Predchodcom Ju-52/3m  bolo lietadlo označované Ju-52/1m. Junkers a jeho hlavný konštruktér Ernst Zindel pochopili, že dopyt po veľkom nákladnom jednomotorovom lietadle je malý, preto začali projektovať modifikáciu Ju-52/1m pre civilnú osobnú dopravu. Pre zvýšenie spoľahlivosti pridali v apríli 1931 na Ju-52/1m makety dvoch motorových gondol, aby mohli skúmať ich vplyv na aerodynamiku lietadla. Takáto koncepcia nebola pre Junkersa žiadna novinka, podobné usporiadanie mali lietadlá Junkers G24, K30 a G31.

Z Bolívie prišla objednávka na dva kusy tejto modifikácie od leteckej spoločnosti Lloyd Aero Boliviano (LAB), ktorá si neskôr objednala ďalších 5ks. Nakoľko Ju-52/1m c/n 4008 a c/n 4009 nemali odberateľa, lietadlá boli konvertované na prototyp Ju52-3mce. Tieto lietadlá boli vybavené 9-válcovými hviezdicovými motormi Pratt & Whitney Hornet s výkonom 550 hp (410 kW), ďalšie stroje dostali už v Nemecku v licencii vyrobené motory pod označením BMW 132 Hornet. Prvý vzlet novej modifikácie sa konal 7. marca 1933. Prototypy nemali kapotovaný podvozok a hviezdicové motory. V Bolívii dostlali pomenovanie Juan del Valle a Juanuni.

Okamžite nasledovali ďalšie objednávky zo zahraničia , najprv z Fínska, Švédska a Rumunska. Federation Aeronautica Internationale (FAI) si objednala jeden luxusný model pre svojho prezidenta, modifikácia mala označenie Ju-52/3mba.

Prvý Ju-52/3m (D-2201, neskôr D-ADOM) pre Lufthansu bol odovzdaný v máji 1932. 25. augusta 1932 sa toto lietadlo Lufthansy zúčastnilo na súťaži Alp Round Flight. V súťaži s lietadlami Dornier Do K a Fokker F XII sa umiestnilo na prvom mieste. Koncom roku 1932 lietadlá Lufthansy s označením D-2201 'Boelcke' a D-2202 'Richthofen' otvorili lety na trasách Berlín - Londýn a Berlín - Rím. Nasledovala náročná linka s preletom Álp Mníchov - Rím a do Milána. Celkovo Lufthansa mala zaregistrovaných 240 lietadiel tohoto typu, ale časť bola v skutočnosti v službách spočiatku utajovanej Luftwaffe. Lietadlá s ohľadom na svoju koncepciu predstavovali významné zvýšenie bezpečnosti, z pôvodných 7 núdzových pristátí na milión km sa táto hodnota znížila na hodnotu 1,5. Posádka bola mala troch členov, lietadlo malo miesto pre 14 cestujúcich.

V auguste 1937 stroj Lufhansy, imatrikulovaný ako D-ANOY, pilotovaný Untuchtom, Freiherrom v. Gablenz a s radistom Kirchhoffom ako prvá preletela Pamír vo výške 7000 m s pasažiermi na palube. Ďalšími význačnými strojmi boli c/n 4021 registrované ako D-2600 Immelmann, ktorý bol osobným lietadlom Adolfa Hitlera (neskôr používal Fw 200V-3, ktorý si nechal imatrikulovať tak isto D-2600 Immelmann , Ju-52 c/n 4021 potom slúžil v Lufthanse ako D-AHUT) a D-ALYL Hans Loeb, ktorý v roku 1936 dostal pomenovanie XI. Olympiáda a dostal aj nastriekané symbolické olympijské kruhy.

Lietadlo sa stalo výborným exportným artiklom, do vypuknutia II. svetovej vojny Junkers dodal približne 400 civilných lietadiel.

