Pod týmto označenim sa skrýva jeden z najznámejšich a tvarovo najzaujímavejších typov lietadiel nemeckej Luftwaffe, ktorý bolo možno vídať na všetkých bojiskách II. svetovej vojny. Zaradením patrí do kategórie prieskumných lietadiel, aj ked' ho počas vojny nasadili na rôzne úlohy podľa momentálnej situácie. Ako mnohé typy používané v nemeckom letectve aj Fw 189 vzišiel ako víťazný projekt zo súťaže v r. 1937. Ministerstvo letectva (RLM) vtedy potrebovalo univerzálne prieskumné lietadlo, ktoré malo nahradiť už zastarané prieskumné hornoplošníky Henschel Hs 126 a He 46.

Prvý proíotyp vzlietol v lete r. 1938 a mal gondolu pre trojčlennú posádku. Gondola mala byť pôvodne vymeniteľná podľa potreby nasadenia, lebo Fw 189 chceli používať aj ako bitevnik. Preto už pri prvom prototype vyskúšaii gondolu pre dvojčlennú posádku s bohatým pancierovaním. Nebolo to však najšťastnejšie riešenie. Táto úprava zhoršita výhľad z kabíny, čo malo priamo za následok haváriu a zničenie stroja v lete 1939.

Najznámejšie a najpočetnejšie boli verzie A-1 a A-2. Prvú začaii vyrábať v r. 1940. Lietadlo malo celokovovú konštrukciu. Pozostávala z dvoch nosníkov a v ich prednej časti boli umiestnené dva radové 12-valcové motory Argus As 41 OA-1 s výkonom asi 342 kW (465 k). Nosníky zakončovala zvistá chvostová plocha, do ktorej sa naplocho zaťahovalo ostrohové koleso. Hlavný podvozok sa zaťahoval do šácht za motormi. Medzi nosníkmi bola bohato zasklená kabína pre posádku, kde vedľa pilota sediaceho vľavo sedel na otočnej sedačke pozorovateľ a za nimi radista-strelec. Výzbroj verzie A-1 tvorili dva pevné guľomety MG 17 kalibru 7,9 mm umiestnené tesne vedľa gondoly v centropiáne krídla. Obsluhoval ich ptlot. Na chrbte gondoly bol jeden pohyblivý guľomet MG 15 a d'alší bol v kužeľovitom otočnom konci gondoly, čím vznikla najzaujímavejšia časť lietadla. Netradičné technické riešenie zaujalo tým, že pootočením tejto časti gondoly sa otvorii priestor, ktorým strelec obsiahol zadnú polosféru. Otáčanie zaobstarával etektromotor. K výzbroji tiež patrili závesníky na 50 kg bomby, po dva pod každým krídlom.

Verziu A-2 začali vyrábať až koncom r. 1941. Bola najpoužívanejšia, určená hlavne na fotografický prieskum, pretože v gondole mala kameru s vlastným motorickým pohonom. Okrem nej bola na palube k dispozícii aj ručná kamera HK 12,5/7x9. Aj výzbroj bola iná: otočné guľomety MG 15 nahradili zdvojené guľomety MG 81 Z katibru 7,9 mm.

Aspoň stručne ďalšie verzie, ktoré vyrábali len v obmedzenom množstve a do sériovej výroby sa nedostali:

• A-3, dvojmiestna verzia, určená ako cvičné spojovacie lietadlo. Okrem pôvodnej antény pod trupom mala navyše anténu natiahnutú zo stožiarika na chrbte gondoly na vrchol smerovky a kruhovú anténu na vrchu kabínového krytu. Bez výzbroje.
• Verzia A-4 slúžila na taktický prieskum a tiež na taktickú podporu vojsk. Vychádzala z verzie A-2, ale guľomety MG 17 nahradili kanóny MG FF kalibru 20 mm.
• Verzia Fw 189B-1 mala tvarovo úplne odlišnú gondolu prerobenú na cvičné účely. Iný bol aj podvozok, ostroha sa nezaťahovala. Bez výzbroje.
• Fw 189C - bitevná verzia, vyrobená len v jednom exemplári.
• Fw 189D s dvojitým riadením - vyrobený iba jeden stroj.
• Verzia Fw 189E mala francúzske 14-valcové radiálne vzduchom chladené motory Gnôme-Rhône s výkonom po 515 kW (700 k). Jediný vyrobený kus sa však pri prelete z výrobného závodu v Nancy do Nemecka krátko po štarte zrútil.
• Verzia F mala motory Argus As 411 MA-1 s výkonom 426 kW (580 k).
• Verzia Fw 189G bola najvýkonnejšia, maia motory As 402 s výkonom 698 kW (950 k).

