Pozadie vzniku

Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich rozhodovanie Japonských vojenských vodcov, ktorí vtiahli Japonsko do víru vojny zahŕňajúcej takmer celý Tichý oceán, boli práve výkony stíhacieho lietadla Zero.

V čase, keď sa objavilo, malo Zero ďaleko najlepšie výkony zo všetkých lietadiel na svete v službe, alebo aj z tých ešte len na rysovacích doskách. Rýchlosť, dolet, stúpavosť a schopnosť operovať z lietadlovej lode vytvorili spolu excelentnú zbraň Japonského námorníctva. Zbraň, ktorá sa mohla stať čepeľou japonského meča, ktorý mal byť použitý na ovládnutie Pacifiku. Táto vízia bola pre japonských generálov neodolateľná a preto ráno 8. Decembra 1941 (japonského času) Zerá viedli letecký útok proti americkej pacifickej flotile v Pearl Harbore.

V roku 1937, keď sa japonské sily posúvali stále hlbšie do Číny, a keď sa na horizonte črtala možnosť väčšieho konfliktu so Spojenými štátmi o juhovýchodnú Áziu bohatú na suroviny, vydalo 17. mája Cisárske japonské námorníctvo špecifikácie 12-Ši (podľa dvanásteho roku vlády cisára Hirohita) pre  firmy Nakadžima a Mitsubiši na vývoj pokročilého stíhacieho lietadla, ktoré by prevyšovalo výkony akéhokoľvek iného lietadla, s ktorým by sa mohlo stretnúť. Konkrétnejšie:

1. lietadlo malo dosahovať rýchlosť 500 km/h
2. malo stúpať do výšky 3000 m za 3 minúty 3 sekúnd
3. malo vydržať vo vzduchu 1,2-1,5 hodiny pri normálnom výkone a 6-8 hodín pri ekonomickom chode motora s odhadzovateľnými nádržami
4. vyzbrojené malo byť dvoma kanónmi kal. 20 mm a dvoma guľometmi kal. 7,7 mm a mal mať dva závesníky pre 60 kg bomby
5. kompletné rádiové vybavenie vrátane smerového rádia

Keď boli takéto požiadavky formálne prednesené týmto dvom leteckým spoločnostiam 17. januára 1938 na stretnutí v Námornom leteckom centre v Jokosuke, Nakadžima sa bez boja stiahla. Predstaviteľov Mitsubiši sa však podarilo presvedčiť, aby začali s vývojom dizajnu podľa predložených špecifikácií.

Dizajnérsky tím firmy Mitsubiši vedený Jirom Horikošim, ktorý predtým viedol vývoj teraz už zastaralého palubného A5M Typ 96 (Claude), musel hneď na začiatku vybrať pohonnú jednotku. K dispozícii boli tri motory:

Výrobca	Mitsubiši	Mitsubiši	Nakadžima
Meno	Zuisei-13	Kinsei-46	Sakae-12
Typ	hviezdicový	hviezdicový	hviezdicový
Počet valcov	14	14	14
Výkon (k)	875	1070	950
Suchá váha (kg)	526	560	530
Priemer (mm)	1118	1218	1150

Ale žiaden z nich nebol ideálny. Sakae-12 bol hneď odmietnutý, pretože ho vyrábala konkurenčná spoločnosť, a hoci Kinsei 64 mal vynikajúci výkon, bol priťažký na to, aby bol vhodný pre použitie pre taký dizajn, aký požadovalo Japonské námorníctvo. Nakoniec padlo rozhodnutie pokusne použiť zostávajúci typ Zuisei-13, a sériovo motor predsa len Sakae-12.

