Prvé náčrty francúzskej stíhačky pre XXI. storočie urobil Jean-Claude Hironde v roku 1976 v rámci programu ACT/ACM (Avion de Combat Tactique/Avion de Combat Multirole/Avion de Combat Marine ). Lietadlo malo okrem pozemnej verzie nahradiť v roku 1998 na lietadlových lodiach beznádejne zastarávajúce Crusadery. Prvé štúdie boli hotové v roku 1978. V roku 1983 ministerstvo obrany dalo Dassaultovi objednávku na prvý prototyp. Ako prvý krok postavili experimentálne lietadlo Rafale A , ktoré po prvý krát vzlietlo v Istres 4. júla 1986, pilotované Guy Mitaux-Maurouardom. Poháňané bolo americkými motormi General Electric F404-GE-400 s ťahom 2x 71,2 kN, hmotnosť prázdneho lietadla bola 9 500 kg, maximálna vzletová 14 000 kg, rozpätie krídiel 11,2m, dĺžka lietadla 15,8m, plocha krídiel 47m2, maximálna rýchlosť bola Mach 1,8. Lietadlo bolo na rozdiel od sériových verzií Rafale o niečo väčšie, v koreni zvislej vodorovnej plochy malo otvor pre nasávanie chladiaceho vzduchu, na vrchole smerového kormidla chýbali senzory defenzívneho systému Spectra.
Francúzska vláda v apríli roku 1988 sa rozhodla, že sa nepripojí k programu Eurofighter EFA. Objednala dva prototypy Rafale, spočiatku sa prepokladalo, že lietadlo pre Armée de l'Air bude dvojmiestne, s dvojitým riadením a operátorom zbraňových systémov na zadnom sedadle. Neskôr aj pre pozemné zložky sa objednala jednomiestna verzia
V februári roku 1989 boli započaté skúšky francúzskeho motoru Snecma M88-2, po ich úspešnom ukončení boli tieto motory zabudované 27. februára 1990 do prvého prototypu Rafale A. Motor má ťah 49 kN bez a 75 kN s prídavným spaľovaním.
19. mája 1991 vzlietol v Istres prototyp jednomiestnej verzie Rafale C-01, pilotovanej Guy Mitaux-Maurouardom.
12. decembra 1991 vzlietol v Istres prototyp námornej verzie Rafale M-01, pilotoval Yves Kerherve.
30. apríla 1993 vzlietol v Istres prototyp dvojmiestnej verzie Rafale B-01, pilotovanej Jean Fremondom.
8. novembra 1993 vzlietol v Istres druhý prototyp námornej verzie Rafale M-02, pilotoval Eric Gerard.
18. novembra 1993 prvé katapultovacie skúšky Rafale M na lietadlovej lodi CV Foch. Skúšky mali 6 cyklov a trvali až do 6. februára 1998, niektoré sa konali v NAS Patuxent River a NAS Lakehurst v USA (Júl 1992 - December 1995)..
Pád Varšavskej zmluvy podstatne ovplyvnil tempo obmeny leteckej techniky na celom svete, Francia nebola výnimkou. Pôvodné predstavy boli, že od roku 1996 Dassault postupne dodá 225 ks verzie Rafale B, prvé Rafale M mali do operačnej služby na lietadlové lode prísť v roku 1998. Naledovali drastické škrty rozpočtu, ktoré v praxi znamenali posun skúšok a sériovej výroby o 4 roky.
V júni 1995 bolo prvé vypustenie rakety MICA z Rafale.
V júli 1995 bol nainštalovaný systém Optronique Secteur Frontal (OSF).
V septembri 1995 sa začala štvrtá séria skúšok Rafale M na plube lietadlovej lode.
V novembri 1995 sa uskutočnil prvý diaľkový let prototypu Rafale B-01 na vzdialenosť 4 900 km za 6 hod 30min bez medzipristátia.
V decembri 1995 ukončili montáž trupu prvého sériového kusu Rafale.
Júl 1996 - integrácia defenzívneho senzorového systému Spectra, v novembri 1996 započali letové skúšky.
