Toto nenápadné lietadlo bolo jednou z najlepších konštrukcií Kurta Tanka, medzi pilotmi bolo veľmi obľúbené a vďaka univerzálnosti použitia približne 1987 vyrobených kusov (63 ďalších bolo vyrobených v licencii) sa rozšírilo nielen na všetky bojiská II. svetovej vojny, ale sa aj exportovalo do celého sveta.

Prvý prototyp Fw 58 V1 (D-ABEM Werk- Nr.451) vzlietol 18. januára 1935.  Zamýšľaný bol ako cvičný pre nácvik lietania podľa prístrojov, transport 6 cestujúcich a výcvik radistov. Druhý prototyp Fw 58 V2 (D-ABIV Werk- Nr.452) vzlietol 12. júna 1935, tretí Fw 58 V3 (D-ABUO Werk- Nr.862) nasledoval v novembri 1935, oba boli určené ako vojenské cvičné pre nácvik strelcov a bombometčíkov.

Lietadlo určené pre nácvik strelcov malo dve otvorené streliská s guľometmi MG 15 ráže 7,9 mm v prednej časti trupu a na chrbte za kabínou. Štvrtý prototyp Fw 58 V4 (Werk- Nr.1833) vzlietol v októbri 1936, nasledoval Fw 58 V5 (Werk- Nr.1970, registrovaný D-ODUY). Nemali inštalovanú výzbroj a slúžili ako prototyp pre civilnú modifikáciu šesťmiestneho dopravného lietadla.  Bola označená ako Fw 58A-0 a v rámci predsériovej výroby ich vyrobili v rokoch 1936-37 púhych 10 kusov. Jedno z lietadiel (D-ALEX Werk- Nr.1198) používal Kurt Tank ako svoje osobné lietadlo.

V roku 1937 nasledovala modifikácia Fw 58A-1, bola tak isto civilná a slúžila pre výcvik lietania naslepo a pre výcvik radistov. Vyrobených bolo iba 14 kusov, nasledovala prvá sériová vojenská modifikácia Fw 58B-0. Mala podobne ako Fw 58V-2 výzbroj dvoch guľometov, ale predná časť bola prepracovaná. Mala presklenie a guľomet umiestnený v nose lietadla.  Nasledovala veľkosériová výroba verzie Fw 58B a to Fw 58B-1 cvičná bez výzbroje, ktorú postavil v počte 50 ks Focke-Wulf, a modifikácia Fw 58B-2 s výzbrojou, ktorú vyrábali Fieseler (119 ks), Gotha (165 ks) a MIAG (87 ks). Prototyp Fw 58 V9 (D-ODFN) bol vybavený plavákmi, v sérii sa postavili iba dva kusy pod označením Fw 58B-3  (D-OQIR and D-ORSS, v niektorých prameňoch sa označujú Fw 58BW). Prototypy Fw 58 V11 až Fw 58 V13 boli vzorom pre novú transportnú verziu Fw 58C pre 6 pasažierov, ktorá mala zväčšenú kabínu pre cestujúcich. Na prototype Fw 58 V13 (Werk- Nr.3100, registrovaný D-OTRE), ktorý po prvý krát vzlietol 19.11.1936, odskúšali nový alternatívny motor Hirth HM 508D s výkonom 280 hp a kabínu pre 8 cestujúcich. Lietal v Lufthanse pod menom "Rhein" od mája 1939. Prototyp Fw 58 V14 (D-OPDR Werk- Nr.2675) bol experimentálny stroj upravený z verzie Fw 58B-2, skúšali na ňom v Göttingen ofukovanie medznej vrstvy a Fowlerove klapky. Fw 58 V 15 (D-ONBR Werk- Nr.2679) bola civilná dopravná verzia, ktorá lietala najprv u Lufthansy a potom bola prepracovaná pre Luftwaffe ako fotografické prieskumné lietadlo.

Fw 58C-0 bola 6 kusová predsériová modifikácia, ktorú vyrobil Focke-Wulf. Nasledovala prvá malá séria Fw 58C-1 (34ks) a druhá Fw 58C-2 (81 ks), ktorá mala zväčšenú kapacitu palivových nádrží. Túto modifikáciu vyrábali aj Fieseler (120 ks), Gotha (155 ks) a MIAG (157 ks). Fw 58C-3 bola plaváková verzia s motorom Hirth HM 508D s výkonom 280 hp. Fw 58D-1 bola diaľková verzia, ktorú v malej sérii 3 kusov (Werk- Nr. 2125-7) vyrobili v roku 1939 pre firmu Zeiss. Fw 58E-1 (D-OBDE Werk- Nr.2901) bola modifikácia, vychádzajúca z Fw 58B-2, určená pre testovacie účely. Fw 58E-2 bola upravená Fw 58B-2 pre prevádzku v tvrdých zimných podmienkach (12 kusov).

Fw 58F bolo označenie, určené pre malé série upravených dopravných lietadiel, vychádzajúcich z Fw 58C-2. Fw 58F-1 bola pre upravená účely štábnej letky RLM, Fw 58F-2 pre firmu Krupp, Fw 58F-4 pre DVL, Fw 58F-5 pre firmu Gen Koch, Fw 58F-6 pre nemeckého attaché v Madride, Fw 58F-7 pre firmu Gen Christiansen.

Fw 58G-1 až Fw 58G-3 bola sanitná verzia (Focke-Wulf 16 kusov, MIAG 5 kusov), Fw 58H (D-OXLR Werk- Nr.2207, prototyp mal označenie Fw 58 V18) bola experimentálna modifikácia  s trojkolesovým podvozkom a motormi Hirth HM 508H s výkonom 260 hp.