A6M1

14. septembra bol prijatý výrobný program 12-Ši a dostal vojenské označenie A6M. Prvé dva prototypy poháňané motorom Zuisei-13 boli označené A6M1. Prvý z nich bol zalietaný 1. apríla 1939 a splnil s výnimkou rýchlosti všetky požiadavky námorníctva. Mal dvojlistú nastaviteľnú vrtuľu Sumitomo/Hamilton bez vrtuľového kužeľa. Tá spôsobovala ale vibrácie, a mala byť nahradená trojlistou toho istého typu. Napriek tomu bol aj druhý prototyp dokončený s takou istou vrtuľou.

A6M2 Model 11

Prototypy číslo 3 a 4 s motorom Sakae-12 a rovnako aj pätnásť predprodukčných strojov vyzbrojených dvoma guľometmi kalibru 7,7 mm nad motorom a dvoma kanónmi kalibru 20 mm v krídlach poslaných do Číny dostali označenie A6M2 Model 11. Tieto všetky požiadavky námorníctva nielenže splnili, ale dokonca pokorili. V manuáli síce bola na lietadle vyobrazená dvojlistá vrtuľa, s najväčšou pravdepodobnosťou ale všetky A6M2 používali trojlistú vrtuľu. Celkový počet týchto lietadiel dosiahol nakoniec 64 strojov (od výr. čísla 3 po 67).

Použitie motora Sakae-12 si vyžiadalo prerobenie vstupu vzduchu do karburátora, ktorý sa presunul na spodnú prednú časť motorového krytu. Veľký vstup do chladiča oleja bol nahradený menším aerodynamickejším, ktorý čisto prekrýval spodnú časť motorového krytu. Výfuky, ktoré končili u strojov s motorom Zuisei cez štvrtú klapku motorového krytu, sa spočiatku presunuli u Modelu 11 do piatej klapky. Ale kvôli prehrievaniu motora musel byť prepracovaný celý prstenec výfukového kolektoru a výfuky sa znova presunuli do štvrtej klapky. Na výrobných linkách sa aplikovalo ešte niekoľko drobných zmien. Sklenné panely na konci krytu kabíny za anténnym stĺpikom boli skrátené a zvyšok bol prekrytý plechom. Táto zmena nastala od lietadla č.47. Výstrelná štrbina krídelného kanónu sa zmenšila, a podobne ako aj malý vstup vzduchu na nábežnej hrane blízko trupu.

Väčšina lietadiel Model 11 bola odoslaná na pozemné základne námorníctva v Číne, približne 30 ich bolo pridelených k 12. Kokutai v centrálnej Číne, a 9 k 14. Kokutai v juhozápadnej Číne. Hoci ich bolo také malé množstvo, dolet a výkony nového lietadla umožnili Japonskému cisárskemu námorníctvu úplne ovládnuť čínske nebo. Podľa roku zaradenia do služby - 1940 (2600 japonského kalendára) - dostali typové označenie Typ 0. Od neho sa odvíjalo aj jeho bojové meno - Rei-sen (Nulová stíhačka), spojencami nazvaný Zeke, či po vojne známy skôr ako Zero. Do augusta 1941 zničili Zerá vo vzduchu a na zemi spolu 266 lietadiel. Iba dva Rei-seny boli pripočítané na vrub nepriateľskej strane, a ešte aj tie padli za obeť flaku.

A6M2 Model 21

Prvé A6M2 Model 11 si počas júna 1940 viedli vynikajúco počas testov na lietadlovej lodi Soryu. Ale zatiaľ čo výkony Zera pri službe na lietadlovej lodi boli excelentné, jeho veľké rozpätie spôsobovalo neustále riziko poškodenia koncov krídel počas "cestovania" lodným výťahom. Problém bol nakoniec vyriešený približne 50 cm koncovými panelmi krídel, ktoré sa dali ručne sklopiť nahor. Takto upravené lietadlá dostali nové označenie A6M2 Model 21. Až na výrobnej linke bolo od lietadla č.127 zmenené vyváženie krídielok. To bolo napojené na zaťahovací systém podvozku a značne sa tak zlepšilo ovládanie pri vysokých rýchlostiach, keď sa takto znížilo množstvo sily potrebnej na pohybovanie kniplom.

