Savoia-Marchetti SM.84
Ing. Pavol Šucha

Savoia-Marchetti SM.79 Sparviero (Vrabec) bolo asi najlepšie talianske lietadlo II.svetovej vojny, ktoré vyrobili Taliani v dostatočnom množstve a skutočne účinne zasiahlo do bojov. V roku 1939 bol vypracovaný projekt jeho následníka a 6. mája 1940 vzlietol prvý prototyp, označený SM.84. Najprv však mnohé použité komponenty boli odskúšané na jednom upravenom sériovom SM.79.

Konštruktér Alessandro Marietti sa rozhodol pokračovať v úspešnej konštrukcii a zdokonalil konštrukciu trupu, lietadlo poháňali silnejšie hviezdicové vzduchom chladené motory Piaggio P.XI RC 40 s výkonom 1000 hp (746 kW). Vrtule boli kovové prestaviteľné trojlisté. Výzbroj umiestnil do novej veže Lanciani Delta E, ktorá mala dva guľomety Breda-SAFAT ráže 12,7 mm a bola umiestnená na chrbte lietadla, vďaka ktorej lietadlo dostalo lepšiu aerodynamiku. Ďalšie dva guľomety rovnakého typu strieľali smerom nadol a po jednom Lewis 7,7 mm z bokov lietadla. Lietadlo dostalo nové pancierovanie, ktoré však zvýšilo hmotnosť. Veľa osvedčených častí bolo priamo prevzatých z SM.79, okrem iného celé krídla a podvozok. Na rozdiel od SM.79 lietadlo dostalo dvojité zvislé chvostové plochy, ktoré menej obmedzovali strelca pri streľbe smerom za lietadlo.

Konštrukcia bola na dobu svojho vzniku klasická. Dolnoplošník, ktorého konštrukcia trupu bola z oceľových a duralových trubiek, potiahnutá duralovým plechom, preglejkou a plátnom. Bomby mohli byť umiestnené v bombovnici v trupe lietadla, torpéda pod trupom a ďalšia výzbroj (bomby, rakety) pod krídlom. Maximálna záťaž nesených bômb bola 2000 kg.

Problémy začali hneď po prvých skúšobných letoch. Najväčšou slabinou boli nespoľahlivé motory Piaggio P.XI RC 40. Príliš ťažké lietadlo malo problémy so vzletom a pristátím. Manévrovacie vlastnosti neboli dobré, ale napriek nedostatkom Regia Aeronautica objednala 247 kusov.

Pokusom zlepšiť nie najlepšie vlastnosti lietadla bola modifikácia SM.84bis. Dostala nové krídla, lepšiu ventiláciu motorov, nové usporiadanie kabíny a ďalšie menšie vylepšenia.

Celkovo bolo postavených 309 kusov (výrob.č. 22395-22662) SM.84.

Bojové použitie

Prvé stroje došli k 41. bombardovacej skupine vo februári 1941, neskôr k 36. Stormo Aerosiluranti. Približne rok slúžili ako torpédonosný bombardér , na jeseň 1942 boli preradené k bombardovacím jednotkám. SM.84bis po roku 1943 slúžili iba ako bombardovacie a v tejto úlohe slúžili až do prímeria. V polovici roku 1941 lietadlá z 282°Squadriglia sa aktívne zúčastnili náletov na Maltu a britské konvoje dopravných lodí smerujúce na Maltu do Egypta.

24. a 25. septembra 1941 v rámci operácie "Halberd" prekĺzol Gibraltarským prielivom konvoj 9 obchodných lodí z posilami a zásobami pre obrancov Malty. Krytie okrem zväzu "X", pozostávajúceho z 5 krížnikov a 8 torpédoborcov predstavoval mimoriadne silný zväz "H" pod velením Somervilla, v ktorom plávali bitevné lode Nelson, Rodney a Price of Wales a hlavne lietadlová loď Ark Royal. 27. septembra sa nachádzali asi 130 km južne od Sardínie, keď na konvoj zaútočilo 25 lietadiel SM.79 a SM.84 z 282. squadrilie Aut. z 36. Stormo Aerosiluranti. Zväz ochraňovali stíhačky CR.42 Falco. Prvá vlna priletela na poludnie, konvoju však neurobili žiadne vážnejšie škody, všetky SM.84 vyviazli bez vážnejšieho poškodenia. Druhá vlna nasledovala 13.10, britské Fulmary zaútočili na SM.84. Talianske CR.42 Falco odrazili útok stíhačiek a tak dve trojice SM.84 mohli zahájiť torpédový útok každá z opačnej strany. Veliteľ 108. Gruppo Arduino Burri zasiahol bitevnú loď Nelson a vážne jej poškodil prednú časť (opravy trvali 8 mesiacov). Nálet Taliani zaplatili stratou dvoch SM.84 a jedného CR.42. O pol hodinu nasledovala ďalšia vlna SM.84 a CR.42, bola však neúspešná, torpéda vypustili a príliš veľkej vzdialenosti a netrafili cieľ. Taliani stratili dve SM.84.

