Vznikol na základe objednávky na stavbu rotorového klzáku čo najjednoduchšej
konštrukcie, určeného pre službu na ponorkách. Mal tak riešiť jeden z vtedajších
najzavažnejších problémov ponoriek - obmedzený rozhľad (asi 8 km) daný malou výškou
veže. Najjednoduchším vtedajším riešením bolo premiestniť pozorovateľa do podstatne
vyššej výšky, čo malý rotorový klzák umožňoval.Fa-330 Bachstelze bol konštrukčne veľmi jednoducho navrhnutý a dal sa do letuschopného stavu poskladať za niekoľko minút. Trojlistý rotor mal oceľovú konštrukciu potiahnutú plátnom, na nábežnej hrane preglejkou. Klzák štartoval z plošiny umiestnenej na zadnej časti ponorky. Ku štartu potreboval minimálnu rýchlosť vetra 35 km/h. K ponorke ho pútalo 300 m dlhé lano, čo umožňovalo dostup 220 m a rozhľad približne 53 km. Spojenie zabezpečoval palubný telefón.
Celkom bolo postavených asi 200 kusov Fa-330 a boli používané najmä na U-Bootoch typu IX. Podrobnosti nasadenia nie sú zatiaľ veľmi známe, ale posádky ich údajne nepoužívali radi, pretože v prípade protiútoku komplikovali ponorke ponorenie. Stávali sa aj prípady, keď posádka presekla vlečné lano, ponorila sa a po skončení protiútoku sa vynorila a vzala na palubu pilota, ktorý medzitým núdzovo pristál na mori. K prvému bojovému nasadeniu došlo v roku 1942 v južnom Atlantiku.