Táto zmena nastala kvôli nehode z 17. apríla 1941 počas testovacieho letu pri prudkom klesaní, kedy sa skúmala veľkosť chvenia krídielok. Lietadlo sa zrazu rozpadlo a pilot zahynul. Ak dôsledok nehody bola určená nedostatočná pevnosť krídiel, ale keďže výstupky na krídielkach boli označené za spoluvinníka nehody, boli čoskoro vypustené. Ale lietadlá už dohotovené s týmito výstupkami neboli spätne prerábané, ale podľa všetkého ich dostali cvičné jednotky.

Kvôli rozšíreniu výroby v závodoch Mitsubiši v Nagoya dostala firma Nakadžima (ktorá bola oveľa väčšia než Mitsubiši) príkaz spustiť výrobu Modelu 21. A tak spoločne s výrobou v Nakadžime, ktorá začala v novembri 1941, vzniklo pred jej ukončením spolu 720 stíhačiek Modelu 21.

Ku koncu jesene 1941 dostalo Cisárske námorné letectvo takmer 400 stíhačiek Rei-sen. Lietadlové lode dostali 126 kusov a pozemné stíhacie perute 213. Perfektne vytrénovaní námorní piloti verili, že dokážu prekonať každého protivníka, ktorého stretnú. Japonské cisárske námorné letectvo bolo vtedy s najväčšou pravdepodobnosťou najsilnejšia a najefektívnejšia vzdušná sila na svete. Hovorí sa, že keby bola Luftwaffe počas Bitky o Britániu vyzbrojená Zerami, história by mohla vyzerať inak. Ak by mali Messerschmitty Bf 109 väčší dolet - aspoň polovičný ako Zero (Zerá by mohli pokryť celú Britániu z nemeckých základní vo Francúzsku), mohla letecká vojna nad Britskými ostrovmi naozaj dopadnúť inak.

Hoci sa Japonské námorné letectvo stalo silným a hoci to tak otvorene ukazovalo počas predchádzajúceho roka v Číne, jeho existencia sa pre Spojené štáty javila akoby prekvapenie. Japonskí vojenskí vodcovia si túto výhodu veľmi dobre uvedomovali a bola to výhoda neodolateľná. A tak mohlo poľahky padnúť kladné rozhodnutie v prospech Havajskej operácie. Tu je treba poznamenať, že útok na Pearl Harbor nebol plánovaný ako tajný, ale ako prekvapivý po tom, ako by bola vyhlásená vojna. Avšak Japonské veľvyslanectvo nedokázalo včas dekódovať a doručiť vyhlásenie vojny pred samotným útokom.

A6M3 Model 32

Na zlepšenie výškových výkonov A6M Rei-senu bol do nového modelu nainštalovaný motor Sakae-21 s výkonom 1130 k, ktorý bol vybavený dvojstupňovým turbokompresorom. Nová väčšia pohonná jednotka dostala úplne prepracovaný okrúhlejší kryt. Takisto bola zväčšená aj vrtuľa a vrtuľový kužeľ. Vstup vzduchu pre karburátor sa premiestnil zo spodnej časti krytu na vrchnú. Výfuk sa presunul zo štvrtej motorovej klapky na piatu.

Aby sa zredukovala váha zvýšený vďaka inštalácii silnejšieho motora a aby sa zvýšila manévrovateľnosť pri vysokých rýchlostiach, boli odstránené 50 cm vyklápacie konce krídel, ktoré zostali teraz zrezané. Skrátenie rozpätia o meter a zvýšenie výkonu motora neprinieslo očakávané zvýšenie výkonnosti lietadla. Model 32 manévroval pri vysokých rýchlostiach iba o trochu lepšie, maximálna rýchlosť stúpla iba približne o 3 km/h, polomer výkrutu sa zlepšil tiež minimálne a stúpavosť dokonca trochu klesla. Motor Sakae-21 mal iba o málo vyššiu spotrebu ako jeho predchodca, no pri zmenšenej kapacite nádrží sa značne znížil dolet. Zásoba streliva pre kanóny Typ 99 vzrástla zo 60 na 100 nábojov na zbraň.

