Vývoj diaľkového bombardéra He 177 sa začal v r. 1937. keď nemecké ministerstvo letectva (RLM) rozhodlo začať práce na vývoji tažkého štvormotorového bombardéra, ktorý chýbal vlastne počas celej prvej polovice vojny. Mal byť zaradený do kategórie diaľkových štvormotorových bombardovacích lietadiel nazývaných „Ural-bomber", s ktorými sa počitalo v pripravovanej vojne proti ZSSR.

Predpokladala sa rýchlosť 535 km/h pri dolete 6 650 km s nákladom bómb. K tomu sa pridala i požiadavka generála Udeta, aby He 177 bol schopný strmhlavého bombardovania. čo malo tiež za následok oneskorenie jeho nasadcnia na fronte. Aj napriek tomu bol však jediným ťazkým bombardérom, ktorý postavili vo väčšom množstve v II. svetovej vojne pre Luftwaffe. Stal sa jedným z mnohých problemových lietadiel a posádkami nebol nikdy obľubený.

Počas vývoja sa vyskytli mnohé ťažkosti. Najprv s hmotnosťou potom s konštruktérmi pôvodne navrhnutou diaľkovo ovládanou streleckou vežou, ktoré neskór nahradili klasickym ručnym ovládaním. Najvačšie ťažkosti však neustale spôsobovaii motory. lch netradične usporiadanie v-ychádzalo z projektu He 119, ktorý pohaňal 24-valcový motor Daimler Benz BD 601 s výkonom 1 617 kW (2 200 k). Tento zvlaštne uložený motor poháňal predlženým hriadeľom, prebiehajúcim cez celú plnozasklenu kabínu. veľkú štvorlistú vrtuľu. Lietadlo malo veľmi jemny tvar. všetko sa podriadilo prísnej aerodynamike. pôvodne boli navrhnuté aj povrchové chladiče, ktoté sa však neosvedčili. Vylepšený typ sa skúšal vo výskumnej základni v Rechline ako dvojmiestny neozbrojený bombardér. Napriek jeho vynikajucim vykonom (22. 11. 1937 s ním dosiahli svetový rýchlostný rekord), sa neujal aj kvôli nepríjemnému pocitu posádky, sediacej vedľa točiaceho sa hriadeľa s vrtuľou pred sebou a obrovským motorom za chrbtom. Z celkového počtu 8 postavených prototypov sa používali tie, ktoré neboli poškodené alebo zničené počas skúšok na preverovanie „zdvojených" motorov DB 606 a 610.

Samotná koncepcia He 177 bola veľmi zaujímava. aerodynamicky čistá, bez zbytočných výstupkov a výčnelkov, avšak konštrukčne i výrobne veľmi náročná. Neobvykle riešený podvozok mal pod každou gondolou dve samostatné nohy s kolesom, ktoré sa zaťahovali od seba do kridiel, pod ktorými boli ešte namontované brzdiace štíty pre strmhlavý let. Prvý let prototypu označeného V-1 sa uskutočnil 19. novembra 1939 a trval len 12 minut, pretože motory sa začali nadmieru prehrievať. Zistiio sa, že stroj nie je vhodný pre poľné pod- mienky a treba ho upraviť. Veľa zmien pomohlo, avšak zakladne ťažkosti s motormi trvali aj nad'alej, prehrievali sa a v priebehu letu sa často aj vznietili. Z celkového počtu 8 prototypov bolo šesť zničených. V-2 sa rozpadol vo vzduchu kvôli závade v ovládacom systéme, V-4 a V-5 tiež havarovali počas skušok. Podstatnou zmenou od V-5 bola montáž výkonnejšich motorov DB 601 A-1/B-1, ktoré zlúčené do jedného celku označeného DB 606 dávali vykon po 1 690 kW (2 300 k). Ďalšie prototypy nepriniesii žiadne mimoriadne výsledky. ťažkosti sa opakovali. Pri jednom lete sa podariio s horiacim He 177 núdzovo pristáť na brucho na roli bez akýchkoľvek strát, pri inom sa krátko po štarte vznietil ľavý motor kvôli jeho nadmernému zaťaženiu. Skôr, ako mohol pilot s lietadlom pristáť, musel zbaviť stroj časti paliva a nákladu už ostrých bômb.

Prvy predsériový stroj z 35-kusovej série označenej ako A-0, mohol byť zalietany až v novembri 1941. Z dôvodov urýchlenej potreby nasadenia týchto lietadiel továreň tlačili k výrobe, hoci bolo jasné, že He 177 nie je vhodný na bojové nasadenie. Postavených 130 kusov verzie A-1 malo paťčlennú posádku, ktorá obsluhovala v prednej hornej časti guľomet MG 81, vo vani pod predkom trupu bol umiestnený dopredu strieľajuci kanón MG 151 kal. 20 mm a dozadu strieľajuci dvojitý guľomet MG 81 Z. Diaľkovo elektricky ovládané strelisko na chrbte malo guľomet MG 131 a ten istý typ bol aj v strelisku za chvostovými plochami.

V priebehu roka 1942 stroj prekonštruovali, zlepšila sa výzbroj a citlivé povrchové chladenie nahradili klasickými čelnými chladičmi. Tieto úpravy sa premietli do zlepšenej verzie A-3 v roku 1943. Prvé stroje urychlene posielali na východný front, kde ich použili ako transportné. Dopravovali zásoby pre obkľúčenú Paulusovu armádu pri Stalingrade. Po niekoľkych tyždňoch boli skoro všetky zničené (priemerne jedno lietadlo denne havarovalo pri pristávaní), zvyšok kvôli pretrvavajúcim ťažkostiam z frontu stiahli. Verzie A-3 sa vyrábali aj vo vyhotoveni A-3/R-1 až R-5 a lišili sa od seba rôznymi úpravami výzbroje a elektrovybavenia.

