AWACS (Airborne Warning And Control System) je lietajúci systém včasnej výstrahy a riadenia, ktorý umožňuje nielen včasnú výstrahu, ale aj komplexné zhodnotenie situácie vo vzduchu v okruhu viac, ako 320 km a riadenie letovej prevádzky.

Nadväzuje na úspešné použitie lietadiel Lockheed Warning Star EC-121, ktorých bolo postavených 223 kusov a slúžili až do 80-tich rokov XX. storočia. Základná koncepcia vznikala už v polovici 60-tich rokov, keď technický pokrok v oblasti radarovej techniky a spracovania dát umožnil doplniť systém Warning Star o schopnosť sledovať nízko letiace ciele a realizovať riadiace funkcie. Mal okrem prieskumných, plniť aj funkcie komunikačné, riadiace a úlohu veliteľského stanoviska (Command, Control and Communications (C3)).

8. júla 1970 dostal Boeing kontrakt na úpravu dvoch Boeing 707-320B, do ktorých mal zabudovať víťaza súťaže na dodávku rádiolokátoru medzi firmami Hughes (radar APY-2) a Westinghouse (radar APY-1). Stroj dostal predbežné označenie EC-137D a po prvý krát vzlietol 5. februára 1972. Na základe porovnávacích skúšok sa víťazom súťaže na dodávku radaru stala firma Westinghouse a 31. októbra 1975 vzlietol po prvý krát 31. októbra 1975 stroj 71-1407 s jej radarom APY-1. Po dokončení skúšok bol na tento radar prebudovaný aj druhý stroj a dostal meno E-3 Sentry. Niesol počítač IBM 4Pi CC-1 s rýchlosťou 740 000 operácií za sekundu pamäťou RAM 114 688 slov a vonkajšou pamäťou nešpecifikovaného typu s kapacitou 808 816 slov (dĺžka slova nie je u zdroja tejto informácia špecifikovaná, ale je možné predpokladať, že to boli 4 Byty).

USAF objednalo 34 kusov E-3 Sentry (vrátane dvoch upravených EC-137D), pričom cena jednoho kusu pre USAF bola 105 miliónov US dolárov. Prvá stroj sa dostal do výzbroje 24. marca 1977 k 552nd Airborne Warning and Control Wing. Posledný kus pre USAF bol dodaný júni 1984.

Prvých 25 strojov dodávky sa zvykne označovať ako Block 10 - Core E-3A Sentry a sú charakterizované radarom APY-1, počítačom CC-1, 9 konzolami so situačnými displejami, dvomi pomocnými displejami a 13 komunikačnými linkami.

Posledných 9 ks už bolo dodaných v prevedení Block 15 - Standard E-3A Sentry s novým počítačom CC-2 s RAM o kapacite 665 360 slov, s možnosťou sledovať aj námorné ciele, vylepšeným digitálnym komunikačným systémom JTIDS , ktorý bol odolnejší voči rušeniu a mal lepšie utajenie komunikácie.

Štáty združené v NATO ich pôvodne mali dostať 36, ale po roku 1978 sa objednávka znížila na 18 ks v celkovej cene 1,9 miliardy dolárov. Z tejto čiastku hradila USA 40%, NSR 30%, Kanada 10% a o zbytok sa podelili ostatné členské krajiny. Dodávky Standard E-3A Sentry pre NATO s vylepšeným radarom Westinghouse AN/APY-2 začali začiatkom roku 1982, končili v roku 1985. Tieto lietadlá mohli niesť rakety vzduch-vzduch pre vlastnú obranu.

Veľká Británia pôvodne hodlala zabezpečiť náhradu zastaralých AEW.2 Shackleton vlastnou výrobou lietadla Nimrod AEW, nakoniec pre technické problémy od vlastného vývoja upustila a vo februári 1987 podpísala objednávku na 6 kusov verzie E-3D Sentry AEW.Mk 1. V tom istom čase sa pripojila aj Francia s objednávkou na 3 kusy. Obe krajiny neskôr objednali po jednom zdokonalenom kuse, E-3D Sentry pre RAF a E-3F pre Franciu boli dodané v máji 1992. Nakoľko RAF používa tankovanie za letu pomocou pružnej hadice, lietadlá sú vybavené tyčovým tankovacím nástavcom SOGERMA.

Perličkou je, že šáhov režim v Iráne si objednal 7 kusov a to v zdokonalenom prevedení Standard E-3A Sentry.

V rámci programu Peace Sentinel si 5 kusov E-3A objednala Saudská Arábia. Dodávky započali v júni 1986 a skončili v septembri 1987. Nemali však zabudované z hľadiska utajovania najcitlivejšie položky komunikačného systému. Saudská Arábia si objednala aj tankovaciu variantu s názvom Boeing KE-3A/B. Toto označenie je kuriózne, lebo lietadlo nemá schopnosti AWACS.