Okrem Lufthansy civilné stroje, vrátane dodaných počas vojny a po nej, lietali v krajinách ako:

• Argentína - Aeroposta Argentino - 4 lietadlá, LV-AAB, LV-AAJ, LV-BAB a LV-CAB

• Austrália - Gibbes Sepik Airways - 3 lietadlá, VH-BUU, VH-BUV a VH-BUW

• Belgia - Sabena - 9 lietadiel, OO-AGU, OO-AGW, OO-AUA, OO-AUB, OO-AUF, OO-AUG, OO-AUK, OO-CAP a OO-AGV

• Brazília - spoločnosti

  • Syndicato Condor - 17 lietadiel, PP-CAT, PP-CAY, PP-CAX, PP-CAY, PP-CAZ, PP-CBA - PP-CBH, PP-CBL, PP-CBP, PP-CBR, pre c/n 4025 nie je známe registračné číslo
  • Varig - 1 lietadlo, PP-VAI
  • VASP - 3 lietadlá, PP-SPD až PP-SPF
• Čína - Eurasian Aviation Corporation - 5 lietadiel, nie je známa ich registrácia
• Československo - ČSA - 4 lietadlá, OK-PCC, OK-PCD, OK-TOI, OK-ZDO
• Dánsko - DDL - 3, OY-DAL, OY-DFU, OY-DFY
• Ecuador - SEDTA - 2 kusy, HC-SND a HC-???
• Estónsko - AGO - 1 kus, ES-AUL
• Fínsko - Aero O/Y - 5, OH-ALK, OH-ALL, OH-LAM, OH-LAO a OH-LAP (niektoré mali plaváky)
• Francia - vyrobené vo Francii
  • Air France - 87 kusov, F-BAJA až F-BAJE, F-BAJG až F-BAJP, F-BAJS až F-BAJV, F-BAJX, F-BAKK až F-BAKV, F-BAKX až F-BALO, F-BAMO až F-BAMV, F-BAMX až F-BANC, F-BANE až F-BANS, F-BBYG až F-BBYJ, F-BCHJ a F-BCHP
  • Air Atlas - 10 kusov, F-BBYI, F-BBZL, F-BCHJ až F-BCHQ
  • Aigle Azur - 2 kusy, F-BBZE a F-BDYA
  • SANA - 8 lietadiel, F-BBZA, F-BBZF až F-BBZK a F-BDYE
  • Ste Aero-Cargo - 2 lietadlá, F-BBYP a F-BCHB
  • TAI - 7, F-BBYK až F-BBYN, F-BCHA, F-BCHG a F-BCHX

• Grécko - SHCA - 3 lietadlá, SX-ACF, SX-ACH a SX-ACI

• Južná Afrika - South African Airways - 15 ks, ZS-AFA až ZS-AFD, ZS-AJF až ZS-AJJ, ZS-AKY, ZS-ALO, ZS-ALP, ZS-ALR, ZS-ALS a ZS-ALU

• Kolumbia - 3 lietadlá používala vláda

• Líbya - Air Liban - 3 kusy, LR-AAC, LR-AAJ a LR-AAI (pôvodne Air France, vyrobené vo Francii)

• Maďarsko - Malert - 5 kusov, HA-DUR, HA-JUA až HA-JUC a HA-JUF

• Mexiko - ?

• Mozambik - DETA - 3 lietadlá, CR-AAJ, CR-AAK a CR-AAL

• Nórsko - DNL - 8 lietadiel, LN-DAE, LN-DAF (neskôr LN-KAG), LN-DAH, LN-DAI, LN-KAA, LN-KAE, LN-KAF a LN-KAI

• Peru - 1 kus, OA-HHA

• Poľsko - LOT - 1kus, SP-AKX

• Portugalsko - Servicas Aereos Portugueses - 1 kus, CS-ADA (pôvodne Air France)

• Rakúsko - Osterreichische Luftverkehrs - 3 lietadlá, OE-LAK, OE-LAN a OE-LAP

• Rumunsko - LARES - 1 kus, CV-FAI (neskôr YR-ABF)

