Legendárny Junkers L-13 bolo mimoriadne odolné lietadlo, ktoré sa osvedčilo na všetkých kontinentoch, v rôznych klimatických podmienkach a na svoju dobu bolo aj mimoriadne komerčne úspešné. Hugo Junkers sa rozhodol, že postaví jeho nákladnú modifikáciu, "Werksflugzeug", pracovné lietadlo. Konštrukcia vychádzala z osvedčeného L-13, ale mala iný trup s objemom 4,8 m², v prvých modifikáciách bez okien a veľké dvere na boku lietadla, slúžiace pre nakladanie. Ďalšie dvere pre nakladanie nákladu boli umiestnené zhora. Lietadlo bolo hneď od počiatku koncipované pre alternatívnu zástavbu radového a hviezdicového motoru, lietadlá s radovým motorom odstali označenie W33, s hviezdicovým W34.

Prvý vzlietol 17. júna 1926 prototyp W33, vybavený motorom Junkers L5, pilotoval Zimmermann. Kuriozitou je, že to bolo plavákové lietadlo a vzlietlo z rieky Elbe v Leopoldshafene pri Dessau. Lietadlo mohlo niesť 1000 kg nákladu, alebo 6 cestujúcich. Napriek tomu, že neskoršie verzie mali už okná na kabíne, na prepravu cestujúcich sa používali zriedka. Do roku 1933 sa postavilo v Dessau 199 W-33, väčšina bola poháňaná motorom Junkers L-5, ale niektoré verzie boli poháňané aj motormi BMW Va (W33be, W33ce), Jupiter XI (W33fa) , Junkers L2 (W33be) a Siemens Sh20u (W-33fei). Modifikácia W33hc z roku 1933 bola poháňaná vylepšeným motorom Junkers L5G.

Motor L5 bol vodou chladený šesťvalec o objeme 22,9 litru, vŕtanie 160 mm, zdvih 190 mm. Dĺžku mal 1,8 m, výšku 1,21 m, šírku 0,65m. Vážil 315 kg. Pri 1500ot/min dosahoval maximálny výkon 257 kW, bežný letový výkon bol 185 kW. Do výroby sa dostal v roku 1925 a vyrábal sa alternatívne s rôznym kompresným pomerom od 1:5,5 do 1,7. V roku 1926 sa začala vyrábať jeho modifikácia L5G, ktorá mala maximálny výkon zvýšený na 313 kW pri 1700ot/min. Celkovo bolo vyrobených viac ako 1000 motorov tohoto typu.

Lietadlá boli používané predovšetkým civilnými dopravnými spoločnosťami, najviac vlastnila Lufthansa (15) a Junkers Luftwerkehr Persien, čo bola Junkersova dopravná pobočka v Iráne (5). Tajne budovaná Luftwaffe používala niekoľko civilne natrených W-33 pre pobrežné hliadkovanie a dopravu. Okrem hore uvedených modifikácií, líšiacich sa motorom, boli ešte vyrobené W33b s predĺženým priestorom na náklad, W33c s spevneným centroplánom krídla, W33f s uzavretým priestorom kabíny pre pilotov, W33ge bolo cvičné lietadlo s oknami v nákladnom priestore, W33h bola cvičná a dopravná verzia s dlhším trupom, W33kc bola modifikácia s pevnejším podvozkom a uzavretou kabínou pilotov. Vo Švédsku, v Junkersovej pobočke A.B. Flygindustri v Limhamne, sa vyrábala sanitná verzia W33g s označením Trp 2, používalo ju od roku 1933 Švédske vojenské letectvo.

Veľký počet W33 si objednal ZSSR (približne 30 kusov). Diely pre tieto lietadlá boli vyrobené u Junkersa v Dessau, potom boli transportované do veľkých opravovní Dobroletu pri Moskve a v Irkutsku. Do roku 1941 boli vcelku úspešne používané v tvrdých podmienkach na Sibíri ako poštové lietadlá. V marci 1933 začala výroba vylepšenej nelicenčnej verzie v počte cca 10 kusov.