O rok neskôr, 12. júla 1942 preplával Gibraltarom podobný zväz, letecké krytie zabezpečovali dve lietadlové lode HMS Argus a HMS Eagle. 14. júla objavili konvoj lietadlá zo Sardínie a začali útočiť v niekoľkých vlnách. Útoky SM.79 a Z.1007bis boli neúspešné, ale na poludnie zaútočili SM.79 a SM.84. z 36. Stormo. Straty útočníkov boli ťažké, zostrelených bolo 6 lietadiel SM.84, zahynul aj veliteľ 36. Stormo Col. Ricardo Seidl a velitelia troch letiek. Podarilo sa im však zasiahnuť bitevnú loď, tri krížniky a potopiť tri transportné lode. Briti potrebovali dostať na Maltu posily za každú cenu a preto o mesiac vyplával ďalší konvoj, operácia dostala meno "Pedestal". SM.84 zasiahli z letísk na Sardínii, operovali v rámci veľmi pestrej zostavy nemeckých a talianskych leteckých síl. 12. augusta vzlietlo 20 lietadiel SM.84, pričom náklad tvorila nová zbraň "Motorbomba FF", čo bolo v podstate torpédo, ktoré bolo zhodené z veľkej diaľky, aby naprogramovane krúžilo vnútri zväzu a zasiahlo náhodne jeho lode. Táto nová zbraň (mala tiež prezývku "bláznivá bomba") sklamala, tri lietadlá boli zostrelené a ďalších 20 utrpelo rôzny stupeň poškodenia. Britom sa podarilo to podstatné, na ostrov Malta sa im podarilo transportovať cenné posily a zásoby.

24. októbra 1942 sa podarilo lietadlám SM.84 z 256. Squadriglie a 258. Squadriglia zaútočiť na slabo chránený konvoj dopravných lodí, podarilo sa im potopiť východne od La Gality obchodnú loď Empire Guillemot (5720 ton) a nasledujúci deň torpédoborec H.M.S. Latona.

Počas kampane v Severnej Afrike, SM-84 boli zaradené k Comando Areonautica della Sicilia u 25. Stormo v počte 12 kusov spolu s lietadlami Z.1007bis a Ju-87R. Stíhaciu ochranu im zabezpečovali Ma202 a Re2002.

V júli 1943 jedinou jednotkou, používajúcou toto lietadlo, bola 43. Stormo s 30 lietadlami. 10. júla utrpela 43. Stormo fatálne straty, v tom čase pôsobila z Gioia del Colle v Puglii, po štyroch bojových letoch bola kompletne zničená.

Ostatné 130 SM.84 (z toho približne 100 letuschopných) boli rozptýlené po celom Taliansku. Po uzavretí prímeria, Nemci prevzali 30 kusov do 132. dopravnej skupiny, kde slúžili až do konca vojny.

