Dassault na základe bojových skúseností, ktoré získali piloti jednotiek v Kórei vedel, že Ouragan v boji s Migom-15 zaostáva a že riešením je zvýšenie ťahu motoru a použitie šípového krídla. 23. februára 1951 po prvý raz vzlietol prototyp MD.452 Mystère I. Lietadlo malo trup Ouraganu, vrátane výzbroje a motoru, ale nové krídla so šípovitosťou 30° a upravené vodorovné chvostové plochy.

Nasledovali ďalšie dva prototypy, ktoré už mali inštalovaný motor Rolls-Royce Tay 250 s ťahom 27,93 kN, označované ako MD.452 Mystère IIA. Výzbroj tvorili stále 4 kanóny Hispano 404 ráže 20 mm. 28. októbra 1951 jeden z prototypov, pilotovaný USAF Marion Davisom. V decembri si to zopakoval aj francúzsky pilot Charles Monier. Lietadlo dosiahlo Mach 1,0 pri lete ztrmhlav z výšky 10 km do 2 km. Po skúškach na Ouragane bol však k dispozícii modernejší 30 mm kanón DEFA 551, odvodený konštrukčne z nemeckého kanónu Mauser MG-213C. Preto boli postavené 4 prototypy Mystère IIB, ktoré boli vyzbrojené dvojiciu kanónov DEFA 551 s 150 ks streliva na hlaveň. Kanón pracoval na revolverovom princípe, mal podstatne väčšiu kadenciu, ako Hispano a účinky 30 mm gránátu na cieľ boli tak isto väčšie.

Do prototypu Mystère IIC bol zabudovaný motor SNECMA Atar 101C s axiálnym kompresorom, ktorého ťah dosiahol 27,46 kN. Ďalšie dva prototypy dostali vylepšený SNECMA Atar 101F, ktorý už mal zabudovanú komoru prídavného spaľovania, s ktorým dosiahol zvýšiť ťah až na 37,3 kN. Oproti predchádzajúcim verziám mal vylepšený tvar vstupu vzduchu. V apríli 1953 bola podpísaná prvá objednávka na 150 ks sériovej verzie Mystère IIC, ktorá však už bola vybavená s novým motorom SNECMA Atar 101D-3 s ťahom 29,4 kN. Prvé dodávky začali v októbri 1954. Stroj dosahoval 1055 km/hod pri hladine mora a 930 km/hod vo výške 12 km. Neskôr bola objednávka zvýšená na 156 ks a po tom, ako Izrael zmenil objednávku 24 ks Mystère IIC na Mystère IVA, tieto stroje odobralo tak isto letectvo Francie (celkový počet bol teda 180 ks). Posledný kus Mystère IIC bol dodaný v roku 1957. Lietadlo slúžilo neskôr ako cvičné a posledný stroj odišiel zo služby až v roku 1963.

Rozpätie krídla bolo 11,33m, plocha krídla 30,28m².  Dľžka trupu 12,24m. výška 4,4 m. Pilot sedel na vystreľovacom sedadle Sud-Ouest E.86.

Pokračovaním línie experimentov s nočnou prúdovou stíhačkou MD.450-30-L a MD.451 Aladin bol MD 453 Mystère IIIN, nazývaný tiež "Mystère de Nuit". Podobne, ako F-86D Sabre, vychádzal z Mystère IIC, ale mal podobne usporiadané vstupné otvory vzduchu a kryt radaru. Rozpätie mal 11,62 m, dĺžku 12,8 m, výšku 4,48 m, plocha krídla bola 31,98 m², prázdna hmotnosť 5915 kg, maximálna rýchlosť bola 1 080 km/hod.

Prototyp vzlietol v júli 1952, ale v decembri 1953 celý projekt bol zrušený, lebo sa začal stavať podstatne modernejší typ Mystère IVN.

MD.454 Mystère IV napriek svojmu názvu bola zásadne nová konštrukcia. Vznikol na základe požiadavky technickej leteckej služby "Service Technique de l'Aéronautique" z apríla 1951. Mal pevnejší a dlhší trup s oválnym prierezom, úplne nové krídlo s väčšou šípovitosťou 38° a tenším novým profilom (7,5 % oproti pôvodným 9%), novú konfiguráciu chvostových plôch, ktoré mali tak isto väčšiu šípovitosť. Vodorovná chvostová plocha bola na rozdiel od Mystère IIC plávajúca, čo podstatne zväčšovalo jej účinnosť pri nadzvukovej rýchlosti.