Letecká spoločnosť Dobrolet bola predchodcom Aeroflotu. Bola založená v roku 1922. Okrem W33 používala aj jeho predchodcu, lietadlo Junkers F-13 (14 ks).

Junkers W33 bol držiteľom niekoľkých svetových rekordov. 16. marca 1927 pilot Schnabele na W33L so záťažou 500 kg dokázal letieť 15 hodín 57 minút. O tri dni neskôr pilot Loose dokázal s plavákovou verziou letieť 14 hodín 8 minút. 21. marca ho obaja piloti zlepšili na 22 hodín 11 minút, 5. júla striedajúci sa piloti Zimmermann a Risztics ho dokázali prekonať až na 65 hodín 25 minút. 3. augusta 1927 piloti Risztics a Edzard dokázali preletieť 4660 km za 52 hodín 22 minút.

12. apríla 1928 vykonali piloti Hermann Koehl, Guenther von Huenefeld a major Fitzmaurice na W33 imatrikulovanom ako D-1167 "Bremen" (v.č. 2504) historický prvý prelet Atlantického oceánu z východu na západ. Po 36 hodinách letu pristáli na ostrove Greenly Island v Labradore.

Ďalším rekordným diaľkovým preletom bol let do Tókia v septembri 1928 piloti Hunefeld a Lindner so strojom "Europa" (v.č. 2506). Potrebovali na to 12 dní, 90 letových hodín, 10 medzipristátí na tankovanie, pričom preleteli 14250 km.

Okrem rekordov, W33 drží primát aj v tankovaní zo vzduchu, keď 2. XI. 1930 Lufthansa a DVL robili pokusy s tankovaním pomocou 20m hadice. Tankerom bol Fokker F II spoločnosti DVL. V júli 1929 pilot Zimmermann vykonal prvý vzlet za pomoci 4 štartovacích rakiet Eisfeld s plavákovým W33 z rieky Elbe neďaleko Dessau.

Prototyp W34 vzlietol o mesiac neskôr, ako prototyp W33, 7. júla 1926 a s výnimkou hviezdicového motoru Gnome et Rhone Jupiter VI s výkonom 353kW bol s W-33 identický. Neskôr sa začala používať široká škála hviezdicových motorov, Amstrong Jaguar Major U, Amstrong Panther, BMW Hornet, BMW Va, Pratt + Whitney Wasp, Wright Cyclone, Bramo 322H-1, Bristol Jupiter v modifikáciách VI,VII,VIII, Siemens Sh20, atď. V sériovej výrobe sa neskôr osudy W-33 a W-34 rozišli tak, že W-33 bola skôr modifikácia určená pre nákladnú a poštovú dopravu, W-34 dostal okná a priestrannejšiu kabínu s možnosťou prepravy pasažierov a slúžil pre kombinovanú dopravu.

Modifikácia W-34 sa používala viac pre dopravu osôb, podobne ako u W-33 najviac vlastnila Lufthansa (10) a Junkers Luftwerkehr Persien (4). V roku 1933 RLM objednalo pre Luftwaffe veľké množstvo W34, ktoré prichádzali k jednotkám až do roku 1935. W34 z tejto dodávky sa zúčastnilo aj občianskej vojny v Španielsku v rámci "Legion Condor". Po skončení II. svetovej vojny bola väčšina z týchto strojov zrušená. Posledný lietajúci W34 slúžil v Kanade, kde lietal až do roku 1961.

Podobne ako W33, aj W34 drží niekoľko rekordov. 11.V.1927 pilot Georg Jueterbock dosiahol rýchlostný rekord so záťažou 500 kg. Na báze 500 km letel priemernou rýchlosťou 194,2 km/hod, let potom pokračoval nad 1000 km s rýchlosťou 181,44 km/hod. 14.IX.1928 ten istý pilot so záťažou 500 kg vystúpal do výšky 9190 m. Neskôr so záťažou 1000 kg vystúpil do výšky 7907 m. V tom istom roku pilot Franz Kneer použil plavákovú verziu W34, s ktorou vystúpal so záťažou 1000 kg do výšky 6389 m. 26.V.1929 pilot Willy Neuenhofen dosiahol nový výškový rekord 12739 m s upraveným W34be (v.č. 2600), ktoré malo väčšie krídlo a motor Bristol Jupiter VII. Podobne ako s W33, v júli 1929 aj s W34 sa konali experimenty so štartovacími raketami Eisfeld.