SM.84 vo farbách letectva Slovenského štátu

Vzťahy medzi Nemeckom a Slovenským štátom neboli vôbec až tak ideálne, ako to popisovali komunistickí historici. Boli poznačené hlbokou vzájomnou nedôverou a tak opakované pokusy presadiť nákup modernejšej leteckej techniky z Nemecka skončili minimálnymi dodávkami. K Maďarom, Rumunom a Bulharom boli podstatne štedrejší... Keď prišla v apríli 1943 na Ministerstvo zahraničných vecí SR ponuka od vlády Talianska na dodávku bojových lietadiel P.A.65, SM.84bis a Nardi 315, MNO sa rozhodlo uvolniť na nákup SM.84 pre jednu bombardovaciu letku 30 miliónov lír. Lietadlo už nepatrilo v tej dobe k najmodernejším, malo pomerne zlú povesť vďaka poruchovým motorom, ale pravdepodobne zavážila úvaha, že toto lietadlo je možné adaptovať aj na dopravné. (SM.79 Sparviero bolo upravené dopravné lietadlo). 14. júna 1943 priletel do Trenčianskych Biskupíc SM.84 bis (v.č. 22 660) na predvádzacie lety. Na Slovensku prebehli skúšobné lety na trati Trenčín-Piešťany a nakoľko preberacia komisia súhlasila s kúpou, 19.júla 1943 bola podpísaná objednávka na 20 lietadiel v hodnote 60 mil. lír a 20. mil. lír na náhradné súčiastky. Z výrobného čísla demonštračného stroja je jasné, že išlo o použité lietadlá, 20 z tých letuschopných 100 lietadiel, rozptýlených po celom Taliansku. Taliani dodali v priebehu augusta 3 stroje, stroj s v.č. 22 660 sme neprevzali, nakoľko utrpel pre SM.84 typickú poruchu, zadreli sa mu motory... Do Talianska vycestovala 4. IX. 1943 preberacia komisia, ktorej po príchode oznámili, že lietadlá ešte nie sú sústredené (Taliani mali v tej dobe už iné starosti.). Musolini vyhlásil  8. septembra 1943 "LA REPUBBLICA SOCIALE ITALIANA", severnú časť Talianska ovládli Nemci, ktorí našu komisiu zadržali a jednoducho jej oznámili, že všetok vojenský materiál zhabala nemecká armáda. Napriek tomu, že sme zaplatili 50% zálohu, Nemci nám dovolili po dlhom vyjednávaní v Berlíne až v auguste 1944 prelet púhych troch strojov na letisko v Piešťanoch. Kariéra SM.84 začala a zakončila sa veľmi neslávne. Pri pokuse o prelet z Piešťan do Trenčína sme po havárii skoro prišli o prvý stroj. Počas štartu sa zablokovalo koleso, stroj vyletel z dráhy na železnicu, prešiel na druhú stranu trate a lietadlo sa rozbilo a čiastočne zhorelo. Pravdepodobne sa ho podarilo opraviť s použitím uloženého stroja v.č. 22 600. Najväčšiu slávu zažili slovenské SM.84 počas nakrúcania propagačného filmu Paľa Bielika, ďalej pri leteckom defilé 14.3.1944 počas štátneho sviatku (vďaka poveternostným podmienkam sa im však podarilo nechtiac narušiť vzdušný priestor Maďarska), a nakoniec 7.5.1944 pri leteckom defilé nad Štefánikovou mohylou.  Potom preleteli do opravovní na Mokraď, kde zotrvali až do vypuknutia povstania. Pokúsili sa ich prelietnuť na Tri duby, ale už 31.8.1944 pri bombardovaní Mokrade sme prišli o prvé lietadlo. Dve sa podarilo preletieť na Tri duby, jedno tam bolo zničené počas náletu 31.8.1944 a druhé poškodené. Poškodené lietadlo sme dokázali opraviť a kanibalizáciou častí zničeného stroja. S delegáciou partizánov a vojakov odletelo do Ľvova, kde ho Rusi zhabali 10.X.1944 ako vojnovú korisť. Kariéra trojmotorových bombardérov SM.84 naozaj nebola slávna.

Perličkou je neúspešný plán na záchranu Mussoliniho v apríli 1945, v ktorom malo zohrať kľúčovú úlohu SM.84 v slovenských farbách.

Stručná charakteristika
Savoia-Marchetti SM.84
RozmeryRozpätie21,13 (21,25) m
Dížka17,93 m
Výška4,59 (4,28*) m
Nosná plocha61,00 m2
Hmotnosťprázdna8.847 (8.910*) kg
vzletová13.288 (13.560*) kg
MotoryPiaggio P.IX RC 401.000 hp
VýkonyMax. rýchlosť432 (450*) km/h
Dolet1.830 km
Dostup7.900 (9.000*) m
Osádka4-5
Výzbroj4 x 12,7mm

* Modifikácia SM.84bis

Gulomet Breda-SAFAT 12,7mm (v SM.79)

«» 27.5.2002