Predchodcom Ju.52/3m
bolo lietadlo označované Ju.52/1m. Prvé náčrty urobil Ernest Zindel
ešte v roku 1928, pôvodné označenie bolo EF30 a konštrukcia bola priamym
pokračovaním W33/W-34 . Celokovový
samonosný dolnoplošník s poťahom z vlnitého plechu bol väčší ako jeho
predchodcovia. Krídlo bolo vybavené štrbinovými vztlakovými klapkami a krídelkami.
Trup mal na boku veľké vráta 1,25/1,8m, spodná časť sa odklápala smerom nadol a
tvorila nakladaciu rampu. Náklad sa dal naložiť aj zhora žeriavom, kde boli ďalšie
vráta o rozmeroch 0,9/1,8m. Celkový objem kabíny bol 16,7 m3.
Prvý návrh bol síce hornoplošník, alternatívne vybavený jedným alebo
dvomi motormi, ale nakoniec prototyp bol vybavený jedným motorom Junkers L88
(588kW). Po prvý krát vzlietol už 3. septembra 1930, pilotoval
Zimmermann. V novembri 1930 bolo lietadlo prezentované armáde a v decembri
dostalo certifikáciu DVL. Vo februári 1930 lietadlo prezentovali verejnosti na
letisku Tempelhof. Prvé operačné testy prebehli v júni 1931, v spoločnosti
Luftfrako, zaoberajúcej sa leteckou nákladnou dopravou. Po ukončení skúšok
sa lietadlo vrátilo Junkersovi. Druhý prototyp bol postavený ako plavákový
a pilot Zimmermann dňa 17. júla 1931 s ním po prvý krát vzlietol z rieky
Elby.
Sériová výroba
prvých 12 kusov Ju.52/1m sa rozbehla koncom roku 1930. Junkers ale zle
odhadol dopyt a exportoval iba jedno lietadlo do Kanady. Po postavení 7 kusov
ukončil sériovú výrobu, ostávajúce lietadlá boli prestavané neskôr na Ju.52/3m.
Vojenská verzia
bola upravená z prototypu 4004, ktorý preletel do Švédska do pobočky A.B.
Flygindustri v Limhamne. Dostal imatrikuláciu SE-ADM a bol upravený pre
nosenie dvoch torpéd, takto upravený dostal vojenské označenie K45c.
Po úpravách preletel naspäť do Nemecka, kde s ním robili veľmi utajované
testy. Nakoniec skončil ako cieľové lietadlo u Luftdienst GmbH.
K45c SE-ADM
Ju52/1mba,
Ju52/1m prototyp s motorom Junkers L88 Ju52/1mbe, Ju52/1m prototyp a motorom BMW VIIau Ju52/1mbi, druhý prototyp s motorom A.S. Leopard Ju52/1mcai, motor BMW IXu, r.v. 1933 (5-te lietadlo) Ju52/1mcao, motor Rolls Royce Bussard (830 hp), exportná modifikácia
pre Kanadu (6-te lietadlo), u Canadian Airways lietal v rokoch 1931-42. Podvozok
alternatívne kolesá, lyže, plaváky. V rokoch 1942-43 lietal u Canadian
Pacific Airlines. Dnes si je ho možné pozrieť v Western Canada Aviation
Museum. Ju52/1mce, väčšia šípovitosť a vzopätie krídla , 3-tie, 4-té a
7-me lietadlo, vzletová hmotnosť 7200kg Ju52/1mci, druhý prototyp po konverzii na plavákové lietadlo, júl
1931 Ju52/1mdi, druhý prototyp s pevnejším podvozkom a krídlom, väčšia
šípovitosť krídla Ju52/1mdo, lietadlo pre letové skúšky motorov Jumo 4 (prepracovaný
prototyp) K45c, skúšobný torpédový bombardér A.B Flygindustri
Predchodcom Ju.52/3m
bolo lietadlo označované Ju.52/1m. Prvé náčrty urobil Ernest Zindel
ešte v roku 1928, pôvodné označenie bolo EF30 a konštrukcia bola priamym
pokračovaním W33/W-34 . Celokovový
samonosný dolnoplošník s poťahom z vlnitého plechu bol väčší ako jeho
predchodcovia. Krídlo bolo vybavené štrbinovými vztlakovými klapkami a krídelkami.
Trup mal na boku veľké vráta 1,25/1,8m, spodná časť sa odklápala smerom nadol a
tvorila nakladaciu rampu. Náklad sa dal naložiť aj zhora žeriavom, kde boli ďalšie
vráta o rozmeroch 0,9/1,8m. Celkový objem kabíny bol 16,7 m3.
Prvý návrh bol síce hornoplošník, alternatívne vybavený jedným alebo
dvomi motormi, ale nakoniec prototyp bol vybavený jedným motorom Junkers L88
(588kW). Po prvý krát vzlietol už 3. septembra 1930, pilotoval
Zimmermann. V novembri 1930 bolo lietadlo prezentované armáde a v decembri
dostalo certifikáciu DVL. Vo februári 1930 lietadlo prezentovali verejnosti na
letisku Tempelhof. Prvé operačné testy prebehli v júni 1931, v spoločnosti
Luftfrako, zaoberajúcej sa leteckou nákladnou dopravou. Po ukončení skúšok
sa lietadlo vrátilo Junkersovi. Druhý prototyp bol postavený ako plavákový
a pilot Zimmermann dňa 17. júla 1931 s ním po prvý krát vzlietol z rieky
Elby.