Prototyp MD452 Mystère IV 01 vzlietol 28. septembra 1952 v Melun-Villaroche , pilotoval Kostia Rozanoff. Motor bol licenčný Hispano Rolls-Royce Tay 250A. V decembri 1952 Franciu navštívila americká komisia, v ktorej bol aj známy pilot Chuck Yeager a ktorej cieľom bolo vybrať stíhacie lietadlo, ktoré by USA financovali pre Franciu v rámci programu pomoci NATO. V apríli 1953 na základe rozhodnutia o vojenskej pomoci pre NATO, Dassault dostal veľkú objednávku na 225 ks MD452 Mystère IVA. Korejská vojna rozprúdila nové horúčkovité zbrojenie, masová výroba Migu-15 predstavovala hrozbu pre Európu a USA boli ochotné podporiť Franciu, potácajúcu sa v hospodárskych problémoch.

Skúšky protypu viedli k 60 úpravám, sériové stroje dostali napr. dlhšiu zadnú časť trupu a vyššiu zvislú chvostovú plochu. Úpravy sa postupne skúšali na 9 ks predsériových kusoch.

Prvý sériový kus vzlietol koncom mája 1954, prvých 50 ks objednávky malo stále motor Hispano Rolls-Royce Tay 250A.  S týmto motorom dosahoval Mystère IVA maximálnu rýchlosť 1110 km/hod pri hladine mora, maximálna vzletová hmotnosť bola 7250 kg.

Ďalšie sériové stroje už dostali motor Hispano Rolls-Royce Verdon 350 s ťahom 34,32 kN bez prídavného spaľovania. Maximálna rýchlosť stúpla na 1120 km/hod, maximálna vzletová hmotnosť vzrástla na 10 400 kg. Na štyroch pylónoch pod krídlom bolo možné zavesiť až 908 kg bômb. Lietadlo oproti Migu-15 bolo rýchlejšie v celom rozsahu výšok, malo však menšiu stúpavosť a praktický dostup (vzletová hmotnosť bola väčšia o 2,5 tony). Bolo však podstatne spôľahlivejšie, nezáludná pilotáž umožnila ho neskôr používať aj na pokračovací výcvik. Oproti Migu-17 bol rýchlejší v malých výškach, mal menší dostup, stúpavosť a rýchlosť vo výškach nad 5km. S ohľadom na obratnosť a lepšie vlastnosti pri lete strmhlav, mohol v súboji s Migom-15 a Migom-17 bez problémov opustiť bojisko a opakovať útok. Tieto vlastnosti v plnom rozsahu využívali neskôr izraelskí piloti, ktorí v súbojoch oba Migy prakticky deklasovali a v úlohe bitevných strojov sa osvedčili ešte v roku 1967.

V čase maximálnej produkcie zo závodov v Mérignac vychádzalo 25 lietadiel mesačne. Celkovo bolo objednaných 411 ks Mystère IVA, z ktorých l'Armée de l'Air odobrala 242 ks, keď vláda Francie objednala ďalšie stroje vo vlastnej réžii. Koncom roku 1954 slúžili v 6 stíhacích eskadrách (2.,5.,7., 8., 10. a 12. stíhacia eskadra - "escadres de chasse") a v cvičných GE 312 a GE 314. Niekoľko strojov pôsobilo v technických a expertimentálnych centrách "Centre d'Expérimentations Aériennes Militaire" a "Centre Technique de Bombardement". V rokoch 1957 až 1963 tieto stroje používala aj známa akrobatická skupina "Patrouille de France". Začiatkom 60-tich rokov ho v stíhacej roli nahradila Mirage IIIC, potom prešiel k stíhacím-bombardovacím eskadrám, kde ho v roku 1975 nahradil Jaguar. Ako stíhací bombardér mal 4 závesy pre 4 x 227 kg, resp. 2 x 454 kg bômb, na ktoré bolo možné zavesiť aj dva vypúšťacie kontajnery každý pre 19 neriadených rakiet ráže 37 mmm, alebo pre 18 amerických rakiet HVAR ráže 127 mm. Alternatívne bolo možné zavesiť 2 nádrže pre 2440 l paliva alebo 4 po 480 l.

V cvičných letkách prežíval až do roku 1980, kedy ho definitívne aj v tejto úlohe nahradil Dassault-Dornier Alpha-Jet.

Lietadlá s francúzskymi znakmi nebojovali v žiadnom konflikte, egyptské a ruské zdroje tvrdia, že v roku 1956 bojovali francúzske stroje a piloti v bojových farbách IAF. Faktom je, že podstatná časť pilotov IAF mala pôvod v leteckých silách iných krajín a že na základe svojho pôvodu sa dobrovoľne prihlásili do boja o prežitie štátu Izrael. Napriek talentu a úsiliu veliteľa IAF Dana Tolkovského by bez tejto pomoci nebolo možné v tak krátkej dobe vycvičiť pilotov prúdových lietadiel v takej kvalite, ako sa ukázala počas bojov v roku 1956. Tak isto bez pochopenia vlád krajín pôvodného pôsobiska pilotov by nebolo možné ich prepustiť (niekedy iba dočasne) zo služieb armády, ktorá investovala veľké prostriedky na ich výcvik. Tvrdí sa, že v roku 1956 druhá stíhacia squadrona, ktorá používala stroje Mystère IVA, bola celkom zložená z pilotov dobrovoľníkov z Francie. Na druhej strane je známe pôsobenie stoviek inštruktorov aj z Československa, pôsobiacich priamo na letiskách v Egypte.

