Konštrukcia vírnika, ktorá vznikla v roku 1935 a bola vybavená motorom Simens-Halske a jeho výkon bol 140 k s pevnou dvojlistou vrtuľou. Prvý prototyp V1 (D-EDVE) bol však pri jednom z prvých letov zničený chybou pilota.

   Postavený v roku 1936 ako kríženec vrtuľníka a vírnika. Financovanie bolo zabezpečené garantom 50.000 rížských mariek z Ríšskeho ministerstva letectva (RLM) a z vyplatenej poistky za Fl 184. Pohon opäť zabezpečoval motor Siemens-Halske s výkonom 140 k. Vznikol jeden prototyp (D-ELFT), ktorý vykonal viacero úspešných skúšobných letov, ale iba nízko nad zemou.

   Jednomiestny stroj, ktorého stavbu objednala v roku 1938 Kriegsmarine. Vzhľadovo sa dosť podobal na predchádzajúce konštrukcie Fl 184 a Fl 185. Jeho typickým rozpoznávacím znakom bol lietadlovo uložený hviezdicový motor na predku stroja. Išlo opäť o motor Siemens-Halske ale už so zvýšením výkonom 160 k, ktorý poháňal dva dvojlisté, blízko seba uložené protibežné rotory. Táto typická Flettnerova konštrukcia nosných rotorov riešila problém s jednostranným krútiacim momentom pri vrtuľníkoch a vyskytovala sa aj na jeho ďalších konštrukciách. Po vojne ju úspešne použili napríklad v USA na vrtuľníku Kaman H-43 Huskie.
   Prvý let Fl-265 V1 (D-EFLV) sa uskutočnil v máji roku 1939 a po ňom nasledovali ďalšie, vrátane skúšok pri autorotacií (vlastnosť vrtuľníkov klesať a vypnutým motorom). Ešte v tom istom roku bol však stroj zničený, keď sa počas letu zrazili oba protibežné rotory. Fl-256 V2 slúžil na skúšky v Krigesmarine v Blatickom a Stredozemnom mori. Vrtuľník operoval za špeciálnej plošiny umiestnenej na palube krížnika (Köln), alebo ponorky. Skúšky sa skončili veľkým úspechom. Potvrdili, že stroj je schopný plniť prieskumné, ako ja bojové úlohy, najmä proti ponorkám. Fl-256 skúšali aj pozemné vojská. Vrtuľník pri nich napríklad vliekol pontóny pri prechode rieky a slúžil aj ako lietajúci žeriav pri stavbe mostov. Celkom bolo postavených šesť prototypov, ktoré celkom nalietali najviac hodín jedného typu vrtuľníka v tej dobe.
   Zaujímavé boli tiež skúšky bránenia sa vrtuľníka stíhačkám, ktorých sa zúčastníl Bf-109 s fotoguľometom. Stíhačovi sa nepodarilo dosiahnuť ani jeden zásah vrtuľníka letiaceho pod letovou hladinou 100m. Napriek úspešným výsledkom sa však sériová výroba nerozbehla, pretože medzitým vznikol ešte lepší vrtuľník Fl-282.

   Vrtuľník bol od začiatku vyvíjaný ako dvojmiestny, s otvorenou kabínou, aj keď časť produkcie bola vyrobená ako jednomiestna s plno zakrytou kabínou. Výroba 30 prototypov sa začala v roku 1940 v Berlíne a Bad Tölze a prvé zalietania sa uskutočnili v roku 1941.
   Stroj bol poháňaný motorom BMW-Bramo Sh 14A, ktorý bol umiestnený v ťažisku stroja, takže pilotovi umožňoval vynikajúci výhľad. Dva protibežné rotory boli umiestnené blízko seba a ich osi boli navzájom vyklonené o 45° do strany a 6° vpred. Listy rotorov boli potiahnuté preglejkou. Trup bol skonštruovaný z oceľových trubiek, v strednej časti potiahnutých plechom a v zadnej plátnom. Podvozok bol pevný trojkolesový.
   Flettner 282 bol najpoužívanejším vrtuľníkom Luftwaffe. Na jeho riadenie bolo vyškolených 50 pilotov. Vrtuľník bol stabilný a ľahko sa ovládal, najmä pri letoch rýchlosťou väčšou ako 60 km/h. Havárie tohto typu boli napriek zložitej konštrukcií zriedkavé. Motor sa vyznačoval vysokou spoľahlivosťou a mohol bez generálnej opravy pracovať až 400 hodín.
   Od roku 1942 začala Kriegsmarine vrtuľník operačne používať. Do roku 1943 bolo operačným jednotkám odovzdaných asi 20 kusov. Slúžili predovšetkým k ochrane konvojov a k vyhľadávaniu ponoriek v Stredozemnom, Baltickom a Egejskom mori. Kriegsmarine používala najmä jednomiestnu verziu, armáda dvojmiestnu označenú Fl 282 B-2. V armádnych službách sa vrtuľník používal väčšinou na riadenie delostreleckej paľby a to najmä na východnom fronte. Tu boli dokonca zorganizované aj prvé samostatné vrtuľníkové roje. V aktívnej službe vydržali Fl 282 až do obliehania Berlína, z ktorého operovali z letiska Rangsdorf. V apríli 1945 bola v Ainringu umiestnená prvá vrtuľníková Luft-Transportstaffel 40, ktorá mala vo svojom stave tri Fl-282 a tri Fa-223. K tejto jednotke pravdepodobne patril aj Fl-282 na ktorom Rusom začiatkom mája z obliehanej Breslau (Wróclawi - Poľsko) unikol Gauleiter dolnosliezkej župy Karl Hanke.
   V roku 1944 objednal Technisches Amt na základe veľkej úspešnosti typu, výrobu série 1.000 kusov vo firme BMW. Zahájenie výroby sa však stále komplikovalo anglo-americkými náletmi na továrne, takže skutočne dokončených bolo len málo strojov.
   Dodnes sa zachovali najmenej dva koristné stroje v múzeách USA. Osud koristného stroja v Rusku nie je známy. Fl-282 je, asi bez nadsadenia, možné označiť za najlepší vrtuľník druhej svetovej vojny.