• Španielsko - Iberia - 16 lietadiel, EC-AAF až EC-AAU, EC-ADO, EC-ADP, EC-ADQ, EC-CAJ (neskôr EC-ABD), EC-CAK (EC-ABE), EC-CAL (EC-AAU), EC-CAN (EC-ABF), EC-DAM (EC-ABR) a EC-DAN (EC-ABS)

• Švédsko - A.B. Aerotransport - 7 lietadiel, SE-ADR, SE-AER, SE-AES, SE-AFA, SE-AFB, SE-AFC a SE-AFD (niektoré mali plaváky)

• Taliansko - Ala Littorria - 5 kusov, I-ABIZ, I-BAUS, I-BAZI, I-BEZI a I-BEZI

• Uruguay - CAUSA - 2 kusy, CX-ABA a CX-ABB

• Veľká Británia - 

  • British Airways - 3 lietadlá, G-AERU, G-AERX a G-AFAP
  • Railway Air Services - 1 kus, G-AHBP
  • British European Airways - 10 kusov, G-AHOC až G-AHOL
  • British Overseas Airways - 1 lietadlo, G-AGAE

Derluft (Nemecko ?) vlastnil 5 lietadiel.

V roku 1934 dostala Junkers Flugzeugwerke objednávku od RLM na 1200 (!) bombardérov Ju-52/3m, nakoľko projekt bombardéru Do-11 mal veľké problémy. Ernst Zindel pridal dve strelecké veže s guľometmi MG-15, jedna bola v hornej zadnej časti, guľomet mal zásobu 1050 nábojov. Druhá bola polozapustená, strelec -  bombometčík sedel vo vežičke pripomínajúcej smetný kôš, ktorá sa vyklápala smerom nadol, guľomet mal zásobu streliva 750 ks. Umiestnená bola medzi dvomi prednými a dvomi zadnými úsekmi pre bomby. Do každého oddelenia pre bomby bolo možné umiestniť kazetu DSAC/250 pre 10 bômb SС-50 po 50kg, alebo pre dve 250kg bomby SС-250. Zásoba paliva 2475 litrov umožnila akcie s polomerom 500 km pri lete vo výške 1000 m. Motory boli BMW 132A s výkonom 725 hp.

Lietadlo malo pôvodne označenie K45/3m, ale neskôr sa začalo používať Ju 52/3mg3e. Vysoké počty na objednávke boli výsledkom Milchovej úvahy a potreby zamestnať letecký priemysel. Nedostatok silných motorov mal za následok, že projekty ťažkých a stredných bombardérov boli v sklze a tak Milch sa rozhodol vyrobiť veľký počet Ju-52/3m, ktoré bolo možné prepracovať na späť na transportnú variantu. Väčšina osádok však slúžila evidentne v Lufthanse a tak k augustu 1939 mala Luftwafe k dispozícii iba 10 plne a 17 čiastočne vycvičených osádok dopravných lietadiel. Do vypuknutia vojny Luftwafe dostala 1043 lietadiel. Takúto objednávku nemohol realizovať pôvodný výrobný závod v Dessau, preto boli vybudované závody Weser Flugzeugbau a Bernburg.

Bojové použitie do vypuknutia II. svetovej vojny

Vojna Bolívia - Paraguaj (1932-35)

Pomerne málo známy je fakt, že prvé použitie Ju-52/3m vo vojnovom konflikte sa udialo vo vojne Bolívie s Paraguajom o Gran Chaco, kde boli objavené ložiská ropy.