Prvé letové testy Modelu 32 sa konali v júni 1941. Prvou jednotkou, ktorá dostala nový typ, bola 2. Kokutai, a to na jar 1942. Táto jednotka operovala z Novej Guinei. Krátky dolet Zera nedovolil jednotke zasiahnuť do bitky o Guadalcanal počas jej prvej fázy, keďže vzdialenosť cieľa 900 km bola pre túto verziu neprekonateľná, ak by sa malo myslieť aj na návrat. Ďalšie jednotky, ktoré dostali nové stíhačky, mali základne zväčša na Šalamúnových ostrovoch, ale nový typ nebol frontovými jednotkami prijatý s nadšením, a tak väčšina z 343 lietadiel Model 32 vyrobených u Mitsubiši bola preložená do Japonska ako cvičné stroje.

Spočiatku dostalo toto lietadlo s hranatými koncami krídiel spojenecké kódové meno "Hap" ako pocta pre generála letectva "Hapa" Arnolda, ale generál Arnold, ktorý sa tým poctený necítil, prikázal zmeniť kódové meno na "Hamp". V decembri 1942 bolo kódové meno opravené na Zeke 32 po tom, ako pár kusov padlo do amerického zajatia a bolo otestovaných.

A6M3 Model 22

Začiatkom roka 1942 padlo rozhodnutie vrátiť na konce krídiel skladacie 50 cm zakončenia spolu s pridaním nádrží do krídiel. Pod označením A6M3 Model 22 sa začala vyrábať nová séria na jeseň roku 1942. Model 22 vlastne predchádzal Model 32 v štádiu dizajnu, ale bol počas vývoja Modelu 32 odložený.

Výkonovo bol Model 22 nadradený Modelu 32, a dolet Modelu 22 bol najväčší zo všetkých modelov Zera, a to približne 3260 km. Ako sa stupňovali boje o Guadalcanal, Zerá 22 boli presúvané do Buny na Novej Guinei a do Buky na Šalamúnových ostrovoch, odkiaľ poskytovali vzdušné krytie nad zásobovacími trasami do Guadalcanalu. Hoci väčšina lietadiel Model 22 mala základne na zemi, je známe, že tento model slúžil aj na palube lietadlovej lode Zuikaku.

A6M3 Model 22 Ko

Lietadlá Modelu 22 neskoršej produkcie dostali označenie A6M3 Model 22 Ko (A6M3 Model 22a, keďže v japončine Ko, Otsu a Hei znamená niečo ako A,B,C alebo prvý, druhý, tretí, čím sa označovali podtypy). Boli vyzbrojené krídelnými kanónmi Typ 99 Model 2-3 kalibru 20 mm s dlhou hlavňou s veľkou úsťovou rýchlosťou. Niekoľko strojov Model 22 dostali experimentálne 30 mm kanóny a boli operačne testované v Rabaule. Celkom vzniklo v továrni Mitsubiši 560 lietadiel A6M3 Model 22 v období medzi jeseňou 1942 a letom 1943.

A6M5 Model 52

Aby sa vyrovnali novej generácii amerických stíhačiek a kvôli zjednodušeniu výroby, prešli Zerá sériou vylepšení a zmien. Nový model bol založený na staršom Modeli 32, pričom skrátené rozpätie bolo ponechané, ale konce krídel boli zaoblené. Krídla boli potiahnuté pevnejším a ťažším plechom, aby sa tým umožnil rýchlejší strmhlavý let. Pre zväčšenie maximálnej rýchlosti bol výfukový kolektor nahradený individuálnymi výfukmi končiacimi za prepracovanými klapkami motorového krytu. Z Modelu 22 zdedil krídelné palivové nádrže.