Október 1997 - prvý let so sériovým radarom.
Máj 1998 montáž prvého Rafale B v Mérinacu.
Jún 1998 - prijatý bol rozpočet a zásady nového výzbrojného štandardu - F2. Varianta F1 je určená predovšetkým pre vybojovanie prevahy vo vzduchu, je charakteristická systémami ako Thomson-CSF Detexis RBE2 radar, defenzívnym Spectra a raketami Matra/British Aerospace Dynamics MICA EM BVR a Magic 2 . Štandard F2 je univerzálnejší a je viac orientovaný na útok proti pozemným cieľom. Počíta s raketou Matra/British Aerospace Dynamics Scalp EG. Variant F3, ktorý je zdokonalením F2, bude nasadený od roku 2003. Počíta sa, že všetky Rafale M budú prebudované na štandard F3. Uvažuje sa s varinatom F4, určeným najmä pre zahraničných odberateľov.
4. decembra 1998 prvý seŕiový Rafale (B-301) vzlieta za prítomnosti ministra obrany, ktorým bol M. Alain Richard.
6. júla 1999 prvé pristátie Rafale M-02 na novej lietadlovej lodi Charles de Gaulle.
7. júla. 1999 vzlietol prvý sériový Rafale M1, v Bordeaux-Mérignac pilotoval šéf testovacích pilotov Philippe Deleume.
Objednávky v roku 1999 sa ustálili pre pozemné a námorné letectvo spolu na 294 ks všetkých verzií.
V roku 2000 sa uskutočnili prvé skúšky vypustenia protizemnej rakety dlhého doletu Matra/British Aerospace Dynamics Scalp EG. Strela váži 1,3 t s bojovou hlavicou 500 kg. Dokáže automaticky kopírovať terén a po vypustení pracuje úplne samostatne.
August 2000 - účasť Rafale M02 na manévroch NATO Mace-X v juhovýchodnej Francii, počas ktorých bol úspešne testovaný systém SPECTRA.
December 2000 - námorníctvo prevzalo prvé dva Rafale M do operačnej služby na základni Landivisiau .
Január 2001 - sériové dodávky tempom každé dva mesiace 1 ks ...
18. apríla 2001 prvé letové skúšky prídavných nádrží CFT o objeme 2000 l
Expotné dodávky sa uvažujú do Spojených Arabských Emirátov, na Thajvan, do Singapúru a Grécka.
Popis lietadla
Jednomiestny (Rafale C, M) alebo
dvojmiestny (Rafale B) dvojmotorový strednoplošník s delta krídlom a plávajúcim
stabilizátorom vpredu (kačica). Oproti delta krídlu s pevnou prednou
pomocnou plochou, použitému napríklad pre Mirage 2000, má táto
aerodynamická koncepcia jasnú výhodu pri malej rýchlosti, a to
najmä počas štartu. Porovnanie polohy výškového kormidla
Rafale a Mirage IIIS počas štartu na obrázku vľavo názorne ukazuje rozdiel týchto
dvoch koncepcií. Delta krídlo musí mať väčší uhol nábehu,
ktorý sa dosahuje natočením celého lietadla pomocou krídeliek
nasmerovaných nahor, ktoré pôsobia opačným smerom ako vztlak krídla.
Plávajúci stabilizátor a vztlakové
klapky pôsobia počas štartu obe prídavným vztlakom smerom
nahor, ako je to vidno na obrázku štartujúcej Rafale M. Umiestnenie
plávajúcej výškovky pred krídlom zvyšuje jej účinnosť v
pásme nadzvukových rýchlostí, lebo nepracuje v oblasti
destabilizovanej rázovými vlnami za krídlom. Vďaka digitálnemu
impulznému systému riadenia (fly-by-wire) s tromi nezávislými digitálnymi
okruhmi, je Rafale riešená z pohľadu riadenia ako staticky
nestabilný systém, čo umožňuje okamžitú reakciu na
nestabilné podmienky letu a na pokyny pilota. Nábežná hrana krídla
je lomená (približne v 1/5 od trupu),vybavená dvojdielnym titánovým
automatickým slotom. Na odtokovej hrane sú vztlakové klapky a krídelká,
mechanizmus ich ovládania je čiatočne ukrytý v
charakteristických výstupkoch na dolnej odtokovej časti krídla. Zvislá
jednoduchá chvostová plocha má na vrchu senzory systému Spectra, v
dolnej časti je umiestnené puzdro pristávacieho padáku..