Španielsko (1936-39)

Ju.53/3m zasiahli do občianskej vojny v Španielsku už v dobe jej vypuknutia. V noci z 25. na 26. júla 1936 v Bayreuthe počas "Wagnerfestspielen" Hitler prijal dvoch v Španielsku narodených Nemcov Adolfa Langenheima a Johannesa Bernhardta, doprevádzaných kapitánom španielskeho letectva Francisco Arranzom. Priniesli mu osobný Francov list so žiadosťou o pomoc.  Hitlerova reakcia bola okamžitá. Zavolal Göringa, ten okamžite zriadil "Sonderstab W", ktorý vyčlenil 20 lietadiel Ju 52/3mg3e a 6 lietadiel He 51, ktoré boli zaradené do spoločnosti to Hispano Marrocian Transport AG (HISMA) so sídlom v Tetuáne. Lietadlá prileteli už 28. júla 1936 (!) priamo z Dessau cez Taliansko do Španielska na letisko Melilla. Okrem lietadiel prišli do Španielska aj dobrovoľníci, v Nemecku sa pre toto dobrodružstvo používal názov operácia "Feuerzauber". Okrem operačných letov nemecký personál cvičil priebežne španielskych pilotov lietať s poskytnutým vybavením.

Prvou úlohou Ju-52/3m bola preprava 7352 vojakov s výzbrojou z Maroka (z Tetuánu) do Sevilly. Lietadlá absolvovali úspešne 431 letov, pričom boli často preťažované. V septembri absolvovali ďalších 324 letov, počas ktorých prepravili 5455 vojakov. Lety pokračovali ešte v októbri, keď počas 83 letov prepravili ďalších 1157 vojakov. Bol to prakticky prvý letecký most v histórii, lietadlá absolvovali každé 3-4 lety denne. Preprava po mori v prvých fázach bojov bola riskantná, republikánsku flotilu, ktorá ohrozovala transporty po mori sa podarilo neutralizovať až v priebehu októbra. Ju-52 sa podieľali aj na tejto akcii, keď ich veliteľ Rudolf Freiherr von Moreau prikázal ozbrojiť 2 Junkersy každé šiestimi bombami po 250 kg a 13. augusta 1936 zaútočil na bitevnú loď republikánov "Jaime I". Po zásahu dvoch bômb 250 kg loď museli odtiahnutá do prístavu Cartagena.

Hitler prehlásil, že Franco by mal postaviť Ju-52/3m pomník ...

V priebehu augusta 1936 bola vytvorená v Tablada španielska bombardovacia eskadra "B" z 9 lietadiel Ju 52/3mg3e, veliteľom bol José Rodriguez y Díaz de Lecea.. Svoj bojový krst absolvovala 14. augusta 1936, keď bombardovala letisko Getafé pri Madride. O štyri dni neskôr bombardovali letisko Cuatro Vientos v Madride a v dňoch 27. a 28. augusta 1936 zaútočili priamo na Madrid. Nemecké veľvyslanectvo malo s náletmi bombardérov Ju 52/3mg3e na Madrid veľké problémy, lebo súbežne pokračovali civilné lety Ju 52 Lufthansy ! Nálety na Madrid vyvrcholili koncom októbra 1936.

Ráno 30. októbra 1936 nálet na letisko Getafé mal veľmi nešťastnú reprízu. Ju-52/3m zhodili svoj náklad z výšky 3 km a 3 000 kilo bômb padlo nie na letisko, ale do mesta ! Výsledok - zničená škola a v nej 63 mŕtvych detí. Nešťastie dostalo širokú publicitu, fotografie mŕtvych detí od anglického korešpondenta obehli celú svetovú tlač.

6. novembra 1936 vznikla "Legion Condor" pod velením Wolframa von Richthofena, v rámci ktorej pôsobila Kampfgruppe K/88, v ktorej pôsobili 4 Staffeln s 48 ks Ju-52/3m, väčšinou modifikácia Ju 52/3mg4e. V decembri 1936 odletel Rudolf Freiherr von Moreau naspäť do Nemecka, kde velil experimentálnej letke VB/88, v ktorej skúšali 4 ks He-111B, 4 ks Do-17E a 4 ks Ju-87D. Letka sa pripojila l Légii Condor a tak už vo februári 1937 najprv 3.K/88 bola prezbrojená na He-111B-1, neskôr 2.K/88 dostala Do.17E-1 a do konca roku 1937 väčšina Ju-52/3m bola odovzdaná Španielom.