Prototyp A6M5 Model 52 (prestavaný z Modelu 22) letel po prvý krát v auguste 1943, a bol to prvý z vyše 6000 lietadiel Model 52, ktoré boli do konca vojny vyrobené. Maximálna rýchlosť stúpla na 565 km/h vo vodorovnom lete a maximálna rýchlosť pri strmhlavom lete sa posunula až na hranicu 660 km/h. Nové Zerá 52 boli urýchlené presúvané na Šalamúnove ostrovy, aby tam nahradili obrovské straty. Čo však nemohli nahradiť boli skúsení piloti. Hoci sa Model 52 vyrovnal americkému typu F6F Hellcat, ak v ňom sedel skúsený pilot, takýto piloti tvorili stále menšie a menšie percento dostupných posádok.

Z Modelu 52 vznikla aj nočná stíhacia verzia (nedostala zvláštne označenie), ktorý bola vybavená jedným kanónom Typ 99 Model 2 kalibru 20 mm strieľajúcim dopredu nahor zo zadnej časti kokpitu. Patrične k tomu bola upravená zadná časť kabíny, posilnená okolo miesta výstrelu kovovými panelmi. Kanón sa zameriaval malým zameriavačom umiestneným na vrchnej strane veterného štítku kabíny.

Továreň Mitsubiši postavila celkom 747 lietadiel Model 52 (výr.č.3904-4650) predtým, ako prešla na Model 52 Ko.

A6M5 Model 52 Ko

Zatiaľ čo Zero 52 takmer dosahovalo výkony amerického F6F s motorom s výkonom 2000 k, jeho ľahká konštrukcia a nedostatok pasívnej ochrany zvyčajne znamenali smrť pilota pod ťažkou kanonádou Hellcatu. A6M5 Model 52 Ko bol vyzbrojený 20 mm kanónmi Typ 99 Model 4 so 125-nábojovými pásmi (od výr.č.4651) a mal ešte viac spevnený poťah krídel (o 0,2 mm). Vznikol tak posilnený model, u ktorého vzrástla rýchlosť strmhlavého letu zo 660 na 740,8 km/h. Dodávky začali v marci 1944 a v továrni Mitsubiši vzniklo celkom 391 lietadiel varianty Ko.

A6M5 Model 52 Otsu

Tento typ sa staval paralelne s typom Ko. Kvôli zvýšeniu palebnej sily bol pravý guľomet kalibru 7,7 mm nad motorom nahradený silnejším 13 mm guľometom Typ 3. Na veterný štítok kabíny pribudlo 45 mm hrubé pancierové sklo. Okolo trupovej nádrže a protipožiarnej prepážky bol namontovaný automatický hasiaci systém na CO₂ (od výr.č.4724). Staršie rádio Typ 98 nahradil nový Typ 3 (od výr.č.4543). Na zvýšenie doletu dostali niektoré stroje Model 52b závesník na 150 l prídavnú nádrž pod každé krídlo. Celkom vzniklo 470 lietadiel Model 52b u firmy Mitsubiši a neznámy počet u Nakadžimy.

A6M5 Model 52 Hei

Keď sa ukázalo, že sľubovaný nový A7M1 Reppu sa nedostane do výroby, vznikla v lete 1944 ďalšia úprava Modelu 52. Aby sa uspokojili požiadavky frontových jednotiek po zväčšenej výzbroji a ochrane pilota, nastala väčšina zmien práve v týchto oblastiach pod označením A6M5 Model 52 Hei. Výzbroj sa rozšírila pridaním jedného 13 mm guľometu Typ 3 do každého krídla so zásobou 240 nábojov na zbraň z vonkajšej strany hneď vedľa 20 mm kanónov. Trupový 7,7 mm guľomet bol odstránený. Výzbroj teraz pozostávala z troch 13 mm guľometov (1x trup a 2x krídlo) a z dvoch 20 mm kanónov. Toto bola najťažšia výzbroj Rei-senu, aká bola dovtedy použitá. Niekoľko strojov Model 52c dostalo namiesto 30/60 kg bombových závesníkov iné schopné niesť rakety vzduch-vzduch. Za pilotovým sedadlom pribudla 8 mm hrubá pancierová doska a za jeho hlavou sa objavilo 55 mm pancierové sklo. Za pilotovým sedadlom pribudla menšia samosvorná palivová nádrž.