Trup a krídla sú vyrobené s vysokým podielom uhlíkových a aramidových
kompozitov (z kevlaru). Vysoký je aj podiel titánu a špeciálnych
hliníkových zliatín.
Použitie kompozitných materiálov, špecializovaných náterov a povlakov, zalomený vstupný kanál prívodu vzduchu k motoru bez regulácie nasvedčujú, že konštruktéri urobili opatrenia na zníženie odrazu mikrovĺn. Nakoľko podstatná časť výzbroje je nesená externe, nedá sa hovoriť o tom, že by mal Rafale, podobne, ako americký F-22 Raptor alebo JTF vlastnosti stealth.
Unikátne je riešená predná podvozková noha Rafale M. Akumuluje energiu v prvej fáze katapultáže (sila je až 90 t), ktorú uvoľní v okamžiku opustenia katapultu, nasledkom čoho sa predná noha hydraulicky predĺži a tak zvýši uhol nábehu krídla. Na lietadlovej lodi Charles De Gaulle teda nie je potrebný "skokanský mostík", ktorý býva obvyklý na moderných lietadlových lodiach z kratšou palubou. Hlavný podvozok sa zaťahuje smerom dopredu do trupu, pričom sa otočí o 90°. Toto riešenie umožňuje núdzové vysúvanie za pomoci náporu vzduchu. Kolesá sú vybavené elektronickým protišmykovým zariadením.
Pilot sedí na vystreľovacom sedadle Martin Baker Mk.16F skloneným pod uhlom 34° na zníženie záťaže pilota pri vysokých preťaženiach. Namiesto klasickej riadiacej páky v strede má joystick na pravom pulte. Palubná doska je osadená priehľadným čelným širokouhlým holografickým HUD (Head-Up Display) Sextant Avionique CTH3022, veľkým farebným displejom HLD (Head-Line Display) na zobrazovanie taktickej situácie (uprostred) a dvomi multifunkčnými dispelajami MFD 55 (Multi Function Display) po bokoch.
Motor SNECMA M88-2 poháňal
prototypy, vďaka predĺženiu vývoja a skúšok pre sériové lietadlá
bude k dispozícii jeho podstatne zdokonalená verzia M88-2 "Step 1
standard ", z ktorej boli objednané 29 kusov. Postupne bude tento motor
zdokonalený až na "Step 4 standard", s podstatne zvýšenou životnosťou
a zníženými požiadavkami na revízne prehliadky. Motor
má ťah 49 kN bez a 75 kN s prídavným spaľovaním.
Ďalším stupňom
vývoja je verzia M-88-3. Prakticky všetky dôležité časti motoru
boli vylepšené, od nízkotlakého kompresoru s väčším prietokom
vzduchu 72 kg/sec (oproti 65 kg/sec) predchádzajúcej verzie. M88-3 bude mať
iba 40% častí spoločných s predchádzajúcou verziou. Jeho spotreba
napriek zvýšenému ťahu bude na úrovni M88-2, pričom vďaka novej konštrukcii
výstupných trysiek bude mať menšie demaskujúce IČ žiarenie. Zníženie
nárokov na servis bude veľmi výrazné, zatiaľ čo M53 mal spočiatku
servisný interval iba 75 hodín, M-88 už v januári 2001 dosiahol 500 hodín a uvažovaný
koncový stav by mal byť 800-1000 hodín podľa komponent. Predpokladá
sa, že vďaka vysokému ťahu motoru M-88-3 60kN (90kN s forsážou) bez prídavného spaľovania
lietadlo dokáže letieť trvalo vysokou nadzvukovou rýchlosťou (supercruising).
