Práce na konštrukcii An-24 boli inšpirované jednak potrebou nahradiť piestové lietadlá Li-2, Il-12 a  Iljušin Il-14 na miestnych linkách Aeroflotu, ale konštrukčne aj veľmi pozitívnymi skúsenosťami s prevádzkou turbovrtuľového lietadla Fokker F-27 Friendchip. Konštrukčná kancelária Antonova v decembri 1957 preložila návrh lietadla pre 32-40 cestujúcich, čím reflektovala skúsenosti firmy Fokker, ktorej pôvodný návrh mal iba 28 miest, ktoré sa ukázali ako nepostačujúce. Motory boli turbovrtuľové Ivčenko AI-24, s výkonom 2514 hp, čo bolo tak isto podstatne viac ako Rolls-Royce Dart RD-3a s 1088 hp, ktoré mal pôvodne k dispozícii Fokker. Tento výkon spolu s Fowlerovými klapkami na krídlach umožňoval dobré vlastnosti počas vzletu vo veľmi obtiažnych klimatických a terénnych podmienkach. Prototyp An-24 vzlietol 20. decembra 1959 (podľa ruských prameňov, iné spomínajú dátum apríl 1960 , alebo dokonca september 1962). Spočiatku malo lietadlo problémy z pozdĺžnou stabilitou, ktoré sa podarilo vyriešiť úpravami zvislej chvostovej plochy, sklonením koncov krídiel nadol a pomocnou plochou po chvostom lietadla. Je teda pravdepodobné, že dátum september 1962 sa týka vzletu prototypu s definitívnymi úpravami pred zahájením sériovej výroby.

Prevádzku na leteckých linkách začali 31. októbra 1962 na pravidelnej linke Kijev-Cherson. Na základe skúseností  z prevádzky už v septembri 1963 bola započatá sériová výroba silnejšej modifikácie An-24V, ktorá bola osadená motormi Ivčenko AI-24A, ktoré mali možnosť vstrekovať počas kritických fáz letu vodu do spaľovacieho priestoru a tak krátkodobo zvýšiť výkon. V roku 1967 sa začala vyrábať druhá séria An-24V II, ktorá už mala kapacitu 50 cestujúcich a možnosť pružne upraviť interiér kabíny pre cestujúcich aj pre prepravu nákladu. Na túto sériu plynulo nadviazala verzia An-24RV, ktorá bola po prvý krát predvedená na aerosalóne v Paríži v septembri 1967. V zadnej časti pravej motorovej gondoly má inštalovaný pomocný prúdový motor Tumanskij RU-19-300 s ťahom 8,82 kN, ktorý umožňuje samostatné spustenie motorov a jeho prídavný ťah zlepšuje vlastnosti lietadla najmä počas vzletu. S obchodným nákladom 5,5 tony dokáže lietadlo vzlietnuť z letísk v nadmorskej výške 3000 m, alebo s pri teplote vzduchu +45°C. An-24T bola už čisto nákladná modifikácia. Dostala veľké dvere pre nakladanie nákladu v pravej prednej časti lietadla a upravený interiér pre uchytenie nákladu. An-24RT je upravená nákladná modifikácia z AN-24RV s prídavným prúdovým motorom Tumanskij. An-24LP bola modifikácia, určená pre hasenie lesných požiarov. An-24 "Toros" bola modifikácia z roku 1967 pre prieskum pohybu ľadu v Arktíde, podobnú úlohu plnila verzia "Niť" z roku 1978. An-24PS (Poiskovo-Spasateľnyj) bola záchranná modifikácia, An-24ŠT bolo lietadlo pre "štábne" účely, An-24UŠ bola verzia, určená pre výcvik navigátorov.

Sériová výroba prebiehala okrem základného závodu v Kyjeve aj v novom závode v Ulan-Ude. Celkovo bolo vyrobených viac ako 1100 civilných a vojenských modifikácií An-24. V Číne po roztržke so CCCP sa rozbehla výroba nelicenčnej kópie pod názvom Xian Yunshuji Y-7, modernizované verzie majú označenie Y-7-100 a Y-7-200A/B.