Začiatkom novembra v Španielsku objavili prvé I-16, ktoré radikálne zmenili situáciu pre Ju-52. Lety do oblastí, kde pôsobili tieto stíhačky sa stali veľmi rizikové, preto Ju-52/3m sa presúvali na nočné lety a cez deň mohli pôsobiť iba pod silnou stíhacou ochranou.

26. apríla 1937 odštartovalo z letísk Burgos a Vitoria 30 lietadiel Ju 52/3mg4e a 15 lietadiel He-111B s približne 50 tonami bômb na palube. Oficiálnym cieľom náletu bol most Renteria, v skutočnosti celý náklad cca 2500 bômb lietadlá zhodili o 19.45 na priliehajúce mesto Guernica. Počet obetí sa odhaduje medzi 600 - 1600. Nálet trval približne 3 hodiny a prebiehal s intervalmi 20 minút vo viacerých vlnách.

Po odovzdaní lietadiel Španielom tieto tvorili 4. 5. a 6. letku. Tieto neskôr utvorili jednu dennú bombardovaciu skupinu (2G22) a jednu nočnú (1G22). Koncom roku 1937 bola vytvorená 1. eskadra nočných bombardérov so základňami Teruel, Aragón, El Maestrazgo, Extremadura, el Ebro y Cataluña. Tvorili ju dve skupiny s označením 1-G-22 a 2-G-22. Počas občianskej vojny slúžilo vo vojsku nacionalistov celkovo 60 Ju-52/3m s výrobnými číslami od 22-47 do 22-106.

Lietadlo si počas bojov v Španielsku vybojovalo reputáciu mimoriadne odolného lietadla, schopného vydržať ťažké poškodenie. 19. februára 1937 stíhačka I-15 potrebovala 24 (!) útokov na zostrelenie jediného nacionalistického Ju-52/3m. Koloval vtip, že označenie lietadla znamená Junkers s 52 motormi...

Celkovo Ju-52/3m nalietal v Španielsku viac ako 13000 letových hodín, počas 5400 bojových letov zhodil 6397 ton bômb.

Anschluss Rakúska (1938)

V Nemecku na základe výsledkov vojny v Španielsku ponechali IV/КG.152 "Hindenburg" vyzbrojenú lietadlami Ju-52/3mg4e. (Po roku 1937/38 to bola jediná letka bez nových lietadiel). Na jeseň 1937 bola sformovaná 7. výsadková divízia pod velením generála Kurta Studenta. K dispozícii mala lietadlá IV/КG.152, ktorá sa 1. apríla 1938 premenovala na К.Gr.z.b.V.1 - bojová skupina špeciálneho určenia s 39 lietadlami Ju-52/3m. 13. marca 1938 táto skupina vykonala svoju prvú bojovú operáciu - vysadila batalión parašutistov na Graz-Talerhof.

Popis lietadla

Ju-52/3m nepriniesol technicky nič nové, prevzal konštrukčnú schému Ju-52/1m a tá bola iba pokračovaním lietadiel W33/34. Nové nebolo pre Junkersa ani použitie troch motorov, ktoré síce zvýšili spoľahlivosť, ale boli neekonomické. Trup bol veľmi odolný, potiahnutý vlnitým plechom, ktorý zvyšoval jeho pevnosť. Lietadlo nemalo zaťahovací podvozok, krídla boli vybavené štrbinovými klapkami "Junkers Doppelflügel", ktoré boli nesené na ramenách za krídlom a tak trvale vytvárali štrbinový efekt a zabraňovali strate vztlaku pri veľkých uhloch nábehu. Ich nevýhodou bol fakt, že štrbina vytvárala pri vodorovnom lete odpor. Tri motory boli umiestnené tak, že dva krajné boli charakteristicky vyosené smerom von od trupu. Cieľom tohoto usporiadania bolo uľahčiť pilotáž pri výpadku jedného motoru.

