Konštruktér Claudio Rossatelli navrhol CR.32 postupným vývojom z Fiatu CR.1 z roku 1923 s motorom Hispano Suiza 42 o výkone 300 hp, cez CR.10 so silnejším motorom Fiat A.20 o výkone 400 hp, ďalej CR.20 Asso s motorom Issotta Fraschini Asso o výkone 450 hp až k CR.30 s motorom Fiat A.30 o výkone 600 hp z roku 1932. Na rozdiel od svojho predchodcu, CR.32 bol kompaktnejší a mal vodou chladený radový V-12 motor Fiat A.30 RA s rovnakým výkonom 600 hp a silnejšiu výzbroj, pozostávajúcu z dvoch guľometov 12,7 mm SAFAT. Prototyp vzlietol v apríli 1933, pilotoval skúšobný pilot Fiatu Brack Papa. Prvé objednávky z domova i zahraničia Fiat obdržal v roku 1934. Toto lietadlo vyrobili od roku 1934 na tú dobu v úctyhodnej sérii 1312 kusov, z čoho 45 bolo dodaných do Rakúska (z nich 38 neskôr slúžilo ako cvičné v Nemecku), 9 do Číny, 90 do Maďarska , 5 lietadiel lietalo v Paraguaji, jedno v Južnej Afrike, 9 vo Venezuele a najviac ich na koniec lietalo v Španielsku, kde sa dokonca rozbehla licenčná výroba a dostalo svoje bojové meno "Chirri" (Cikáda). V Španielsku sa venovala licenčnej výrobe CR.32quater firma HISPANO-SUIZA Seviglia, ktorá pod označením HA-132 v období 1938-44 vyrobila 100 kusov. Kuriozitou je, že niektoré slúžili pod označením C.1 na výcvik akrobacie až do roku 1953 !

CR.32 bola prvá sériová verzia, vyrobená v počte 350 ks, Výzbroj bola 2 x 7,7 mm Breda SAFAT.

CR.32bis bola druhá séria, vyrobená v počte 283 ks. Výzbroj bola guľomety 2 x 12,7 mm Breda SAFAT + 2 x 7,7 mm Breda SAFAT v dolných krídlach.

CR.32ter vyrobená v počte 150 ks, oproti predošlej sérii vylepšený podvozok a prístrojové vybavenie. Bola vyzbrojená iba dvomi guľometmi 2 x 12,7 mm Breda SAFAT.

CR.32quater bola posledná séria, vyrobená v počte 337 kusov, Bola oproti predošlej vyľahčená a mala modernejšiu výstroj (niektoré stroje mali rádiostanicu).

Popis lietadla

CR.32 bol jedenapolplošník s dolným krídlom menšieho rozpätia, ako horným. Krídla mali dva duralové trubkové nosníky, doplnené rebrami z duralových hranatých profilov. Krídelká boli vyvážené charakteristickými trimermi na šikmých stĺpikoch a boli iba na hornom krídle. Krídla mali poťah z plátna a mali vzopätie 9° 30". Vzpery medzi krídlami boli oceľové, medzi horným krídlom a trupom boli ďalšie vzpery do "N". Trup bol montovaný z duralových a oceľových trubkových priehradových prepážok, ktoré boli prepojené medzi sebou duralovými U-profilmi a duralovými plochými výstuhami. Obšívka bola v prednej časti z duralových panelov, za kabínou bola iba plátená. Sedadlo pilota bolo nastaviteľné a malo priestor pre padák. Chvostové plochy mali kostru z duralových trubiek, uhol stabilizátoru bol nastaviteľný na zemi, výškové kormidlo bolo staticky a dynamicky vyvážené.

Podvozok bol pevný, z nezávislým zavesením kolies, s hydraulickými amortizátormi a pneumatickým brzdami. Pilot mal k dispozícii hasiaci prístroj, prieskumný fotoaparát a kyslíkový prístroj. Zameriavač bol trubkový, lietadlo malo fotoguľomet.

Motor bol vodou chladený radový V-12 motor Fiat A-30 RA s výkonom 600 hp pri 2750 ot/sec, vrtuľa bola kovová, nastaviteľná iba na zemi. Posledné verzie mali motor A-30 RAbis, ktorého výkon bolo možné krátkodobo zvýšiť na 789 hp.

Hlavná palivová nádrž bola umiestnená v ťažisku lietadla a mal obsah 341 litrov, ďalšia na 27 litrov bola umiestnená v osi horného krídla.

Výzbroj pozostávala z dvoch pevných synchronizovaných guľometov alternatívne najprv Vickers 7,62 mm, neskôr Breda SAFAT 12,7 mm s kadenciou 700 výstrelov/min (každý vážil 29 kg). Guľomet mal zásobu 350 ks streliva 12.7 x 81SR (36.7 g). Verzia CR.32 bis mala ďalšie dva guľomety Breda SAFAT 7,7 mm s kadenciou 900 výstrelov/min v dolných krídlach (každý vážil 12,5 kg, munícia bola 7.7 x 56R (11.3 g)). CR.32 v bitevnej modifikácii mohol po úpravách niesť na dvoch závesoch pod trupom jednu bombu 90,7 kg, dve po 45,4 kg, prípadne 12 protipechotných bômb po 2,3 kg.   