Fw-189 v Slovenských Vzdušných Zbraniach

Na vyzbrojenie pozorovacích letiek VZ sa hľadal vhodný typ lietadiel schopných taktického prieskumu. Na základe ponuky z 12. 8. 1943 objednalo VVZ u firmy Focke Wulf dňa 25. 8. 12 kusov nových lietadiel Fw 189A-2 s motormi Argus As 410. Pred touto objednávkou prišla 25. 6. 1943 ponuka na lietadlo Fw 189A-2/U2 určené na fotogrametrické práce. Nasledne 11.8. VVZ objednalo jeden kus Fw 189A-2/U2. V obidvoch objednávkach žiadalo aj ponuku náhradných súčiastok pre draky a motory.

Lietadlá pre pozorovaciu letku 1 boli dodané už začiatkom októbra 1943 do Piešťan, kam ich prelietli nemeckí piloti z letiska Lignitz. E. Čech vykonal 4. 10. služobnú cestu na trati Trenčín - Piešťany - Vajnory. Už 6. 10. uskutočnili slovenskí piloti prvé zalietavacie a preberacie lety s lietadlami s výr. číslami 297, 303, 304, 306, 310 a 340. Na zalietaní a preberaní sa zúčastnili aj piloti J. Tmka, J. Gerthofer, E. Čech a K. Sojček. Ďalšie 4 kusy prebrali 12. 10. 1943 tí istí piloti, okrem J. Tmku. Išlo o stroje č. 305, 308, 316 a 327 a posledné dva objednané, č. 328 a 315, komisionálne prebrali v Piešťanoch 7. 12. piloti J. Gerthofer, K. Sojček, E. Čech, ku ktorým sa pridali stot. Čakaný a 0. Ďumbala. Stroje boli 1. 12. oficiálne pridelené k letke 1 do Žiliny lietadlá č. 303, 305, 306, 308, 310 a 316. Dňa 18. 11. prelietol Fw 189 č. 327 J. Slivka na Mokraď. Lietadlá č. 315 a 328 boli pridelené cvičnej letke, kde zostali aj lietadlá č. 297, 304 a 340, v Piešťanoch. Slúžili na preškolenie pilotov. 14. 12. 1943 boli vyžiadané náhradné súčiastky pre 12 lietadiel Fw 189A-2 ako aj špeciálne náradie pre verziu A-2/U2.

Piloti letky 1 v deväťčlennej formácii predviedli tento typ lietadiel na verejnosti 14. 3. 1944 nad Bratislavou a potom ďalej vykonávali bežné rutinné lety nad celým územím vtedajšieho Slovenska. V apríli 1944 boli na Slovensko dodané ďaIšie tri kusy Fw 189. 6. 4. bol prebratý nevyzbrojený Fw 189 č. 325 vo fotogrametrickej verzii. Pre tento kus sa domovským letiskom sa stali Vajnory. Dňa 11.4. bol prelietnutý z Lignitz ďalší kus Fw 189 s výrobným číslom 309, takisto nevyzbrojený. 23. 6. ho v Leteckom parku na Mokradi adaptovali na fotogrametrické práce. Ďalší Fw 189, č. 410, už v ozbrojenej verzii A-2, priletel z Lignitz 12. 4. Nakoniec bolo na Slovensku 15 kusov lietadiel Fw 189.

Od mája 1944 klesol počet v dôsledku havarií na 13, vrátane verzií A-2/U2. 13. 5. došlo k prvej havárii na letisku v Žiline, počas ktorej rtm. Majchrák pre poruchu podvozku pristál núdzovo na brucho. Oba motory Argus As 410 ev. č. 100675/4028 a 3428/1204 sa poškodili. 6. 6. 1944 v katastri obce Domaniža, došlo k havárii lietadla Fw 189 č. 303 rtm. Maďar, npor. Ujček a čat. Ficek zahynuli. Napriek tomu, že bolo veľmi zlé počasie, okolo 11.00 h lietadlo odštartovalo do Bratislavy čoskoro zachytilo krídlom o mladý stromový porast. Vzápätí sa zrútilo a začalo horieť. Začiatkom júla havaroval na letisku v Piešťanoch Fw 189 č. 297 s posádkou rtk. V. Kovár a stot. Nemetz. Stroj po závade na podvozku dosadol na brucho a poškodili sa obe vrtule i motory. Tá istá posádka mala ďalšiu haváriu s Fw 189 č. 308, lietadlo zostalo úplne zničené. Posledná havária na letisku v Žiline nastala 26. 7. v dôsledku kolapsu ľavej podvozkovej nohy pri pristávaní rtm. B. Mikotu. Lietadlo už neopravili a jeho vrak bol uložený na letisku ešte po skončení vojny.