Motory BMW 132 Hornet sa vyrábali v rokoch 1929-1945 v licencii zakúpenej od firmy Pratt and Whitney (R-1690 Hornet). Počet vyrobených kusov sa odhaduje na viac ako 21 000 kusov ! Paradoxne v mieste svojho zrodu ich vyrobili iba 2944 kusov. Originál po prvý krát bežal na brzde v USA roku 1926, vo vzduchu bol odskúšaný o rok neskôr. V USA sa vyrábal v rokoch 1926-1942.

Boli to jednoradové hviezdicové 9-válce, originál mal výkon 550 hp (410 kW), modifkácia BMW 132A-1 mala výkon 660 hp (492 kW), BMW 132 A-3 mal výkon 725 hp (541 kW).

Verzie Ju-52/3m, vyrábané do roku 1939

• Ju52/3mba bola VIP modifikácia pre prezidenta FAI Bibesca (rumunský princ), c/n4016 (CV-FAI), s motormi Hispano Suiza,1932

• Ju52/3mce originál Ju52/3m s motormi Pratt+Whitney Hornet alebo BMW 132, 1931

• Ju52/3mci plánovaná modifikácia pre Švédsko s motormi Wasp, ale nestavala sa

• Ju52/3mde, plaváková modifikácia, konverzia z Ju52/1m, Bolívia a Kolumbia

• Ju52/3mfe, dopravná modifikácia pre LH s motorom BMW132A3, NACA-prstence na krytoch motorov, 12 ks v roku 1933

• Ju52/3mf1e, dopravná modifikácia pre DVS s motorom BMW Hornet z roku 1933, používaná aj DLH

• Ju52/3mge dopravná modifikácia vyrábaná od r. 1934 s motorom BMW Hornet 132A, ostrohové koliesko

• Ju52/3mge SA3, podobná ako 3mge s rádiovým navigačným vybavením

• Ju52/3mg1e a 3mg2e s motorom BMW 132A/C/E dopravná modifikácia

• Ju52/3mg3e, bombardér 3 x BMW 132A2 z roku 1935 s vzletovou hmotnosťou 9500kg

• Ju52/3mg4eA, ge4St, ge4N, vojenské dopravné lietadlo s motormi BMW132A3, vyrábané od roku 1935, vzletová hmotnosť 10500kg, navonok rozpoznávacím znakom ostrohové koliesko

• Ju52/3mg4eR, pre vojenskú dopravu

• Ju52/3mg4eH, cvičné lietadlo pre výcvik navigátorov

• Ju52/3mg4eF,lietadlo pre paradesantné jednotky

• Ju52/3mmao prstence NACA, výroba od roku 1937

• Ju52/3mnai, dopravná modifikácia s motormi P&W Wasp pre Švédsko a Veľkú Britániu

• Ju52/3mreo, dopravná modifikácia s motormi BMW132Da/Dc pre Južnú Ameriku, výroba od r. 1937

• Ju52/3msai, dopravná modifikácia s motormi P&W Wasp pre Južnú Ameriku a Švédsko

• Ju52/3mte Švédsko BMW 132K výroba od r. 1937, max. rýchlosť 300km/h

• K45/3m, vojenská modifikácia Ju52/3m pre Chilean Air Force, projekt z rokov 1932/33, nepostavil sa žiaden kus

• Tp5, švédske označenie pre bývalé A.B. Aerotransport Ju52

• Ju52/3mho, dopravná modifikácia s motormi 3 x Jumo 205C (441kW), vyrobené 2 kusy.

Ju52-3/mba, výrobné číslo 4016 bol dodaný FAI dňa 1. IV. 1932. Imatrikuláciu mal CV-FAI "Romania", od júna roku 1937 patril LARES ROMANIA, imatrikulácia YR-ABF. 23. mája 1940 havaroval pri Bazargio-Dobruja.