Všetky tieto modifikácie pridali približne 320 kg na váhe už i tak preťaženého stroja z roku 1938. Pôvodné výkonové charakteristiky stíhačky Rei-sen boli u silne podmotorovaného Modelu 52c už iba minulosťou. Mitsubiši navrhlo námorníctvu nový motor Kinsei-62 s výkonom 1560 k vlastnej produkcie. Ten by starému trupu znovu dodal potrebné výkony. Námorníctvo odmietlo a navrhlo, aby bol súčasný motor Sakae vybavený vstrekovaním vody a metanolu. Ale vývoj tohoto zariadenia bol pomalý a tak bol Model 52 naďalej poháňaný starým Sakae-21. A6M5 Model 52c letel po prvý krát v novembri 1944 s veľmi skľučujúcimi výsledkami. Vzniklo ich iba 93 kusov.

A6M6 Model 53 Hei

Na jeseň 1944 bol pripravený motor Sakae-31 so vstrekovaním vody a metanolu, ktorý bol pôvodne plánovaný na jeseň 1944. Pod označením A6M6 Model 53c bola táto stíhačka horkým sklamaním. Sakae-31 mal slabší výkon ako jeho predchodca a systém vstrekujúci vodu a metanol do valcov sa neustále kazil. Vznikol preto iba jediný exemplár tejto verzie.

A6M7 Model 63 Posledná vyrábaná verzia Rei-senu bola postavená na nakoniec dotiahnutom motore Sakae-31 so vstrekovaním vody a metanolu. Zostala mu silná výzbroj Modelu 52c, ale spodná časť trupu bola zosilnená, a tak bolo možné zavesiť 250 kg bombu. Aby mohli byť zvýšená maximálna rýchlosť pri strmhlavom bombardovaní, bola chvostová časť zosilnená pevnejším poťahom. Na zvýšenie doletu mohla byť pod každé krídlo zavesená 150-litrová prídavná nádrž.

Prototyp Modelu 63 letel po prvý krát v máji 1945 a jeho sériová výroba začala v ten istý mesiac. Zároveň bola podpísaná objednávka na 6300 (!) kusov. Kvôli chaosu a zničeným záznamom z konca vojny nie je možné určiť presný počet vyrobených lietadiel tejto verzie. Je ale známe, že istý počet starších modelov bol vybavený zariadením pre strmhlavé bombardovanie, hlavne pre účely kamikaze.

A6M8 Model 54 Hei

V novembri 1944 bol postavený prvý stroj tejto verzie. Dostal predtým odmietnutý nový motor Kinsei-62 s väčším výkonom. Kvôli veľkému 14-valcovému motoru museli byť vypustené trupové guľomety, inak sa podobal Modelu 53c. Zalietaný bol až v koncom apríla 1945, dosiahol maximálnu rýchlosť 563 km/h a do výšky 6000 metrov vystúpal za 6 minút 58 sekúnd, čo približne zodpovedalo výkonom Modelu 52. Po dokončení druhého lietadla mala začať výroba, ale ani jeden sériový stroj neopustil do konca vojny výrobnú linku. Sériové stroje mali byť označené Model 64.