Dňa 3. a 8. 7. prelietnuté do Žiliny náhradné stroje č. 315 a 410 z leteckého pluku z Piešťan. Tretí Fw 189 č. 327 bol prelietnutý 10. 7. od LDS. Dňa 29. 7. sa celá letka 1 so šiestimi Fw 189 presunula na letisko Išla pri Prešove k Skupine vzdušných zbraní (SVZ). Č. 310, 315, 316, 327, 328 a 340, tu vykonávali fotografické lety. Dňa 29. 8. uleteli z Trenčína na fotogrametrickom Fw 189 č. 309 príslušníci tamojšieho detašmánu. Jeho posádka, rtm. Havran a Košíál, pristála 28. 7. v Trenčianskych Biskupiciach pre poruchu pravého motora. Opravu a výmenu sviečok vykonal mechanik J. Sedlický, ktorý bol zasvätený do príprav na úlet des. Soliarom. Stroj na odlet pripravovali spolu s J. Setvákom a G. Kurpeľom. Na druhý deň odštartovali presne o 12.00 h. Na poslednú chvíľu vliezli do lietadla aj žiaci VVI Lesnický a Bartoš. Pri prelete frontového pásma lietadlo prenasledovala protilietadlová palba z oboch strán. Pilot sa pokúsil pristáť pri mestečku Mielc. Vtedy začali na lietadlo páliť aj štyria ruskí stíhači, no nik- to nebol zranený. Až následná strelba ruských pešiakov zranila J. Sedlického a Š. Lesnického.

Ráno 31.8. 1944 o 5.00 h odleteli smerom na Ľvov aj všetky Fw 189 Skupiny vzdušných zbraní. Po pristátí zostali 4 lietadlá schopné pre let, jedno havarované a jeden stroj neschopný letu. Lietadlo č. 328 potom preletelo na Slovensko, na letisko Tri Duby, kde bola do neho namontovaná rádiostanica z Bf 109. Lietadlo dostalo na trup provizóme československé výsostné znaky. Počas bombardovacích náletov na Tri Duby zhodou okolností nebolo vôbec poškodené. Dňa 2. 10. sa podieľalo na prevoze pilotov z Muráňa, ktorí na toto priestranstvo prelietli školné lietadlá z Troch Dubov. Pilotom Fw 189 bol E. Čech a medzi cestujúcimi bol aj V. Kriško, ktorý prelietaval Aviu Bš-122. Pri evakuácii povstaleckého letiska 25. 10. 1944 na tomto Fw 189 odletel E. Čech, K. Brem, J. Páleš a čat. Peterka v smere na Ukrajinu. Pre nedostatok paliva však pristáli v rumunskom Baya Mare. Pokiaľ ide o Fw 189 č. 297, 304, 306 a 410, tie sa po vypuknutí SNP dostali na piešťanskom letisku do rúk Nemcom, ktorí vo Vajnoroch zhabali aj fotogrametrický Fw 189A-2/U2 č. 325.

Stručná charakteristika
Fw 189 A-1
Rozmery	Rozpätie	18,40 m
	Dížka	12,03 m
	Výška	3,10 m
	Nosná plocha	38,00 m2
Hmotnosť	prázdna	2.830 kg
	vzletová norm.	3.950 kg
	vzletová max.	4.170 kg
Preťaženie	let. hmot. 3.950 kg, bez povesov	+4,42
	let. hmot. 4.170 kg, s bombami	+3,1
Výkony	Max. rýchlosť	350 km/h
	Plošné zaťaženie morm.	104 kg/m2
	Dolet	670 km
	Dostup	7.300 m
	Dostup na jeden motor	2.700 m

«» 29.8.2002