Lockheed Martin X-35 Joint Strike Fighter (JSF)
Ing. Pavol Šucha

Cieľom programu Joint Strike Fighter (JSF) bolo univerzálne, spoločné útočné stíhacie lietadlo pre US Navy, Air Force, Marine Corps a spojencov. Nahradí postupne pomerne širokú škálu lietadiel, ako

A-12 Avanger IIHistória vzniku projektu je plná dramatických obratov a siaha až do začiatku 90-tich rokov. US Navy mala pôvodne v pláne nahradiť lietadlo A-6 Intruder futuristickým stealth projektom A-12 Avanger II, ale tento projekt bol v roku 1991 zastavený. Dôvodom boli vysoké náklady a predpokladané technické ťažkosti pri realizácii. Určite sa na tomto rozhodnutí podpísalo aj ukončenie studenej vojny. Ako úsporné riešenie US Navy kúpila univerzálny F/A-18 E/F Super Hornet, ktorý však potrebuje doplnok v lietadle prvého úderu, ktoré by malo stealth vlastnosti, potrebné na umlčanie protivzdušnej obrany protivníka. Urgentná začala byť aj perspektívna náhrada kolmo štartujúceho AV-8B Harrier pre US Marine Corps. US Navy vypísalo v roku 1993  projektové štúdie Advanced Short Take-Off and Vertical Landing (ASTOVL) a Advanced Attack/Fighter (A/F-X). Ministerstvo obrany USA, Department of Defense (DoD) ich zrušil a navrhol program s názvom Joint Attack Fighter (JAF), USAF navrhovala 27. januára 1994 program Joint Advanced Strike Technology (JAST), ktorý nahradil program Multi-Role Fighter (MRF). Drastické škrty nákladov na obranu, ktoré boli následkom rozpadu CCCP a tým zásadného prehodnotenia hrozieb bezpečnosti USA, prinútili DoD k racionalizácii a tak koncom roku 1994 vznikol program agentúry Defense Advanced Research Projects Agency (DARPA) s názvom Common Affordable Lightweight Fighter (CALF), neskôr premenovaný na ALF. V priebehu roku 1994 sa k projektu ASTOVL pripojila aj Veľká Británia. Kongres USA navrhol zlúčiť projekt ASTOVL a JAST resp. CALF na spoločný projekt, ktorý dostal v marci 1996 konečne názov Joint Strike Fighter (JSF). Predpokladaná úspora nákladov na vývoj spoločného projektu dosahuje až 40%.

V máji 1996 boli vypísané propozície na fázu Concept Demonstration Phase (CDP), 16. novembra 1996 dostali firmy Boeing a Lockheed prvé objednávky na dva prototypy JSF pre porovnávacie skúšky. McDonnell Douglas bol z konkurencie eliminovaný.

V roku 1997 sa k teamu Lockheedu pripojili firmy Northrop Grumman a British Aerospace.

26. októbra 2001 bol vyhlásený víťaz súťaže o dodávky JSF - team vedený Lockheedom a lietadlo X-32. Lockheed Martin získal 10 ročný kontrakt na ďalší vývoj lietadla vo fáze Engineering and Manufacturing Development (EMD) v hodnote 20 miliárd US dolárov. Vzlet prvého predsériového stroja sa predpokladá v prvom kvartáli 2005, dodávky sériových lietadiel začne v roku 2008. Práce budú prebiehať v pomere Fort Worth, Texas (66%); El Segundo, Calif. (20%); a Warton/Samlesbury, Veľká Británia (14%).

Konkurentom v súťaži bol Boeing Joint Strike Fighter X-32A, ktorý bol výsledkom spolupráce s firmami Raytheon, Pratt &Whitney, Rolls Royce, Messier-Dowty, BAE SYSTEMS and Flight Refuelling Ltd.

V súťaži rozhodla skúsenosť firmy Lockheed Martin, ktorú získala počas vývoja F-22 Raptor, z ktorého prevzala niektoré konštrukčné prvky.