Lietadlo sa v priebehu dvoch rokov rozšírilo ma všetky linky Aeroflotu, vrátane tých najobtiažnejších na Sibíri. V čase svojej najväčšej prevádzky vykonával až 40% civilnej prepravy Aeroflotu ! Okrem Aeroflotu lietadlá slúžili v množstve iných leteckých spoločností "socialistického tábora" a v rozvojových krajinách, napríklad Cubana, Lao Aviation, Air Mali, Iraqi Airways, Air Guinée ... atď. Celkovo sa exportoval až do 23 krajín. Na svoje konto si sovietski piloti pripísali na tomto lietadle sedem svetových rekordov. Výroba bola ukončená v roku 1978. V dnešnej dobe (2002) by mal byť z bežnej prevádzky v Aeroflote už vyradený.

Vojenská verzia slúžila v letectve Československa. Po rozdelení letectvo ASR obdržalo dva kusy An-24RV, ktoré boli pridelené k 32. dopravnému krídlu a 1. letke na základňu Piešťany. V kóde NATO malo lietadlo označenie "Coke"

An-26 (v kóde NATO sa nazýva "Curl") bola nákladná modifikácia, ktorá vznikla pomerne radikálnou prestavbou An-24RT. Dostala nakladaciu rampu v zadnej časti lietadla, dve prídavné stabilizačné plochy sú umiestnené po jej stranách. Kabína pre náklad je upravená pre jeho manipuláciu a uchytenie (navijak, malý žeriav, pevnejšia podlaha, fixačné body pre uchytenie). Mechanizmus vysúvania nakladacej rampy je sčasti uložený vo výstupkoch po oboch stranách dolnej časti trupu, ktoré sú zakryté laminátom a sú dobrým rozlišovacím znakom na odlíšenie od AN-24. Pomocné kýlové plochy boli zväčšené a upravené tak, aby zlepšovali aerodynamiku lietadla pri otvorenej rampe počas letu. Ako jedno z prvých sovietskych nákladných lietadiel An-26v bolo vybavené pretlakovou kabínou vrátane nákladného priestoru. Dolná časť trupu má bimetalický poťah (titán - hliník).

Bola osadená motormi Ivčenko AI-24VT s výkonom 2820 hp (2103 kW) so štvorlistou, automaticky nastaviteľnou vrtuľou s konštantnými otáčkami s priemerom 3,9m. Maximálna nosnosť nákladu sa zväčšila na 5500 kg. Alternatívne môže niesť 38-40 cestujúcich, alebo 24 ranených s jedným ošetrovateľom. Pretlaková kabína umožňuje lety vo veľkej výške. Modernizácia sa týkala aj radioelektronického vybavenia, keď boli osadené pomerne moderné navigačné a spojovacie prostriedky, automatický rádiový zameriavač ADF, diaľkomerný systém DME, marker a zariadenie pre riadenie pristátia podľa prístrojov ILS/GS, rádiový výškomer a meteorologický rádiolokátor. Avionické a prístrojové vybavenie dovoľuje lety v nepriaznivých meteorologických podmienkach. Na ľavej prednej časti trupu je inštalovaná veľká pozorovacia "bublina", v ktorej je umiestnený optický zameriavač OPB-1R pre presné vysadzovanie výsadkárov a materiálu. V Rusku v roku 1999 lietalo 227 kusov An-26.

An-26B (v kóde NATO 'Curl-A' ) bola zdokonalená verzia, ktorá sa líšila predovšetkým úpravami pre lepšiu manipuláciu s paletami. Moderná manipulačná mechanizácia umožňuje trom mužom za 30 minút vyložiť a naložiť 2 palety 2,44 x 1,46 x 1,6 m.

An-26SM a An-26M sú špecializované verzie pre elektronický prieskum (Elint/Sigint/EW). V kóde NATO sa označujú 'Curl-B'. Navonok sú rozpoznateľné sústavou antén nad a pod kabínou.

Pre Angolu a Mozambik boli dodané stroje, ktoré mali bombovú výzbroj a mohli byť použité pre protipartizánsky boj (COIN). Lietadlá operujúce v Afganistane mali rozptyľovače klamných cieľov (chaff/flare dispensers), niektoré kusy mohli niesť zápalné bomby.