Rýchly vývoj v oblasti elektroniky si vynútil kontinuálnu inováciu dodaných strojov.

Block 20 predstavoval modernizáciu prvých 24 strojov USAF E-3A na verziu E-3B. Okrem úprav na úroveň Standard E-3A Sentry, dostali 5 ďalších konzol s displejami, lepšie možnosti pre námorný prieskum. Prvé dodávky pre 552nd Airborne Warning and Control Wing započali v júli 1984.

V rámci projektu "Snappy" dostalo v roku 1991 15 kusov E-3B vybavenie, ktoré dokázalo rušiť radary Thomson CSF 2215 a CSF 2230, ktoré dodala Iraku Francia, upravený systém pre identifikáciu lietadiel spojencov a takto vybavené pôsobili počas operácie "Desert Storm"

V roku 1984 10 zostávajúcich kusov E-3A bolo modifikovaných na novú verziu E-3C. Úpravy mali analogický charakter, ako u verzie E-3B.

V roku 1994 U.S. Air Force Air Combat Command (ACC) započala rozsiahly modernizačný program "Extend Sentry", ktorý má umožniť predĺženie životnosti a operačnej spôsobilosti E-3 až do roku 2025.

Block 30/35 Modification predstavoval úpravy lietadiel E-3B a E-3C, ktoré boli upravené pre modernizovaný digitálny komunikačný systém JTIDS (Joint Tactical Information Distribution System) s protokolmi Link 16 a Link 11., dostali nový systém Quick Look ESM pre detekciu signálov z nepriateľských lietadiel a navigáciu GPS. AN/AYR-1 ESM (ESM - Electronic Support Measures) sa ukrýva v bočných výstupkoch v prednej časti trupu a pod čelným rádiolokátorom lietadla. Skúšky boli ukončené v decembri 1991, nasledovali úpravy lietadiel USAF a NATO. Lietadlo dostalo nový komunikačný systém Have Quick A-NETS.

Jednotková cena po modernizáciách sa odhaduje na 300 miliónov US dolárov.

Radar

Radar Westinghouse AN/APY-1/2 Overland Downlook Radar (ODR) má päť operačných modov a zabudované testovacie a diagnostické mody. Tekutinou chladená plošná anténa široká 7,32 m, vysoká 1,52 m rotuje spolu s prijímacími anténami AN/APX-103 Mk 10/12 IFF a systému TADIL-C v kopule s priemerom 9,14 m  a výškou 1,83 m tempom 6 otáčok/min v čase plného využitia, inak 1/3 otáčky za minútu. Radar súčastne vysiela pulzy s vysokou a nízkou frekvenciou opakovania (PRF Pulse Repetition Frequency). Meraním zmeny frekvencie pulzov s vysokou PRF na základe Dopplerovho efektu dokáže odlíšiť pri zemi letiace ciele od ich pozadia. Meraním doby odozvy pulzov s nízkou PRF dokáže merať vzdialenosť. Horizont radaru vo výške 8840 m je približne 360 km.

V roku 1997 započal Radar System Improvement Program (RSIP), ktorý zvýšil citlivosť radaru, ktorý môže pracovať aj v pasívnom režime ako prostriedok rádioelektronického prieskumu. Okrem modernizácie hardwaru (napríklad počítač IBM CC2 bude vymenený za  multiprocesorový model CC2E), zahrňoval úpravy a rekompiláciu softwaru, napísaného v programovacom jazyku ADA. RSIP Initial Operation Test and Evaluation (IOT&E) testy boli ukončené v septembri 1996, inštalácie začali koncom roku 1997 a boli ukončené v roku 1999. 

Pred pilotnou kabínou sa nachádza poveternostný radar AN/AVQ- 30X(X).

Avionika

Zahrňuje systém senzorov, ktorý sa priebežne modernizuje a komunikačný systém, kde dôraz sa kladie na rýchlu dátovú komunikáciu medzi leteckými a pozemnými silami. Za týmto účelom boli postupne modernizované interfacy a príslušné dátové terminály, ktorých charakter je pochopiteľne z dôvodu prísneho utajovania popisovaný veľmi obecne. Systém AWACS musí byť schopný komunikovať dátovo a hlasovo s veľkým sortimentom leteckých, pozemných a námorných dátových terminálov a rádiostaníc.