Nakoľko Nemecko malo zakázané vyrábať vojenské lietadlá, vývoj vojenskej verzie s názvom K-43 prebiehal v Junkersovej švédskej pobočke A.B. Flygindustri v Limhamne. Lietadlo dostalo za kabínu pilota priestor pre strelca s pohyblivým guľometom. Mohol byť používaný ako transportné, ale aj ľahké bombardovacie lietadlo. Podarilo sa predať minimálne 18 lietadiel K-43 do Fínska, Argentíny, Bolívie, Portugalska a Chile. K-43 bolo vybavené motorom BMW Hornet s výkonom 386 kW.

Junkers K-43

Kuriozitou bolo lietadlo Ju-46, ktoré vychádzalo z modifikácie W34. Lufthansa s nimi robila poštové lety z paluby parníkov "Europa" a "Bremen". Na parníkoch boli inštalované špeciálne katapulty, z ktorých štartovali asi 1000 km od pobrežia. Oproti W34 mal Ju-46 pevnejšiu konštrukciu a väčšie chvostové plochy. Prvý vzlet sa konal v marci 1932, celkovo bolo postavených počas roku 1933 päť strojov. Mali červený náter a po zdokonalení katapultu lietali až na vzdialenosť 1500 m. V službe sa neudržali dlho, nakoľko ich kovová konštrukcia podliehala veľmi rýchlo korózii, spôsobenej slanou morskou vodou. 

Junkers Ju-46

Junkers W34hi v leteckých silách Slovenského štátu

Slovenská republika dostala od Luftwaffe 10 lietadiel, ktoré pochádzali z rôznych dodávok a boli rádovo staré 10 rokov. 24.V.1944 ich prevzala a zalietala komisia na letisku v Trenčianskych Biskupiciach. Lietadlá vďaka svoje robustnej konštrukcii napriek ich veku boli vo veľmi dobrom stave a boli intenzívne používané pre cvičné, dopravné i kuriérne lety. Po vypuknutí SNP jeden stroj uletel z letiska Išla pri Prešove 31. VIII. 1948 cez frontu a pristál v Kalinove. Pred vypuknutím SNP jedno W34 uletelo 20.VIII. 1944 z Popradu. Jeden stroj Nemci zničili pri bombardovaní 10.IX.1944, ďalší úlet bol 25.X.1944 do Przemysla, ostatné stroje zaistili Nemci na ich letiskách. Jeden stroj W34 prečkal bez poškodenia vojnu a používal sa aj po skončení vojny na letiskách v Piešťanoch a Trenčíne.

Stručná charakteristika
	W33	W34
Dĺžka (m)	10,5 (10,9*)	10,5 (10,9*)
Rozpätie (m)	18,35 (17,76**)	18,35 (17,76**)
Plocha krídla (m2)	43	44
Výška (m)	3,5	3,5
Prázdna hmotnosť (kg)	1200-1600 kg***	1175-1730***
Vzletová hmotnosť (kg)	2500-3815***	2700-3200***
Maximálna rýchlosť (km/hod)	180-195***	195-265***
Pristávacia rýchlosť (km/hod)	-	110
Výstup do výšky 1000 m (min)	-	3,2
Dostup (m)	6000	6900
Dolet (km)	540-1000***	900***

Počet vyrobených kusov Junkers W33/34
Továreň	do 1929	1933	1934	1935	1936	1937	1938	Spolu
Junkers (W33) Junkers (W34) Arado (W34) ATG (W33) ATG (W34) Blohm + Voss (W34) Henschel (W33) Weserflug (W34)	44 ? 0 0 0 0 0 0	8 15 0 0 0 0 0 0	20 42+3Ju46 0 32 0 0 139 0	0 69 0 0 0 0 0 0	0 15 0 0 49 75 0 36	0 2 138 0 154 165 0 221	0 30 0 0 45 21 0 0	44 ? 168 32 248 261 0 257

«» 30.5.2002