Export Dassaultových lietadiel do Izraela mal vždy veľmi búrlivú históriu a stroje veľmi intenzívne použitie v ostrých bojoch. Izrael sa pokúšal získať prúdové lietadlá už od roku 1952, ale vlády USA, Švédska a Francie mu odmietli dodať modernú techniku z politických dôvodov. Vláda Francie zmenila svoje stanovisko až po tom, ako získala dôkazy o egyptskej pomoci alžírskym partizánom a po snahe prezidenta Násira znárodniť Suezský prieplav. V septembri 1955 z Československa dostali Arabi stovky lietadiel, z toho podstatná časť boli stíhacie lietadlá Mig-15bis a bombardéry Il-28. Tieto okolnosti prinútili francúzsku vládu prehodnotiť svoj postoj a tak urýchlene pomohla materiálne a výcvikom inštruktorov IAF získať tak vyskokú úroveň výcviku, ktorá umožnila kompenzovať kvantitatívnu prevahu Arabov (iba v letectve to bola prevaha 4:1 !). Vedením misie, ktorú vyslal nový veliteľ IAF Dan Tolkovski do Francie, bol kapitán Benjamin Peled. Najprv prejavila záujem o Mystère IIC, ale po oboznámení sa s Mystère IVA, ktorý prekonával Mystère IIC vo všetkých podstatných parametroch, rozhodli sa zmeniť objednávku a ako núdzové opatrenie zakúpiť aj stroje Ouragan. Nová socialistická vláda Francie, ktorú viedol Guy Mollet, v marci 1956 podpísala objednávku na púhych 12 strojov. V tom istom mesiaci priletela do Francie skupina pilotov a mechanikov, vedená kpt. Peledom a na severe Francie na základni Cambrai absolvovali intenzívny výcvik.

Prvá dodávka 12 ks došla do Izraela v 11. apríla 1956, keď na základňu Hatzor prileteli napriek prídavným nádržiam s poslednými kvapkami paliva priamo z Francie. Okamžite boli zaradené do 101. stíhacej squadrony. Bola to "jednička" medzi stíhacími squadronami a do vypuknutia vojov v októbri 1956 (operácia "Kadesh") bolo operačne spôsobilých iba 16 strojov. 23. apríla bola podpísaná objednávka na ďalších 12 strojov, ktoré boli dodané počas operácie s kódovým názvom "Siyur", ďalších 36 strojov došlo v auguste 1956 počas prísne utajovanej operácie "Shaharit". Celkovo IAF objednala 61 lietadiel Mystère IVA.

Priebeh bojových oprácií počas kampane na Sinaji je história sama o sebe, ktorá ma veľa pozoruhodných epizód aj z pohľadu použitia Mystère IVA, ale v rámci popisu použitia lietadla postačí uviesť výsledok. Napriek tomu, že vo väčšine súbojov bojovali proti niekoľkonásobnej presile egyptských strojov, celkový výsledok je 7 (4 ks DH Vampire a 3 ks Mig-15) zostrelených lietadiel Egypta oproti 1 zostrelenému Mystère IVA a trom ľahko poškodeným, ktoré sa po opravách vrátili do operačnej služby. Ako perličku je možné uviesť, že zostreleným bol sám Beni Peled, ktorý sa však stal obeťou pozemnej protilietadlovej paľby. Podarilo sa ho zachrániť lietadlom Piper Super Cub, pilotovaným nadporučíkom Greenbaumom. Incident sa odohral pri útoku na pozemné ciele v oblasti Ras Natzrani v južnej oblasti Sinajského poloostrova.

Izrael intenzívne využíval Mystère IVA aj v šesťdňovej vojne. Hneď počas prvého rozhodujúceho útoku 5. júna 1967 na letiská Egypta, obe stíhacie-bombardovacie squadrony, používajúce tieto liedadlá, zaútočili na letecké základne Faid, Abu-Sweir, Bir Gifgafa a Kabrit, kde sa im podarilo na zemi zničiť množstvo lietadiel Egypta. Boli to stíhacie MiG-21, Mig-19, MiG-17, MiG-15, dopravné Il-14, vrtuľníky Mi-4, Mi-6 a stíhacie-bombardovacie Su-7. Po presune na frontu v Sýrii a Jordánsku na zemi zničili ďalšie Migy-21 a Migy-17, v leteckom súboji zostrelili dva sýrske Mig-17 a jeden Hawker Hunter. Počas šesťdňovej vojny Izrael stratil 8 lietadiel Mystère IVA, väčšinou sa stali obeťou pozemnej protileteckej paľby. IAF nepriznala ani jeden Mystère IVA, ktorý by bol zostrelený v leteckom súboji.

