Mirage 5 vznikol na základe analýzy použitia Mirage IIICJ izraelským
letectvom (IAF) v roku 1966. Mirage IIIE bolo síce vybavené kvalitnejšou
avionikou, ale experti IAF usúdili, že v tamojších klimatických
podmienkach je drahá elektronika zbytočná a ako náhrada zastarávajúcich
lietadiel Ourgan, Mystére, Skyhawk a bojových strát postačuje
podstatne jednoduchšie lietadlo, ako francúzmi ponúkaná Mirage IIIE.
Svoju úlohu určite zohrali aj nedobré skúsenosti s rádiolokátorom
Cyrano II, ktorý bol v praxi veľmi poruchový a mal malú rozlišovaciu
schopnosť. Ušetrená hmotnosť mohla byť účelnejšie vyžitá pre
palivo a nesenú výzbroj. Dassault reagoval okamžite a tak už 19. mája
1967(!) vzlietol prvý prototyp Mirage 5 (pôvodné označenie bolo Mirage
IIIM.5 resp. 5J) so štíhlejšou prednou časťou lietadla bez úprav pre
raketový motor. Na závesoch mohol niesť až 4200 kg externej výzbroje.
Motor bol nový ATAR 9C-3, použitý v Mirage IIIE. Na základe objednávky
IAF na 50 ks Mirage 5J vyrobil Dassault 60 kusov lietadiel, ktoré mu po
de Gaullovom embargu na vývoz zbraní do Izraela ostali "visieť"
v továrni. Na základe rozhodnutia vlády boli zakúpené pre Armée de
l'Air a označené ako Mirage 5F. Lietadlo hrozilo, že bude pre
Dassaulta finančnou katastrofou, ale okamžité obchodné aktivity a rada
úprav urobili z tohoto lietadla jeden z najväčších komerčných úspechov
továrne.
Elektronika, ktorá bola pôvodne
za kabínou, sa presťahovala na miesto, kde bol rádiolokátor. Uvolnený
priestor umožnil zväčšiť zásobu paliva o 30% - o 470 litrov. Ostávajúce
komponenty ostali oproti Mirage IIIE nezmené.
Mirage 5F, slúžiaci vo Francii,
v priebehu 70-tich rokov vďaka miniaturizácii dostal postupne naspäť
celú chýbajúcu elektronickú výbavu bez nárokov na zvýšenie
hnotnosti lietadla.
Zjednodušená verzia mala pomerne
dobré exprotné úspechy :
Mirage 5EAD pre Abu Dhabi
(24 ks), Mirage 5BA pre Belgiu (63 ks), Mirage 5COA pre
Kolumbiu (14 ks), Mirage 5SDE pre Egypt (75 ks), Mirage 5G pre
Gabun (7 ks), Mirage 5DE pre Líbyu (85 ks), Mirage 5PA pre
Pakistan (58 ks), Mirage 5P pre Peru (12 ks), Mirage 5V pre
Venezuelu (4 ks) , Mirage 5M pre Zaire (14 ks).
Od Mirage 5 bola odvodená aj dvojmiestna
cvičná verzia :
Mirage 5BD pre Belgiu (16 ks),
Mirage 5COD pre Kolumbiu (2 ks), Mirage 5DAD pre Abu Dhabi
(3 ks), Mirage 5DC pre Chile (3 ks), Mirage 5DD pre Libyu
(15 ks), Mirage 5DG pre Gabun (4 ks), Mirage 5 DM pre Zaire
(3 ks), Mirage 5DP pre Peru (6 ks), Mirage 5DPA2 pre
Pakistan (2 ks), Mirage 5DS pre Švajčiarsko (2 ks) a Mirage
5SDD pre Egypt (3 ks).
Exportné stroje boli postupne
modernizované Dassaultom a to montážou nových rádiolokátorov
Thomson-CSF Cyrano IV, Agave alebo Aida II, inerciálnych navigačných
systémov, laserových diaľkomerov, RWR varovných senzorov, systémov
pre elektronický boj, nových katapultovacích sedadiel, ... atď.
Marcel Dassault exportoval aj prieskumnú
verziu :
Mirage 5BR pre Belgiu (27 ks
vrátane 26 zmontovaných v Belgii), Mirage 5COR pre Colombiu (2 ks),
Mirage 5DR pre Libyu (10 ks), Mirage 5RAD pre Abu Dhabi (5 ks)
a Mirage 5SDR pre Egypt (6 ks). Lietadlo malo v prednej časti 5
kamier.
Mirage 50
Táto verzia, pôvodne označovaná Mirage
5-50, vznikla zabudovaním nového motoru SNECMA Atar 9K-50
s ťahom 49.03 kN bez a 70.82 kN s prídavným spaľovaním.
Vybavená je rádiolokátorom Thomson-CSF Agave alebo Cyrano
IVM-3. Moderná avionika zahrňuje HUD display pre pilota, inerciálny
navigačný systém. Prototyp po prvý raz vzlietol 15.apríla
1979. Lietadlo bolo exportované do Chile (Pantera): 50C (6ks), 50DC
(3ks), 50FC (8ks) a Venezuely: 50DV (1ks), 50EV
(9ks). Lietadlá dostali pomocné pevné plochy za kabínou pre
zlepšenie vzletových a pristávacích charakteristík.