Lietadlo malo veľmi búrlivú históriu. Vyrobené v Dessau pod v.č. 5489 nastúpilo do Lufthansy v apríli 1936 ako D-AQUI "Fritz Simon". Potom slúžilo v nórskej DNL ako LN-DAH, "Falken", vybavené plavákmi. V apríli roku 1940 po porážke Nórov slúžilo znovu v Lufthanse pod pôvodnou imatrikuláciou. Potom od mája 1945 slúžilo znovu v DNL, ako LN-KAF "Askeladden". V roku 1947 bolo podrobené generálnej oprave s využitím dielov inej Ju-52, v Nórsku lietalo až do roku 1956. Potom ho predali do leteckej spoločnosti Transport Aéros Orientales v Quito, Ecuador, kde malo imatrikuláciu HBC-ABS "Amazonas", neskôr bolo v roku 1963 deponované v Quito po 8000 letových hodinách. Od roku 1969 ho vlastnil Lester Weaver, po náročnej rekonštrukcii dostal imatrikuláciu N130LW. V roku 1975 ho kúpil Martin Caidin, imatrikulácia N52JU "Iron Anny". Nakoniec sa znovu ocitlo od roku 1984 pri príležitosti osláv 60-tich narodenín spoločnosti Lufthansa naspäť v Nemecku. Po 16 mesačnej náročnej rekonštrukcii dostalo imatrikuláciu D-CDLH ale je nastriekané pod historickou D-AQUI ako "Tempelhof".

Stručná charakteristika
Ju52/3mg3e
Rozmery	Rozpätie	29,25 m
	Dĺžka	18,90 m
	Nosná plocha	110,50 m2
Hmotnosť	prázdna	5.700 kg
	vzletová	10.050 kg
Výkony	Max. rýchlosť	290 km/h
	Dolet	880 km
	Dostup	5.500 m
	Nosnosť	1.200 kg

2. augusta 2003 po viac ako 50-tich rokoch navštívila Bratislavu legendárna "Tante Ju" - civilná modifikácia Junkersu Ju-52/3m. Išlo o lietadlo Ju 52/3mg2e (D-AQUI) "Fritz Simon" s veľmi búrlivou históriou. Vyrobené bolov Dessau a pod v.č. 5489 nastúpilo do Lufthansy v apríli 1936 ako D-AQUI "Fritz Simon". Potom slúžilo v nórskej DNL ako LN-DAH, "Falken", vybavené plavákmi. V apríli roku 1940 po porážke Nórov slúžilo znovu v Lufthanse pod pôvodnou imatrikuláciou.  Potom od mája 1945 slúžilo  znovu v DNL, ako LN-KAF "Askeladden". V roku 1947 bolo podrobené generálnej oprave s využitím dielov inej Ju.52, v Nórsku lietalo až do roku 1956. Potom ho predali do leteckej spoločnosti Transport Aéros Orientales v Quito, Ecuador, kde malo imatrikuláciu  HBC-ABS "Amazonas", neskôr bolo v roku 1963 deponované v Quito po 8000 letových hodinách. Od roku 1969 ho vlastnil Lester Weaver, po náročnej rekonštrukcii dostal imatrikuláciu N130LW. V roku 1975 ho kúpil Martin Caidin, imatrikulácia N52JU "Iron Anny". Nakoniec sa znovu ocitlo od roku 1984 pri príležitosti osláv 60-tich narodenín spoločnosti Lufthansa naspäť v Nemecku. Po 16 mesačnej náročnej rekonštrukcii dostalo imatrikuláciu D-CDLH ale je nastriekané pod historickou D-AQUI ako "Tempelhof". 

Bratislavský návrat tak trochu pokazili nevyhnutné bezpečnostné opatrenia na letisku v Ivánke. A tak okrem hŕstky "vyvolených" bežnému smrteľníkovi neostávalo iba fotografovať "na stojáka" s rukami nad hlavou ponad plot. Ale aj tak sa podarilo zopár fotografií, ktoré na rozdiel od "vyvolených" ponúkam ešte menej šťastným fanúšikom, ktorí namali ani takúto možnosť. Ešte keby tak bolo možné sprostredkovať mužný zvuk burácajúcich troch Hornetov ... :-)

«» 12.8.2003