Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov testovali Američania trojmachový stratosferický bombardér XB-70 "Valkyrie". Proti tejto hrozbe, ako aj strojom B-58 "Hustler" a prieskumným SR-71 nemalo velenie vtedajšieho Sovietskeho zväzu lietadlo s obdobnými parametrami. Preto vláda požiadala o vývoj nového lietadla, ktoré by bolo schopné viesť úspešný boj proti týmto výkonným lietadlám.

V roku 1961 vznikol projekt lietadla, ktorý dostal označenie Je-155. Mal dva mohutné motory, umiestnené v gondolách na boku trupu, s hornoplošným usporiadaním a dvoma zvislými chvostovými plochami. Vďaka predpokladanej veľkej rýchlosti, ktorú malo lietadlo dosahovať, nastal problém nutnosti zhotovenia bezpečného draku lietadla, ktorý by odolával nadmernému prehrievaniu trením pri vysokej rýchlosti. Vyriešili ho originálnou konštrukciou, na ktorú použili plechy z nehrdzavejúcej oceľovej zliatiny. Najviac tepelne namáhané časti zhotoví z titánu. Na tepelnú izoláciu vnútorných plôch v okolí motorov použili striebro. Nové stíhacie lietadla sa predstavili verejnosti pod označením MiG-25 na "Domodedove" 9. júla 1967. Letecký pozorovatelia z NATO im pridelili kód "Foxbat". V roku 1971 sa rozbehla sériová výroba prepadovej stíhacej verzie označená MiG-25 P. Prvé boli poháňané motormi Tumanskij R-15 B 300 o ťahu 73,5 kN, s prídavným spaľovaním 100,1 kN. Neskôr vyrobené lietadla mali zamontované úspornejšie, avšak výkonnejšie motory R-15 BD 300 s prídavným spaľovaním o ťahu 109,8 kN. Do operačnej služby sa MiG-25 P dostali v roku 1972. Okrem stíhacej verzie sa vyrábala aj prieskumná (MiG-25 R) a dvojmiestna (MiG-25 U). 7. septembra 1976 preletel s MiG-25 P por. V.Bielenko do Japonska. Tak sa nečakane dostalo do rúk amerických leteckých špecialistov toto lietadlo. Hoci po opakovaných a naliehavých žiadostiach bolo vrátené majiteľovi, mal tím západných špecialistov možnosť dokonale prebádať tento stroj. A tak veleniu VVS ZSSR nezostala iná možnosť ako prepracovať a zmodernizovať pôvodné stroje. Modernizácia prebiehala dva roky. Bol zabudovaný nový vyhľadávací, navádzací a navigačný rádiolokátor Sapfir-25 a tepelný zameriavač. Na palubu lietadla namontovali systém riadenia letov SAU-155, autopilota SRV Mu-2 A, varovné výstražné zariadenie Sirena-3 M, systém blízkej navigácie RSBN-6 Korall, rádiovýškomer veľkej výšky RV-19 a malej výšky výšky RV-4, ďalej rádiostanicu UKFR-832 M Eukalipt, palubné zariadenie SPU-7 a hlasový informátor RI-65. MiG-25 je ťažké stíhacie lietadlo, skonštruované na letecké prepady nadzvukovou rýchlosťou, za využitia účinného manévru. Trup je celokovovej pološkrupinovej konštrukcie s dvoma mohutnými motorovými gondolami. Výzbroj tvorená protilietadlovými raketami typu R-40 R alebo R-40 T, či zmodernizovanými R-40 RD, je umiestnená na štyroch závesníkoch pod krídlami. Na uvedené závesníky je možné zavesiť rôznu bombovú výzbroj, na vnútorných závesníkoch aj dve rakety blízkeho doletu R-60 alebo R-60 H.