V Číne sa vyrába pod názvom Xian Y7H. Firma HAECO z Hong Kongu v priebehu 80-tich rokoch spolupracovala na vývoji modifikácie Xian Y7H-100, ktorá zahrnula modernizáciu kabíny pilotov a priestoru pre pasažierov, lietadlo dostalo na konce krídiel winglety.

An-26 slúžila v letectve Československa. Po rozdelení letectvo ASR obdržalo dva kusy An-26, ktoré boli pridelené k 32. dopravnému krídlu a 1. letke na základňu Piešťany.

An-30 (kódové označenie NATO "Clank") konštrukčne vychádza z typu An-24RT. Vývoj bol dokončený v roku 1967, práce prebiehali v konštrukčnej kancelárii G.M. Berjeva. Prvý prototyp vzlietol pod označením An-24FK 21. augusta 1967. Lietadlo je špeciálne upravené a vybavené pre plnenie fotogrametrických a prieskumných úloh pre civilné, ale aj vojenské účely. Pri plnení týchto úloh nahradil podobne modifikovaný piestový Il-14. Do výzbroje bol zaradený v roku 1974 . V rôznych vojenských a civilných zložkách v Rusku lieta 35 kusov An-30.

Vonkajším rozpoznávacím znakom je kompetne prepracovaná predná časť lietadla, v ktorej je pracovisko navigátora. Kabína pilotov bola posunutá nahor, za ňou je miesto pre radistu. Pod podlahou lietadla je 5 priezorov, ktoré môžu byť použité :

• nad priezorom 1 môže byť inštalovaných 5 typov topografických leteckých fotoaparátov na pevných oporách alebo 2 na gyroskopicky stabilizovaných oporách.
• nad priezorom 2 je inštalovaný poloautomatický elektronický riadiaci fotoaparát, pomocou ktorého sa určuje tempo snímkovania
• nad priezorom 3 môže byť inštalovaných 5 typov topografických, alebo pomocných leteckých fotoaparátov. Nad týmto priezorom môže byť inštalovaný letecký fotoaparát, snímkujúci v troch smeroch.
• nad priezorom 4 a 5 sú inštalované fotoaparáty, ktoré snímkujú v troch smeroch.

Všetky fotoaparáty sú diaľkovo riadené. Celý komplex navigačného a fotografického vybavenia umožňuje spracovať vysokokvalitné topografické podklady pre mapy v mierkach od 1:10000 do 1:150000. V prípade potreby celé špeciálne vybavenie môže byť demontované a lietadlo sa môže použiť pre účely dopravy.

Dolet lietadla, ktorý je pre tento typ úloh veľmi dôležitý, bol predĺžený pomocou 6 pružných palivových nádrží, umiestnených v centropláne lietadla. Majú celkovú kapacitu 6000 kg paliva a umožnili predĺžiť dolet na 2880 km pri rýchlosti 440 km/hod a výške letu 6000m.

An-30M 'Sky Cleaner' je špeciálne meteorologické lietadlo bez fotografického vybavenia. Inštalovaných je 8 kontajnerov po 130 kg pre suchý ľad, ktoré umožňujú jeho zhadzovanie za účelom umelého provokovania zrážok.

An-30D "Sibiriak" je diaľková modifikácia s predĺženým doletom a lepším diaľkovým navigačným vybavením "Kvitok-2", ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1990. Slúži na monitorovanie rybolovných pásiem, pohybu zveri a ľadovcov v Arktickej oblasti Ruska.

V letectve armády ČR slúži jeden kus An-30 v rámci programu "Open skies" pre monitorovanie dodržiavania obmedzení výzbroje v Európe.