Potencionálna hodnota kontraktu sa pohybuje v rozmedzí 200-400 miliárd US dolárov.  Predpokladá sa výroba cca 3 000 ks :

Predpokladaná cena je 40 miliónov US dolárov pre konvenčnú a 50 miliónov pre STOVL verziu s prídavným systémom pre kolmý štart a pristátie. Optimistické odhady exportu sú dokonca na úrovni ďalších 2000 - 5000 ks, teda celková výroba by mohla dosiahnuť až 8000 ks.

Do programu sú začlenené aj ďalšie partnerské krajiny : Kanada, Dánsko, Izrael, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Singapúr a Turecko.

Varianty :
X-35A CTOL (Conventional Take-Off and Landing) prototyp pre USAF. Konfigurácia sa označuje 220A.
X-35B STOVL (Short Take-Off and Vertical Landing) prototyp pre USMC a Royal Navy. Konfigurácia sa označuje 220B.
X-35C CV/CTOL (Carrier Version) prototyp pre US Navy. Odvodená je z X-35A. Konfigurácia sa označuje 220C.
Model 235 Lockheed Martin označenie pre PWSC (Preferred Weapons System Concept) sériovú verziu.
CTOL PWSC Sériová verzia pre USAF.
STOVL PWSC USMC sériová verzia
CV PWSC US Navy sériová verzia

Približne 70-90% častí by malo byť spoločných pre všetky verzie .

Kľúčové termíny pre históriu F-35 :
24. október 2000    Prvý let prototypu X-35A CTOL.
21. november 2000    Prvý let nadzvukovou rýchlosťou X-35A.
16. december 2000    Prvý let prototypu X-35C CV/CTOL.
Február 2001    Odoslaný PWSC projekt sériovej varianty.
24. jún 2001    Prvá konverzia X-35A na prototyp X-35B STOVL.
20. júl 2001    X-35B predviedla vertikálny štart, vertikálny nadzvukový let a vertikálne pristátie počas jedného letu.
26. október 2001    Lockheed Martin X-35 zvíťazil v súťaži o JSF. Engineering Manufacturing Development (EMD) kontrakt bol podpísaný v novembri.
2005    Prvý vzlet prootypu EMDt.
2008    Započatie sériovej výroby verzie CTOL .
2008    Započatie sériovej výroby verzie STOVL.

Popis konštrukcie lietadla

Projekt X-35 je zatiaľ v štádiu prísneho utajovania, na verejnosť prekĺzlo pomerne málo údajov a oficiálne materiály firmy Lockheed Martin sú veľmi skúpe na technické detaily. Treba otvorene napísať, že nasledujúci text vychádza z analógie (oficiálne priznanej) medzi projektom F-22 Raptor a F-35 JSF.

Aerodynamická koncepcia, tvar krídiel a chvostových plôch, predná časť trupu, vychádzajú zjavne z F-22.
X-35 čelný pohľad X-35

Tvarovanie prednej časti trupu je analogické, vstupné otvory vzduchu pre motor však nemajú oddelenú hraničnú vrstvu destabilizovanú na povrchu trupu a sú lomené. Predný podvozok sa zaťahuje dopredu.

Kabína má s ohľadom na verziu STOVL iný tvar, pilot nemá tak dobrý výhľad dozadu, ako z F-22. Kryt kabíny je delený a je možné predpokladať, že jeho predná časť bude mať zvýšenú odolnosť proti poškodeniu. Hlavný podvozok sa zaťahuje smerom nahor a dopredu. Krídlo je pocelej dĺžke nábežnej hrany vybavené slotov, na odtokovej hrane má flaperony, fungujúce ako vztlakové klapky a aj ako krídelká. Šípovitosť krídla 34° je menšia, ako u F-22 a iné tvarovanie v oblasti prechodu do trupu. Tvarovanie krytov podvozku nemá lomenú hranu, ako u F-22. 

Plávajúca vodorovná chvostová plocha s pozoruhodnou hrúbkou profilu pri koreni je viac posunutá dozadu, ako u F-22, zvislé plochy sú podobne ako u F-22 vyosené smerom von, majú pevný kýl, ale menšiu šípovitosť. Aerodynamické brzdy sú tri, všetky v úrovni odtokovej hrany krídla na spodku trupu lietadla.