Mirage "Milan"
Delta krídlo ma jednu principiálnu nevýhodu a to, že je optimálne pre rýchlosti
Mach 1-2, ale pri nízkych rýchlostiach nemá dostatočný vztlak
a tak vzlet a pristátie musí prebiehať za pomoci pomerne veľkého
uhlu nábehu. Pre lietadlá bez vodorovných chvostových plôch
je počas vzletu charakteristická poloha vztlakových klapiek smerom nahor, ktorá vytvára potrebný monent pre udržanie
lietadla v tejto polohe.
Marcel
Dassault a švajčiarska letecká firma EFW v Emmene v priebehu
rokov 1967-69 vyprojektovali projekt lietadla, vybaveného malými
zasúvacími plochami (fúzami - moustache), ktoré sa vysúvali
počas letu pri malých rýchlostiach a podstatne zlepšovali
letové vlastnosti lietadla. Prvý vzlet prototypu bol 29.V.1969.
Hmotnosť celého systému bola 50 kg, manipulácia s "fúzami"
trvala iba 6 sekúnd. Vzlet sa skrátil o 300 m a hmotnosť nákladu
bolo zmožné zäčšiť o 1000 kg.
Experimenty s podobnými pevnými plochami ukázali, že podobný efekt je možné
dosiahnuť aj bez zložitej mechanizácie a straty priestoru v
prednej časti lietadla a tak myšlienka sa uplatnila iba pri
nadzvukovom dopravnom lietadle Tu-144 v roku 1970.
Cheetah CZ, DZ
Južná Afrika mala vďaka embargu problémy s importom leteckej techniky a tak
podobne ako Izrael započala vlastnú sériovú výrobu Mirage 50 v
továrni Atlas Aircraft Corporation v spolupráci s IAI pod názvom
"Cheetah". Lietadlo malo zabudovaný nadstavec pre
tankovanie za letu a pevné "moustaches" s plochou 1,66m2.
Vyrábalo sa v jednomiestnej vezii C a dvojmiestnej, ktorá je
charakteristická predĺženou prednou časťou lietadla. Maximálna
rýchlosť je 1 912 km/h, pristávacia 296 km/h, prázdna hmotnosť
7 340 kg, maximálna vzletová 13 600 kg. Výzbroj
tvoria rakety vzduch-vzduch V3C Darter, V3B Kukri a Python 3,
protizemné rakety AS30, bomby Armscor a CB-470.
IAI Dagger, Nesher
Výroba Nescheru v IAI (Israel Aircraft
Industries) bola reakciou na embargo de Gaulla v roku 1967. Ide prakticky
o kópiu Mirage 5, ktorá po prvý krát vzlietla 21.III.1971. V IAI
vyrobili 51 ks jednomiestnej "Nesher S" a 10 ks dvojmiestnej
verzie "Nesher T". Lietadlo exportovali do Argentíny po názvom
Dagger (35 ks jednomiestnej Dagger A a 4 ks dvojmiestnej verzie Dagger B).
Ďalším vývojom vznikol Kfir, ktorý už je možné označiť ako úplne
odlišný typ lietadla. Nesher od Kfiru je možné rozoznať podľa
charakteristického nasávacieho otvoru Kfiru v koreni zvislej chvostovej
plochy.
Nesher sa veľmi úspešne
zúčastnil Yom-Kippurskej vojny v roku 1973, v ktorej úspešne
zasiahol aj proti Líbyjským Mirage 5. Práve kvôli zámene s Mirage 5
boli Neshery označené žltým trojuholníkom na zvislej chvostovej
ploche.
Argentínske Daggery sa zúčastnili v konflikte
s Veľkou Britániou vo vojne o Falkladské ostrovy v roku 1982. Potopili
jednu fregatu a viac iných ľodí pri vlastnej strate 11 lietadiel.
Líbyjské Mirage 5 operovali v konflikte s Čadom
v polovici 80-tich rokov, posledné boli zničené na zemi v septembri
1987.
Mirage 5 vznikol na základe analýzy použitia Mirage IIICJ izraelským
letectvom (IAF) v roku 1966. Mirage IIIE bolo síce vybavené kvalitnejšou
avionikou, ale experti IAF usúdili, že v tamojších klimatických
podmienkach je drahá elektronika zbytočná a ako náhrada zastarávajúcich
lietadiel Ourgan, Mystére, Skyhawk a bojových strát postačuje
podstatne jednoduchšie lietadlo, ako francúzmi ponúkaná Mirage IIIE.
Svoju úlohu určite zohrali aj nedobré skúsenosti s rádiolokátorom
Cyrano II, ktorý bol v praxi veľmi poruchový a mal malú rozlišovaciu
schopnosť. Ušetrená hmotnosť mohla byť účelnejšie vyžitá pre
palivo a nesenú výzbroj. Dassault reagoval okamžite a tak už 19. mája
1967(!) vzlietol prvý prototyp Mirage 5 (pôvodné označenie bolo Mirage
IIIM.5 resp. 5J) so štíhlejšou prednou časťou lietadla bez úprav pre
raketový motor. Na závesoch mohol niesť až 4200 kg externej výzbroje.
Motor bol nový ATAR 9C-3, použitý v Mirage IIIE. Na základe objednávky
IAF na 50 ks Mirage 5J vyrobil Dassault 60 kusov lietadiel, ktoré mu po
de Gaullovom embargu na vývoz zbraní do Izraela ostali "visieť"
v továrni. Na základe rozhodnutia vlády boli zakúpené pre Armée de
l'Air a označené ako Mirage 5F. Lietadlo hrozilo, že bude pre
Dassaulta finančnou katastrofou, ale okamžité obchodné aktivity a rada
úprav urobili z tohoto lietadla jeden z najväčších komerčných úspechov
továrne.