An-32 (kódové označenie NATO "Cline") nahradil vo výrobe An-26. Prvý vzlet sa konal 9. júla 1976. Prevzal od An-26 trup s nakladacou rampou, ale dostal ešte silnejšie motory AI-20D séria 5 ktoré sú pokračovaním motorov AI-20K a AI-20M, ktoré poháňali lietadlá An-12 a Il-18 . Majú vysoký výkon 5112 hp (3812 kW), ktorý umožňuje krátky vzlet lietadla z vysokohorských letísk do 4500 m nad hladinou mora, alebo lety v prostredí vysokých teplôt vzduchu (až do +55°C). S ohľadom na veľkosť motoru a vrtule sú montované nad krídlo, čo zároveň znižuje riziko ich poškodenia nasatím prachu a znižuje úroveň hluku v kabíne. Pomocný prúdový motor je TG-16M. Zdokonalený bol aj mechanizmus zaťahovania podvozku, klimatizácia, systém pre odstraňovanie námrazy, elektrická inštalácia a štartovanie motoru.

An-32B je verzia z roku 1993, výkon motorov bol zvýšený až na 5180 hp. Umožnil zväčšiť užitočný náklad až na 7200 kg.

An-32P "Firekiller" je protipožiarna modifikácia, certifikovaná v roku 1995, ktorá má kapacitu nádrží až na 8 ton vody.

An-32-100 a An-32-200 sú posledné známe verzie, ktoré sú ponúkané od roku 2000. Majú nové motory AI-20D séria 5M s predĺženou životnosťou, menšou vrtuľou o priemere 4,5m s menšou hlučnosťou. Užitočné zaťaženie sa zvýšilo až na 7500 kg. Na výrobu sú použité nové materiály, ktoré by mali zväčšovať životnosť lietadla v podmienkach s vysokou vlhkosťou vzduchu. Záujem prejavili zatiaľ Grécko, Brazília, Bolívia a Egypt. Oproti zahraničnej konkurencii sú ponúkané za polovičnú cenu (6-9 miliónov US$).

An-32 sa vyrábal sériovo od roku 1982, keď pre 22 odberateľov bolo v Kieve v továrni Aviant vyrobených 352 lietadiel. Sovietske letectvo však dalo prednosť An-72. V Rusku však v civilných službách lieta 32 strojov. Lietadlo prešlo aj ostrým bojovým krstom a to začiatkom 80-tich rokov v Afganistane, kde slúžilo v prosovietskych vládnych vojskách. Lietadlo preukázalo vysokú odolnosť, keď dokázalo vzlietnuť aj z neupravených vysokohorských letísk na jeden motor ! Najväčším odberateľom sa stala India, kde vojenské letectvo využíva jeho vynikajúce vlastnosti vo vysokohorských podmienkach.

	An-24	An-26	An-30	An-32
Rozpätie krídiel (m)	29,2
Dĺžka (m)	23,53 (25,5*)	23,8	24,26	23,8
Výška (m)	8,32	8,57	8,32	8,75
Plocha krídla (m2)	72,5 (75*)	75
Hmotnosť prázdneho lietadla (kg)	14 060	15 400	15 590	16 800
Normálna vzletová hmotnosť (kg)		24 000
Maximálna vzletová hmotnosť (kg)	21 800	25 000	23 000	27 000
Užitočné zaťaženie (kg)	4 612	6 000		6 700
Taktický dolet (s maximálnou zásobou paliva) (km)	2 400 (3 000**)	2 550	2 630	2 500
Dolet s maximálnym nákladom (km)	640	1 100		2 000
Maximálna rýchlosť (km/hod)	498	540	540	530
Cestovná rýchlosť (km/hod)	440	440	430	470
Praktický dostup (m)	8 400**	7 500	8 300	9 500
Dĺžka vzletu pri maximálnej vzletovej hmotnosti (m)	640	780	710	760
Dĺžka pristátia z 15 m (m)	1 590	1 740
Typ motorov	2 x Ivčenko AI-24A	2 x ZMDB Progress (Ivčenko) AI-24VT 1 x Sojuz (Tumanskij) RU-19-300	2 x ZMDB Progress (Ivčenko) AI-24VT 1 x Sojuz (Tumanskij) RU-19-300	2 x ZMDB Progress (Ivčenko) AI-20DM 1 x TG-16M
Maximálny výkon motorov (kW)	2 x 1678	2 x 2103 1 x 7,85 kN	2 x 2103 1 x 7,85 kN	2 x 3812
Maximálny počet prepravovaných osôb	40-52	40	7-40	50

 * Nákladná verzia RT
** Modifikácia An-24V

«» 7.8.2002