A6M2-K Model 11

Kvôli využitiu zastaralých trupov Modelu 11 bol do námorníctva prijatý v marci 1944 prvý kus cvičného Zera pod názvom A6M2-K Typ 0 Cvičná Stíhačka Model 11. Tento cvičný dvojmiestny stroj so zdvojeným ovládaním sa používal na preškolenie pilotov na tento typ, aby sa znížila nehodovosť a aby sa výcvik čo najviac skrátil. Pred horizontálnu stabilizačnú plochu bola pridaná dlhá rovná plocha. Ostrohové kolečko s zväčšenou pneumatikou bolo zafixované vo vysunutej polohe. Krídelné kanóny boli odstránené rovnako ako aj dvierka hlavného podvozku. Stĺpik antény sa presunul medzi predné a zadné sedadlo. Vzniklo celkom 273 A6M2-K vyrobených firmou Hitachi. Niektoré lietadlá tejto verzie boli použité koncom vojny ako kamikaze.

A6M2-N Model 11

Kvôli okamžitej potrebe stíhacieho lietadla schopného operovať zo vzdialených oblastí Pacifiku, kde sa nevyplácala stavba letísk, vydalo námorníctvo špecifikácie 15-Ši firme Nakadžima. Tá mala kvôli viaznucej výrobe stíhacieho plavákového N1K1 Kyofu (Rex) vyvinúť plavákovú verziu Zera založenú na Modeli 11. Podvozkové nohy boli spolu so zaťahovacím mechanizmom odstránené a otvory v krídlach zaplechované. Pod trupom sa objavila trojuholníková hlavná vzpera spolu s dvoma pomocnými, ktoré podopierali veľký hlavný plavák. Aj chvostové kolečko a pristávací hák uvoľnili miesto pomocnej chvostovej ploche. Pod krídlami pribudli pomocné plaváky prichytené každý jedinou vzperou.

Plavákové lietadlo 15-Ši letelo po prvý krát 8. decembra 1941, teda v deň Havajskej operácie (podľa japonského času). Námorníctvo ho prijalo do služby v júli 1942 pod označením A6M2 Typ 0 Plaváková stíhačka Model 11. Celkom vzniklo do septembra 1943 327 strojov tejto verzie, kedy bola ich výroba zastavená. Spojenecký kód pre A6M2-N bol "Rufe".

A6M5-K Model 22

Nový cvičný model, ktorý mal nahradiť A6M2-K, sa mal vyrábať u firmy Hitachi. Dostal označenie A6M5-K Typ 0 Cvičná stíhačka Model 22. Produkcia bola stále v príprave, keď vojna skončila.

Stručná charakteristika
	A6M2b	A6M3	A6M5	A6M5b	A6M5c	A6M7	A6M2-N
Rozpätie (m)	12,00	11,00	11,00	11,00	11,00	11,00	12,00
Dĺžka (m)	9,05	9,06	9,121	9,121	9,121	9,24	10,10
Výška	3,525	3,570	3,570	3,570	3,570	3,570	?
Nosná plocha (m2)	22,438	21,538	21,300	21,300	21,300	21,300	22,440
Hmotnosť prázdna (kg)	1.754	1.807	1.894	1.876	2.155	2.050	1.920
Hmotnosť vzletová (kg)	2.421	2.535	2.743	2.733	3.150	3.000	2.460
Max. rýchlosť (km/h)	533	544	565	560	540	543	432
Dolet (km)	2.220-3.350	1.800-2.380	1.550-1.920	1.910	2.113-3.427	1.520-2.960	1.140-1.770
Dostup (m)	10.000	11.050	11.740	11.740	11.050	11.200	10.000
Stúpavosť (m/min)	6.000/7,45	6.000/7,32	6.000/7,02	?	8.000/9,95	8.000/9,96	5.000/6,7

Použité zdroje:

• Squadron/Signal Publications, Aircraft No.59 - A6M ZERO in action, Squadron/Signal Publications, Inc., Carrolton, Texas, 198?
• Václav Němeček - Vojenská letadla 3, Naše vojsko, Praha 1977
• Aero Detail 7 - Mitsubishi A6M Zero Fighter, Dai Nippon Kaiga Co., Ltd, Tokyo 1993
• Aircraft Profile No.128 - Mitsubishi A6M2 Zero-Sen, Profile Books Ltd., Windsor, 1982

«» 15.1.2003