Najrozširenejšia bola verzia He 177A-5, ktorej vyrobili v rôznych úpravách 826 kusov. Posádka sa zväčšila na šesť mužov, obranná výzbroj zostala nezmenená, zmenili sa kalibre dozadu strieľa|úceho dvojguľometu vo vani na 13 mm (MG 131Z) a kanóna v zadnom strelisku na 20 mm (MG 151). Vnútorné závesi mohli niesť až 6 000 kg bómb, vonkajšie 3 000 kg. Zlepšené motory DB 610 A/B (mali ľavy a pravý chod). sa skladali z motorov DB 605 s vykonom po 2 168 kW (2 950 k). Tato verzia bola skonštruovaná hlavne na nesenie vonkajšieho bombového nákladu (mala zosilnené krídla) a ako nosič riadených bômb Hs 293 - v tom pripade sa nepoužívala predná bombovnica. Pre lety v noci pribudli tlmiče plameňov namontované na výfukoch motorov. Skúšky s nimi prebiehali pocas niekoľkych nočných letov. „Greify" sa použivali taktiež na diaľkový námorny prieskum. ich akcieschopnosť bola však veľmi problematická kvôli veľkej nespoľahlivosti motorov.

He 177 sa stali známymi ako nosiče protilodnýh riadených bômb Hs 293 alebo rádiom riadených bômb "Fritz X". Hs 293 boli riadené bomby, vyvijané na základe požiadavky RLM, ktoré po vypusteni z lietadla mali bez jeho priameho ohrozenia protilietadlovou paľbou zasahovať hlavne obchodné a menej pancierované lode na vzdialenosť asi 10 km. Zakladom tohto prostriedku bola 500 kg trieštivá bomba doplnená chvostovými plochami V dalšom priebehu vývoja vzniklo množstvo verzií lišiacich sa od seba tvarom i pohonnymi jednotkami. Najviac použivanou bola Hs 293A. ktorej verzia A-0 sa sériovo začaia vyrábat v novembri 1942 a začiatkom roka 1943 verzia A-1 s celkovým počtom 1 250 kusov. Bomba bola dlhá 3,81 m, v prostriedku trupu mala namontované krídla s rozpatím 3,10 m a stabilitu udržiavali chvostové plochy Bombu ovládal na diaľku operátor z lietadla pákou povelového systému FuG 203 Kehl/FuG 230 Strasburg. Bojova hlavica mala hmotnosť 550 kg a podveseny motor HWK 109-507B hmotnosť 133 kg. Jeho max. ťah bol 6,67 kN s dobou chodu 10 sekúnd. Bomba Hs 293A-1 mala celkovu hmotnosť 1 045 kg. He 177A-5 nosil tri tieto bomby. po jednej zavesenej pod vonkajšou polovicou kridla a tretiu na závesniku pod trupom za spodnou gondolou, z ktorej odmontovaľ' zadný pohyblivý guľomet MG 131Z. Kĺzavé bomby sa odhadzovali z rôznych vyšok. najčastejsie 2 000 až 4 000 m a vo vzdialenosti 5 -10 km od cieľa. rychlosť bomby sa pohybovala okolo 600 km/h.

"Greify" boli prvýkrát nasadené s klzavými bombami v jednotke II/KG 40 21. novembra 1943, keď zo základne vo francúzskom Bordeaux-Mérignac dvadsať He 177A-5 spolu s Fw 200C-6 zaútočilo na dva konvoje plávajúce z Gibraltaru do Veľkej Británie. Podarilo sa potopiť jednu loď a druhú poškodiť. ale za cenu štyroch zostrelených He 177 V akciách podniknutých v rokoch 1943-44 takto potopili a poškodili 9 torpédoborcov a krížnik Spartan. V lete 1944 týmito bombami napádali aj bodové ciele na zemi, mosty a vyloďovacie člny.

Kĺzavé bomby Hs 293 síce trpeli častými závadami, boli nespoľahlivé, po vojne sa však o neveľmi zaujimali odbornici víťazných mocností a stali sa zakladom rozvoja tohto druhu zbraní. Je paradoxom, že bomby Hs 293 ešte viac znehodnocovali bojovú hodnotu He 177, ktoré svojim zložityin techinckým riešením neboli vhodné na bojové nasadenie a svojími operačnými výsledkami zostali na okraji hodnotenia strojov použivaných Luftwaffe v II. svetovej vojne.

Pokračovaleľom He 177 mali byť He 277 a He 274, ktoré vychádzali zo základu He 177. Odlišovali sa však od neho štyrmi samostatnými motormi, dvojitými zvislými plochami a u He 274 podstatným zväčšením rozpätia. lch výroba sa nerozbehla, jeden He 274 vyrobili vo Francúzsku až po vojne a He 277 vyrobili len 8 kusov, lebo od roku 1944 sa výroba v Nemecku orientovala výlučne len na stihačky.

Stručná charakteristika
He 177 Greif
Rozmery	Rozpätie	31,44 m
	Dĺžka	22,00 m
	Výška	6,40 m
Hmotnosť	prázdna	16.800 kg
	vzletová	31.000 kg
Výkony	Max. rýchlosť	472 km/h
	Dolet	5.000 km
	Dostup	7.080 m

Počet	Verzia	Továreň
8	Prototypov V-1 - V-5
35	He 177A-0	Arado
130	He 177A-1	Arado
170	He 177A-3	Heinkel
826	He 177A-5

«» 25.9.2002