Balistická raketa A 4 (V-2)
Václav Němeček

 Prvé nacistické nasadenie rakiet A 4 proti Británií a na Antverpy je pre dejiny letectva natoľko významné, že som sa rozhodol aj napriek tomu že tento server je o letectve, ich tu spomenúť.

 Vývoj vojenských balistických rakiet bol v nacistickom Nemecku sústredený najprv na strelnici v Kummersdorfu a na raketovej strelnici v Reinickendorfu, v roku 1937 bola začatá výstavba tzv. Deutsche Raketenversuchsanstalt v Peenemünde na ostrove Usedom. Do tohoto podniku bolo investovaných až do konca vojny 10 miliónov mariek a koncom vojny tu bolo až 20.000 pracovníkov, z nich väčšiu časť tvorili ľudia privlečený zo všetkých kútov obsadenej Európy. Hlavou nacistického vývoja balistického vývoja rakiet bol dr. ing. Walter Dornberger, medzi jeho spolupracovníkov (a rivalov) patril aj viac známy dr. Wernher von Braun.

 Vývoj prvej rakety A 1 (Aggregat) začal už v roku 1933, po nej o rok neskôr A 2, potom A 3 a A 5. To všetko boly pokusné pre skutočnú bojovú A 4, ktorej vývoj začal už v roku 1936. Prvý vzlet sa uskutočnil 13.6.1942 v Peenemünde a raketa vybuchla po preletení 1,3 km. Úspešný bol až tretí pokus z 3.10.1942, kedy A 4 doletela 190 km daleko a odchýlila sa 4 km od určeného smeru. Až do začatia výroby v podzemných závodoch koncentračných táborov v lete 1943 bolo vystrelených celkom 31 rakiet A 4. Až boly rakety nasadené masovo bolo medzitím postavených asi 12.000 kusov. Výroba jednej z nich trvala 12.950 hodin a stála asi 38.000 mariek.

 Prvá A 4 bola odpálená 8.7.1944 smerom na Londýn. Tiež bolo nasadenie A 4 ohlásené gobbelsovskov propagandou ako odveta a balistické rakety boli pre verejnosť nazývané V-2. Celkom bolo vypustených 3.255 rakiet A 4, z nich krátko po štarte zlyhalo 165. Do oblasti Veľkého Londýna dopadlo 1.359 rakiet, na Antverpy bolo namierených 1.610 a 86 ich dopadlo do Liege v Belgicku. Oboma zbraňami V (A 4 a Fi 103) bolo zabitých 11.965 osôb a zranených bolo 26.433, v naprostej väčšine civilistov. Obrana proti A 4 prakticky v tých možnostiach vojenskej techniky nebola. Pomohlo bombardovanie stabilných odpaľovacích základní a výrobných stredísk, pokiaľ mohli byť zistené. Možnosť použitia mobilných odpaľovacích rámp značne znižovala schopnosť obrany. Už v roku 1943 odhalil spojenecký prieskum v Peenemünde existenciu rakiet A 4 a celé stredisko bolo 18.8.1943 napadnuté ťažkým bombardovacím náletom RAF. Ten však už prípravy výroby a nasadenia zdržať nemohol. Ofenzíva rakiet A 4 trvala až do 30. marca 1945.

 Nacisti stále snívali o raketovom bombardovaní Moskvy a New Yorku. Pre splnenie tohoto cieľu bola v Peenemünde konštruovaná najprv okrídlená raketa A 4b a potom dvojstupňová raketa A 9/10, u ktorej jej druhý stupeň -A 9- bol vlastne zdokonalenou A 4b. Cieľom bolo dosiahnuť vrchol balistického letu vo výške 350.000 metrov a dolet 4.800 až 5.000 km. K uskutočneniu tohoto projektu už nedošlo, ale A 4b bola skúšaná ešte v januári 1945. Na New York mali dopadať tiež A 4 z podmorských plavidiel. Koncom roku 1944 bolo postavené vlečné plavidlo z hmotnosťou 500 ton a jednou raketou A 4 vo vnútri. Malo byť ťahané pod vodou ponorkami typu XXI na vzdialenosť doletu A 4 k americkému pobrežiu. Na vhodnom mieste sa mala vnútorné časť plavidla naplniť vodou, tím by sa teleso dostalo do zvislej polohy a čiastočne vynorené nad hladinu. Z vnútra mala potom vzlietnuť raketa. Blízky koniec vojny už celkom zastavil dovŕšenie tejto úlohy, ktorý nebol ďaleko od realizácie.

 Aj v iných krajinách prebiehali už pred vojnou pokusy s raketami, avšak nikde sa v tej dobe nepočítalo s ich ničivým účinkom tak plánovite a naisto ako v nacistickom Nemecku. Preto balistické rakety čakal rozmach až v povojnových rokoch a to ak v býv. SSSR tak v USA ale i v iných krajinách.

(8k) (10k) (7k) (47k)

«»