Výstupná tryska motoru má podstatne jednoduchšie tvarovanie ako u F-22, je regulovateľná, ale nie je isté, či verzia CTOL môže meniť vektor ťahu motoru.

Námorná verzia CV má väčšie rozpätie, väčšiu plochu vertikálnych a horizontálnych chvostových plôch, na konci zväčšeného krídla ma klasické krídelká, pevnejší podvozok, vybavená je pristávacím hákom.

Verzia X-35A má tankovanie do otvoru za kabínou (podobne, ako F-22), ktorý umožňuje tankovať z lietadiel so systémom riadenej teleskopickej tyče, ako je u KC-135.
Plávajúca chvostová plocha (18k) X-35 pri tankovaní paliva z KC-135 (30k) Pohľad na vstupný otvor pre dúchadlo (41k)

Namorná verzia CV má odlišný systém, umožňujúci tankovať pomocou pružnej hadice, tento systém je bežný u lietadiel US Navy, US Marine Corps a RAF.

Kolmo štartujúca verzia X-35B STOVL ma za kabínou vstupný otvor pre dúchadlo a za ním ďalší pomocný otvor na prisávanie vzduchu pri vertikálnom štarte a pristátí.

Zadná výstupná tryska sa po otvorení dolných krytov ohýba ako celok nadol

Avionika

Avionika bude testovaná, podobne ako u F-22 Raptor na lietajúcom laboratóriu, konkrétne na upravenom BAC-111 Avionics Test Bed. Pravdepodobne zachová podobnú koncepciu integrovanej avioniky, akú má F-22 s úpravami, zohľadňujúcimi špecifický účel JSF. Na rozdiel od F-22 sa však bude viac pridŕžať "Open Systems Architecture" (OSA), t.j. aplikovať bežné štandardy komerčnej civilnej praxe, čo umožní podstatne zlacnieť celý projekt a udržovať ho hardwarovo priebežne na úrovni doby. Majú byť použité štandardné interface, koncepcia "plug-and-play", teda čo sa týka pružnosti by sa mala avionika priblížiť dnešným PC. Predpokladaný dodávatelia sú BAE SYSTEMS (Rochester, U.K.), Honeywell Defense and Space Systems (Teterboro, N.J.) a Lockheed Martin Control Systems (Johnson City, N.Y.). 

Motor

CV/CTOL verzia má jeden dvojprúdový motor s nízkym obtokovým pomerom Pratt & Whitney F119-PW-611C ťahom 186.9 kN vrátane prídavného spaľovania. Verzia  STOVL má jeden  F119-PW-611S , ktorý je vybavený cez prevodovku poháňaným vertikálnym zdvihovým dúchadlom Rolls-Royce  a ťahom 80 kN. Výstupné trysky boli zjavne inšpirované Jakom-141, predvedeným v roku 1992 na Farnborough air show.
PW F119 (29k) Schéma pohonu (12k)

Výzbroj

Verzia USAF CTOL pravdepodobne M61A2 ráže 20 mm, námorná verzia kanón Mauser BK 27 ráže 27mm. 

V zakrytom priestore vnútri trupu 6x AIM-120C AMRAAM, alebo 2x AIM-120C AMRAAM a dve bomby 900 kg programu JOINT ADVANCED STRIKE TECHNOLOGY (JAST-1000).

Stručná charakteristika
X-35A/B / X-35C
RozmeryRozpätie10,05/12,19 m
Rozpätie s zlož. krídlami9,01 m
Dížka15,41/15,52 m
Výška4,8 m
Nosná plocha38,3/55,7 m2
Hmotnosťprázdna11.350 kg
vzletová22.680 kg
VýkonyMax. rýchlosť1,4 - 1,5 M
Nosnosť na vnut. záv.2.300 kg
Nosnosť na vonk. záv.4.536 kg
Dolet3.000 km
Dolet s PPN5.222 km
Dostup15.240 m

X-32 a X-35 (15k) X-35A podľad na vysunutý podvozol (26k)

Starší článok

«» 14.1.2002