Focke-Wulf Weihe mal aj pomerne slušné exportné úspechy. V roku 1937 do Bulharska exportoval 2 kusy, do Rumunska 12 kusov, do Turecka 6 kusov. Exportné modifikácie boli označené Fw 58K (od K-1 do K-10, potom nasledovali KA, KB, KB, KJ, KL, KN, KO, KP a KQ). Ďalšími zákazníkmi boli Argentína (3 ks), Rakúsko (3 ks), Holandsko (5ks), Slovensko (12 ks), Španielsko (10 ks) a Švédsko (4 ks). Do Maďarska v rokoch 1937-1945 exportoval dokonca 229 kusov, v rokoch 1943-44 vyrobili v licencii ďalších 38 kusov. Po vypuknutí vojny Bulharsko dostalo ďalších 6 kusov, Rumunsko 15 kusov. Výnimku z tohoto označenia tvorili Fw 58KJ-1 (D-ONBR Werk- Nr.2697), ktorý patril spoločnosti Hansa Luftbild a slúžil ako fotografické lietadlo, Fw 58KL-1 a KL-2 boli dodané Lufthanse. Neznámy počet v roku 1938 dostala Čína. Jeden Fw 58B-2 (Werk-Nr.2754) skončil v máji 1940 v Sovietskom zväze. 

Prvý Fw 58B-2 priletel do Brazílie v júli 1937, námorné letectvo ho registrovalo ako D2Fw-147. Spolu s ním prišli komponenty pre ďalších 10 kusov do továrne Oficinas Gerais da Aviação Naval v Galeão. Po zmontovaní tieto lietadlá boli registrované ako D2Fw-168 až D2Fw-177 a boli pridelené k Segunda Esquadrilha de Adestramento Militar - 2ª EAM. Nasledovalo naštartovanie montáže a výroby niektorých komponent pre druhú sériu 15 lietadiel, 8. mája 1940 vzlietlo prvé lietadlo. Lietadlá zodpovedali skôr verzii Fw 58C, továreň ich označila ako Fw 58-V9 a námorníctvo im pridelilo označenie V2AvN-209 až V2AvN-223. 21. júla 1941 však bola výroba tejto druhej série prerušená, stihli zmontovať púhe tri lietadlá. Slúžili v Força Aérea Brasileira - FAB, ktorej úlohou bolo strážiť dlhú pobrežnú líniu Brazílie. Po vstupe Brazílie do vojny bolo jasné, že dokončiť montáž bez dodávok komponent z Nemecka by bolo obtiažne a preto vláda zrušila zvyšok objednávky. Lietadlá, ktoré boli v službe, boli postupne modifikované, dostali guľomety Browning. Civilné letectvo používalo dve Fw 58K s registráciou PP-CBM a PP-CBN. Dostali mená "Aquirí" a "Cacurí".

Fw 58C-2 v letectve Slovenského štátu

Nedostatok lietadiel pre výcvik osádok bombardovacích lietadiel, oneskorenie dodávok SM-84bis spôsobili, že VVZ (Veliteľstvo Vzdušných Zbraní) akceptovalo ponuku DLM (Deutsche Luftwaffemision - Nemecká letecká misia) na dodávku 10 kusov Fw 58C-2. Lietadlá boli dodané a prevzaté v priebehu júla 1943, po zalietnutí boli pridelené k 41. a cvičnej letke. Ich používanie bolo pomerne veľmi intenzívne, slúžili pre kondičné lety a výcvik. 4. 8. 1944 uletel mjr. Lisický na Fw.58 s delegáciou SNR do ZSSR. Na palube bol aj K.Šmidke, dramatický let skončil 60 km od Vinice. 31. 8. 1944 nasledoval ďalší úlet, ktorý skončil útokom sovietskych La-5. Po vystrelení signálnych svetlíc a mávaní krídlami ho však naviedli na letisko Kalinovo. Z Popradu na povstalecké územie stihli preletieť iba dva stroje, ostávajúce ukoristili Nemci. Jeden stroj bol poškodený 10. 9. 1944 pri bombardovaní, druhý 25. 10. 1944 sa pokúsil odletieť do Przemyšla, pre poruchu motora museli opakovať štart. Nad frontou sa znovu stal skoro korisťou sovietskych La-5, kuriozitou je, že tento stroj sa po vojne vrátil na Slovensko a slúžil v službách československého letectva pod označením BZ-7.

Popis konštrukcie lietadla

Dolnoplošník, trup mal zváranú konštrukciu z oceľových trubiek, poťah čiastočne plech, väčšinou špeciálne plátno, krídla kovová konštrukcia, potiahnutá plátnom (prezývka v Luftwaffe bola "Leukoplast Bomber"). Podvozok s ostrohovým kolesom, hlavný sa zaťahoval do motorových gondol. Motory V-8 invertné vodou chladené Argus As-10C s výkonom 240 hp (176 kW), alebo Hirth HM 508D s výkonom 280 hp. Výzbroj podľa modifikácie, väčšinou 2 x 7.92mm Rheinmetall Borsig MG15, pod krídlami vnútorné sekcie pre 8x25 kg bomby.

Stručná charakteristika
	Fw 58 B
Rozpätie (m)	21,0
Dĺžka (m)	14,2
Výška (m)	4,21
Plocha krídla (m2)	47,0
Hmotnosť prázdneho lietadla (kg)	2400
Maximálna vzletová hmotnosť (kg)	3600
Maximálna rýchlosť (km/hod)	263
Cestovná rýchlosť (km/hod)	258
Praktický dostup (m)	5400
Praktický dolet (km)	780

«» 18.10.2002