Bojové použitie

Vojna Bolívia - Paraguaj (1932-35)

Paraguaj stihol použiť svoje CR.32bis v poslednom roku víťaznej vojny s Bolíviou o Gran Chaco, kde boli objavené ložiská ropy.

Španielsko

Franco získal do svojich "Aviacion del Tercio" v rokoch 1936-9 približne 380 CR.32, tvorili spolu nemeckým lietadlom Heinkel He.51 jeho stíhacie letectvo. Prvé lietadlá prišli do Španielska v auguste 1936, neskôr tvorili výzbroj štyroch slávnych letiek : VI. Gruppo "Gamba di Ferro" (železná noha), XVI. Gruppo "Cucarracha" (šváb), X. Gruppo "Baleari" (Baleárci) a XXIII. Gruppo "Asso di Bastoni" (krížové eso). Podarilo sa im zostreliť okolo 500 lietadiel. Dokázali sa postaviť sovietskym I-15 a I-16. Skúsený pilot dokázal využiť prednosti Chirri oproti I-16, ktorými bola predovšetkým lepšia stabilita a presnosť pri streľbe (I-16 bola povestná svojou nestabilitou), lepšie manévrovacie vlastnosti a napodiv aj maximálna rýchlosť pri lete strmhlav.

Španielske legendárne eso Joaquin Garcia Morato dosiahol väčšinu zo svojich 35 víťazstiev na tomto lietadle.

Pri posudzovaní súbojov v Španielsku si je treba uvedomiť, že Sovieti do Španielska poslali staršiu verziu I-16 (10), ktorá mala motor M-25A s výkonom iba 750 hp a maximálnu rýchlosť 385 km/hod vo výške 3000 m a 354 km/hod vo výške 0 m. Stúpavosť mala 645 m/min. I-152 (I-15bis), ktorá tak isto bojovala v Španielsku, mala rovnaký motor, maximálnu rýchlosť 370/329 km/hod a stúpavosť 625 m/min.    

Slovensko - Maďarský konflikt 1939

Slovenské Avie B-534 sa stretli s maďarskými Fiatmi CR.32 bis v leteckom súboji, o výsledku ktorého doteraz kolujú spory. Maďarské pramene deklarujú zostrelenie 5 Avií B-534 a dvoch Š-328, pričom tvrdia, že nestratili žiadne lietadlo. Naši piloti tvrdili, že zostrelili dve CR.32 bis. Pravda je asi taká, že súboja sa zúčastnili 3 Avie B-534 a 3 pozorovacie Letov Š-328 z letiska v Spišskej Novej Vsi, na strane Maďarov bojovalo 9 Fiatov CR.32 bis. Teda napriek presile asi ťažko mohli zostreliť viac, ako trojčlenný stíhací roj, ktorý bol naviac zaťažený bombami a úročil na pozemné ciele. Po vojne sme priznali zostrelenie 3 B-534 a 1 Š-328, Maďari skutočne nestratili žiaden stroj. Ak predpokladáme pomerne dobrú kvalitu výcviku slovenských pilotov a bojmi na východnom fronte overené kvality Avie B-534, svedčí to o kvalite lietadla Fiatu CR.32 bis.

II. svetová vojna

V čase jej vypuknutia, u rôznych bojových jednotiek slúžilo ešte 292 lietadiel tohoto typu a boli prakticky najpočetnejšou stíhačkou Talianov.

Boje v oblasti Stredozemného mora a v Severnej Afrike

Do januára 1941 (!) slúžili ako stíhacie u 2. Gruppo Squadriglie 153^a, 154^a, 155^a na základni Monserrato (Sardinia). Do júla 1940 bojovali u 8. Gruppo Squadriglie 92^a, 93^a, 94^a zo základne Tobruk T2 (Cirenaica). 12. Gruppo Squadriglie 159^a, 160^a lietali až do konca februára 1941 z letísk Soman (Tripolitania),  El Adem (Cirenaica), Tobruk T2 (Cirenaica), Benina (Cirenaica), El Adem (Cirenaica), Benghasi (Cirenaica), Derna (Cirenaica) a Zuara (Tripolitania). Do februára lietali spoločne s Fiatmi CR.41 u 160. Gruppo Squadriglie 393^a, 394^a z letísk Tirana (Albania), Drenova (Albania) a Devoli (Albania) a bojovali v Albánsku. V Etiópii lietali v rámci 163, 410. a 411. Gruppo až do júna 1941.

Stručná charakteristika
Fiat CR.32 Chirri (Freccia)
Rozmery	Rozpätie horného krídla	9,50 m
	Rozpätie dolného krídla	6,15 m
	Dížka	7,50 m
	Výška	2,63 m
	Nosná plocha	22,12 m2
Hmotnosť	prázdna	1.454 kg
	vzletová	1.914 (1.850*) kg
Motor	Fiat A.30 RA	600 hp
Výkony	Max. rýchlosť	331 (332*) km/h
	Dolet	780 (750*)
	Dostup	7.700 (9.000*) m
	Stúpavosť v 0 m	10,53 m/s

* Verzia CR.32bis

«» 27.5.2002