Výzbroj
Rafale má pevne zabudovaný revolverový
kanón GIAT 30 M-791B ráže 30 mm. Používa nový náboj 30x150 s
elektrickou iniciáciou zápalky. Váži 120 kg a pohon automatiky je realizovaný plynom,
odobraným z hlavne kanónu počas výstrelu. Efektívny dostrel na vzdušné
ciele sa udáva 2 500 m, kadencia je regulovateľná v rozmedzí 300-2500 výstrelov
za minútu. Bubon má sedem nábojových komôr, jeho osa je umiestnená nad
osou hlavne. Oproti rotačným kanónom, založeným na Gatlingovom princípe
(napríklad americké GAU-12/U, M61A2) má rýchlejší nábeh na maximálnu
kadenciu v rozhodujúcich prvých desatinách sekundy streľby. Zásobovanie
kanónu je pásové, zásoba
streliva je 125 ks. Kanón je umiestnený v ľavej spodnej časti trupu.
Lietadlo má k dispozícii 14 externých závesníkov, z toho 5 je "mokrých", umožňujúcich zavesiť prídavné nádrže pre spolu 7 500 kg paliva. Celková hmotnosť externe zavesnej výzbroje môže dosiahnuť 9 500 kg.
Externá výzbroj :
protilietadlová raketová výzbroj:
PLRS krátkeho doletu Magic 2, alebo americké AIM-9 a ASRAAM
PLRS stredného doletu Matra Super 530 alebo nová Matra/British Aerospace Dynamics MICA (Missile d'Interception de Combat et d'Auto-protection) alternatívne s IČ pasívnou a aktívnou RL navádzacou sústavou
PLRS Hughes AIM-120 AMRAAM
protilodná raketová výzbroj:
protilodné RS AM-39 Exocet, Penguin 3 a AGM-84 Harpoon, v budúcnosti "Anti-Navire Futur"
protizemná raketová výzbroj:
protizemná RS AS 30 L s laserovým navádzaním
protizemné RS Matra/British Aerospace Dynamics Scalp/Storm-Shadow/Black Shaheen
protizemné RS AGM-65 Maverick
protirádiolokačné riadené strely ALARM (Air Launched Anti-Radar Missile)
protirádiolokačné RS AGM-88 HARM (Highspeed Anti-Radiation Missile)
zbraňový kontajner APACHE (Arme Propulsée Planante A Charge Ejectable) s rôznou submuníciou
raketové kontajnery SNEB s neriadenými raketami
protizemná bombová výzbroj:
laserom navádzané bomby BGL/ARCOLE, GBU-10, GBU-12
kazetové bomby BLG-66 Belouga
protibetónové bomby Durandal
bomby LG 1000, LG 400, Mk.82, Mk.83, Bap 100, Bat 120
kontajnerová výstroj:
prídavné palivové nádrže RL2000 a RL1250
prieskumné kontajnery FLIR, SLAR, HAROLD
kontajner na doplňovanie LPH
kanónový kontajner
Matra/BAe Dynamics MICA má rýchlosť letu Mach 4, dolet 50 km a bojovú fragmentovanú hlavicu o váhe 12 kg. Verzia EM má aktívne rádiolokačné a IR pasívne infračervené navádzanie. Dĺžka rakety je 3,1 m, priemer 0,16m a celková hmotnosť 112 kg.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Matra/British Aerospace Dynamics Scalp je strela stredného doletu, vážiaca 1,3 tony, s bojovou hlavicou 500 kg. |
Prístrojové vybavenie
Rafale je vybavený navigačným prijímačom Thomson-CSF TLS 2000, ktorý zahrňuje Sagem Uliss 52X INS inerciálny navigačný systém, Sextant Avionique GPS prijímač, systémy na automatické pristávanie Instrument Landing System (ILS), Microwave Landing System (MLS). Ďalej je systém obsahuje všemerový rádiový diaľkomer VHF omnidirectional radio ranger (VOR), AHV 17 radarový výškomer a taktický navigačný prijímač TACAN (TACtical Air Navigation).
