupu a krídiel v rámci GO, 1. júla 1988 ztiahnutá z operačnej služby.

V osemdesiatich rokoch vznikla modifikácia Mirage IVP, ktorá vznikla konveriziou 18 ks Mirage IVA. Lietadlo mohlo niesť rakety vzduch-zem ASMP, vyrábané firmou Aérospatiale. Radar bol Thomson-CSF Arcana (Iguane), zabudovaná bola zdvojená inerciálna navigačná sústava SAGEM, vylepšená avionika a prostriedky pre elektronický boj, pridané boli externé závesné body pre 7250kg nákladu pod krídlo. Prvý vzlet bol 12. októbra 1982.

Mirage IVR bola prieskumná verzia, ktorá vznikla konverziou Mirage IVA. Vybavená bola kamerami Omera 35 a 36, infračervenými senzormi SAT Super Cyclope, prieskumným kontajnerom CT-52, novou avionikou a inerciálnym navigačným systémom. Do operačnej služby bola zaradená 1. mája 1986. Málo známe je jej bojové použitie v konfliktoch v Čade, Perzskom zálive a bývalej Juhoslávii.

S ohľadom na svoju strategickú orientáciu nosiča jadrovej bomby bol export neúspešný a uvažovaná verzia pre RAF s motormi Avon alebo Spey pod označením Mirage IVS sa nerealizovala. Tak isto sa nerealizoval projekt Mirage IV-106 s americkými motormi TF-106. O kúpe uvažovala aj Austrália, ktorá sa však rozhodla pre F-111.

Pozoruhodný je  svetový rekord, ktorý dosiahol Mirage IV. FAI zaregistrovala pre Mirage IV-01 19. septembra 1960 rýchlosť na okruhu 1000 km 1822 km/hod.

V čase zavedenia Mirage IVA do výzbroje, v USA a CCCP boli vo výzbroji tieto približne podobné stroje :

  Maximálna vzletová (kg) Rozpätie (m) Max. rýchlosť (Mach) Dolet (km) Nosnosť bômb (kg) K bojovým jednotkám
Mirage IV 33 475 11,85 2,2 4 000 7 200 1964
F-4B Phantom 24 750 11,70 2,25 3 700 7 250 1963
A-5 Vigilante 36 285 16,5 2,1 4 800 1 820*/ 1963
Tu-22 94 000 23,75 1,42 6 500 12 000 1962

*/ malá velkosť rotačnej bombovnice, projektovanej iba pre jednu jadrovú bombu bez možnosti zavesenia externej výzbroje.

S ohľadom na veľkosť lietadla Mirage IV bola podobne ako Mirage III špičkové lietadlo, ktoré s ohľadom na príchod protileteckých rakiet a rakiet zem-zem prišlo pomerne neskoro. Tak isto, ako jej konkurenti prešla skôr na prieskumné akcie a hĺbkové nálety, čo ani A-5, ani Tu-22 nedokázali. Naviac podľa odtajnených ruských zdrojov bolo Tu-22 vyslovene nepodarené lietadlo.

Porovnanie s F-4B ukazuje aj príčiny, prečo  bombardéry tejto kategórie boli nahradené univerzálnejšími stíhacími bombardérmi.

Stručná charakteristika
Rozpätie 11,85 m
Dĺžka 23,49 m (23,32 bez Pitotovej trubice)
Výška 5,45 m (5,65 m *)
Plocha krídla 78,0 m2
Plošné zaťaženie 405 kg/m2 (maximálne 429 kg/m2)
Prázdna hmotnosť 14 180 kg
Maximálna vzletová 33 475 kg
Obsah vnútorných nádrží 19 000 litrov
Maximálna rýchlosť 2338 km/h vo výške 11000 m (Mach 2,2)
Max. rýchlosť pri zemi 1349 km/hod (Mach 1,27)
Dostup dynamický 24 600 m
Praktický (operačný) 20 000 m
Stúpavosť Do výšky 11 000 m za 4 min 15 sec
Dolet 4 000 km s prídavnými nádržami a bez tankovania za letu
Pristávacia rýchlosť 260 km/hod
Motor 2x SNECMA Atar 9K-50 s ťahom 2x 49,03/70,61 kN bez/s prídavným spaľovaním
Výzbroj 7 200 kg
Osádka 1 pilot + 1 navigátor

*) Podľa iných zdojov

(12k) (19 kb)

«» 9.12.2001