Po skončení vojny boli Mystère IVA postupne nahradzované dokonalejšou americkou technikou a slúžili vo výcvikových jednotkách. Ich služba v IAF definitívne skončila 18. marca 1972 po 16-ročnej spoľahlivej službe.

110 ks lietadiel MD452 Mystère IVA bolo v roku 1957 exportovaných do Indie.

Zaradené boli v 1. squadrony "Tigre". Vo vojne s Pakistanom v roku 1965 slúžili pre priamu podporu pozemných vojsk. V roku 1971 bojovali v ďalšom konflikte s Pakistanom v zostave 31. squadrony "Ocelots" a až v roku 1975 boli nahradené Su-7B.

Dassault pokračoval vo vývoji zabudovaním silnejšieho motoru Rolls-Royce Avon RA-7R, ktorý mal s prídavným spaľovaním ťah 42,2 kN, bez prídavného spaľovania dosahoval 33,32 kN. Prvý prototyp vzlietol 16. decembra 1953 a lietadlo dostalo názov MD452 Mystère IVB. Lietadlo malo prepracované chvostové plochy, vstup vzduchu do motoru podobný F-86H Sabre, v ktorom bol ukrytý strelecký rádiolokátor a upravený trup. Ďalší prootyp s rovnakým motorom vzlietol v júni 1954, v marci 1955 vzlietol tretí prototyp, poháňaný francúzskym motorom Atar 101F. Nasledovalo 7 ďalších prototypov, z ktorých prvé dva slúžili okrem iného aj na skúšky prídavného raketového motoru SEPR 66 s ťahom 14,7 kN, ktorý sa neskôr použil na prototypoch Mirage III. Posledné dva skúšali nový motor Atar 101G-2 s ťahom s ťahom 44,13 kN s prídavným spaľovaním, ktorý sa tak isto použil neskôr pri prototype Mirage IIIA a na sériových Super Mystère B-2. Nakoľko k dispozícii bolo rozpracované ďalšie Dassaultove lietadlo s modernejšou koštrukciou Super Mystère, verzia IVB sa nedostala do sériovej výroby.

Pokračovali aj experimenty s nočnou stíhačkou, ktorá dostala označenie Mystère IVN. Jej konštrukcia bola silne ovplyvnená lietadlom F-86D Sabre, používala však starší radar AN/APG-33 (mal ho napríklad americký F-89AC Scorpion a F-94 Starfire). Rozpätie krídiel bolo zväčšené o 0,1 m. Výzbroj okrem dvoch kanónov tvorili neriadené rakety (55ks ráže 68 mm) v zasúvateľnej raketnici v dolnej časti trupu. Motor bol Rolls-Royce Avon RA-7R. Objednávka na prvé dva prototypy bola podpísaná 1. mája 1954, prvý let sa konal v Melun-Villaroche dňa 19. júla 1954, pilotoval Gérad Muselli. Už pri trinástom lete prekonal Mach 1,1. Známa pilotka Jacqueline Auriol prekonala ženský svetový rekord američanky Jacqueline Cochranovej dňa 31. mája 1955, keď dosiahla rýchlosť 1151 km/hod. Nakoniec ako nočná stíhačka bol vybraný stroj SNCASO Vautour a jednomiestny F-86K Sabre. Prototypy Mystère IVN sa používali na skúšky francúzskych radarov Aladin a Aïda.

Stručná charakteristika
Rozpätie	11,12 m (11,21 m */)
Dĺžka	12,89 m (14,7 m*/)
Výška	4,46 m
Plocha krídla	32,0 m2
Plošné zaťaženie	242 kg/m2
Prázdna hmotnosť	5 870 kg (7 400 kg */)
Maximálna vzletová	10 400 kg (7 750 kg normálna vzletová) (11 000 kg*/)
Maximálna rýchlosť	990 km/hod v 12 000 m.
Max. rýchlosť pri zemi	1 120 km/hod (1 165 km/hod */)
Dostup dynamický	14 800 m
Stúpavosť	2 700 m/min pri hladine mora (80 m/sec */)
Dolet	917 - 1 310 km
Motor	Hispano-Suiza (Rolls-Royce) Verdon 350 s ťahom 34,32 kN
Výzbroj	2 x DEFA 551 30 mm, 1 000 kg pod krídlami

*/ Mystère IVN

«» 15.3.2002