![]() |
![]() |
Thomson-CSF/Dassault
Electronique RBE2 (Radar ŕ balayage électronique 2 plans) je viacúčelový
impulzný Dopplerov radar s elektronickým formovaním a vychyľovaním
viacnásobných zväzkov mikrovĺn vo dvoch rovinách s dosahom viac ako 100 km. Signál
vysiela pevná fázová mriežka, ktorej aktívne pole pozostáva z 1 000
modulov prijímača/vysielača. Paprsok vysielaných mikrovĺn je
najprv vychyľovaný vo vertikálnej rovine, polarizovaný a potom vychyľovaný
vo vodorovnej rovine. Podobný typ radaru zatiaľ vyrábajú iba USA a
Rusko. Je schopný sledovať naraz 40 cieľov, pre 8 prioritných cieľov
súčastne počítať parametre pre útok. Pri letoch v malých výškach
umožňuje automatické sledovanie terénu pomocou generovaného a s ohľadom
na rýchlosť letu optimalizovaného 3-D profilu. Sektor vyhľadávania
je pri vychyľovaní lúča uhlovou rýchlosťou 100°.s-1
+/- 70° v zvislej rovine a +/- 60° v horizontálnej rovine. Činnosť
rádiolokátora riadi počítač SDS-80.
Defenzívny systém SPECTRA (Self Protection Equipment Countering Threats of Rafale Aicraft) je integrovaný systém pre vedenie elektronickej vojny. Zabezpečuje efektívnu elektromagnetickú detekciu, varovanie pri ožarovaní laserovým lúčom, rušenie a vypúštanie klamných cieľov. Zabezpečuje ochranu v rozsahu 360° na veľkú vzdialenosť. SPECTRA je integrovaná s radarom RBE2 a čelným pasívnym optoelektronickým systém OFS.
![]() |
![]() |
Súčasťou avionického
vybavenia sú prilby TOPSIGHT Sextant Avionique s integrovaným displejom a
zameriavacím systémom HMSD (Helmet Mounted Sight &
Display System). Integruje v sebe funkcie HUD a zameriavča, nakoľko
urýchľuje výber a označovanie cieľov pri zameriavaní
zbraní otáčaním hlavy pilota v smere cieľa.
Jednou z kľúčových vlastností moderného bojového lietadla je jeho schopnosť zdieľať dáta s inými prvkami sytému na bojovom poli. Rafale bola od samého počiatku projektovaná pre kompatibilitu so sytémami NATO, bude od roku 2003 vybavená spojovacím systémom MIDS-LTV (Multifunction Information Distribution System - Low Volume Terminal) o váhe 29 kg s prenosovou rýchlosťou 200 Kbit/sec. Tento systém bude funkčný v rámci štandardov F2 a F3.
Stručná charakteristika | |
---|---|
Rozpätie | 10,86 m |
Plocha krídla | 45,70 m2 |
Dĺžka | 15,27 m |
Výška | 5,34 m |
Hmotnosť prázdneho lietadla | 9,4 t (Rafale C), 9,6 t (Rafale B), 9,9 t (Rafale M) |
Maximálna vzletová | 24.500 kg |
Hmotnosť paliva v interných nádržiach | 4.500 kg |
Hmotnosť paliva vo vonkajších nádržiach | 7.500 kg |
Maximálna nosnosť externých závesov | 9.500 kg |
Počet závesných bodov pre výzbroj | 14 |
Maximálna rýchlosť vo výške | M 1.8+ (cca 2000 km/hod) |
Maximálna rýchlosť pri zemi | 1 200 km/hod (1390 km/hod) 1/ |
Dostup | 17 000 m |
Doba výstupu do výšky 12 000 m | 3 minúty |
Súpavosť | 350 m/s |
Maximálny čas patrolovania vo vzduchu | > 3 hodiny |
Dĺžka pristátia | 450 m |
Pristávacia rýchlosť | 215-220 km/hod |
Maximálne preťaženie | +9g/-3.2g |
Obratnosť | väčšia ako 30°/sec |
1/ Rafale M
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
«» 5.12.2001