AN/AYR-1 je systém pasívnych senzorov od firmy Boeing, ktorý  zisťuje impulzné signály a signály spojitého vyžarovania v kmitočtovom pásme od 0,5 do 40 GHz a zameriava polohy ich zdrojov. Analýza signálov umožňuje rozpoznať vzdušné i pozemné rádioelektronické ciele (letecké, pozemné, námorné rádiolokátory, navigačné a identifikačné prostriedky, ... atď). Tvorené je 24 výmennými jednotkami o celkovej váhe 2 000 kg v bočných výstupkoch v prednej časti trupu a pod čelným rádiolokátorom lietadla. Do krídiel sú zabudované dve plošné fázované antény o celkovom rozmere 52x0,8m, do prednej a zadnej časti trupu dve menšie dvojice anténnych sústav riadených počítačom. Takto je zabezpečené všesmerové pokrytie príjmu a zmeriavania zdrojov mikrovlného žiarenia na vzdialenosť viac, ako 550 km.

Väčšina informácií sa odovzdáva v digitálnej forme. Musí byť kompatibilný pre všetky ozbrojené zložky, dostatočne rýchly a odolný proti rušeniu protivníka. V terminológii špecifikácií NATO sa systém nazýva Multi-functional Information Distribution System  (MIDS) , v USA sa používa Joint Tactical Information Distribution System  (JTIDS).

Kľúčovým prvkom takéhoto systému sú používané protokoly pre prenos dát. USA používa protokoly Tactical Data Information Link (TADIL) a v rámci NATO sa používa pre tieto protokoly označenie Link.

USA	NATO
TADIL A	Link 11
TADIL B	Link 11B
TADIL C	Link 4
TADIL J	Link 16

Link 11 (TADIL A) je najstarší z používaných protokolov a zodpovedá technológii z konca 60-tich rokov. Pracuje v polduplexovom režime, s rýchlosťou 1364 (HF/UHF) alebo 2250 (UHF) bitov za sekundu (bps). Je bezpečný, ale má nedostatočnú odolnosť voči rušeniu. Vylepšený Link 11B (TADIL B) už pracoval v duplexnom režime a umožňoval väčšie prenosové rýchlosti.

Link 4 (TADIL C) je špecializovaný protokol pre odovzdávanie príkazov lietadlám a podporuje Automatic Carrier Landing System (ACLS), Air Traffic Control (ATC), Air Intercept Control (AIC), Strike Control, Ground Control Bombing System (GCBS) a Carrier Aircraft Inertial Navigation System (CAINS). Okrem funkcie prenosu príkazov ACLS (automatické pristávanie na lietadlových lodiach) sa predpokladá nahradenie tohoto protokolu novším Link 16.

Link 16 (TADIL J) je nový protokol, ktorý už bol optimalizovaný pre použitie v rámci MIDS/JTIDS, jeho rýchlosť dosahuje 1 Mb/s. Odolnosť voči rušeniu je zvýšená prácou v rozptýlenom-skákajúcom spektre (spread spectrum-frequency hopping). Odvodené protokoly sú Variable Message Format - VMF a Satellite Tactical Data Link - STDL.

Have Quick je komunikačný systém odolný proti rušeniu v pásme UHF. Pracuje v klasickom mode na zvolenom kanáli, alebo v režime skákajúcej frekvencie (frequency hopping). Používa sa na hlasovú a dátovú komunikáciu, typickým predstaviteľom je napríklad stanica AN/ARC-164 HAVE QUICK II, používaná v armádnych vrtulníkoch.

AN/APX-103 Mk 10/12 IFF (Identification Friend-or-Foe (IFF)) je identifikačný systém, rozlišujúci cudzie a vlastné lietadlá.

Navigačný systém je inerciálny Delco Carousel IV Inertial Navigation System (INS)

Motory

Pohon E-3A obstarávajú 4 motory Pratt and Whitney TF33-PW-100A s ťahom 4 x 93.41 kN. E-3A dodané Saudskej Arábii a E-3D pre RAF mali inštalované 4 x GE/SNECMA CFM56-2A-2 po 97,86kN, E-3F dodávané pre Franciu boli vybavené 4 motormi GE/SNECMA CFM56-2A-3 s ťahom 4 x 106,8 kN.

Zaradenie a bojové použitie.

V USAF slúžia E-3 v troch letkách (krídlach, wingoch). 25 ks je zaradených v 552nd Air Control Wing na základni Tinker AFB, Oklahoma, 3 ks v 18th Wing at Kadena AB v Japonsku a 4 ks 3rd Wing na základni Elmendorf AFB, Alaska.

NATO má registrované svoje lietadlá v Luxemburgsku, slúžia však na základni Geilenkirchen AB v Nemecku a zaradené sú v rámci jednotky nazvanej NATO Airborne Early Warning Force (NAEWF).

RAF má svoje E-3 zaradené v 8. a 23. squadrone na základni RAF Waddington, Lincolnshire.

Francúzska Armée de l'Air E-3Fs má svoje E-3 v eskadre nazvanej Escadron de Detection et de Controle Aeroportee (EDCA) na základni Avord.

Royal Saudi Air Force operuje svoje lietadlá v rámci 18. eskadry (squadrony) v Riyadhu.

Okrem menej významných kríz, lietadlá boli nasadené :

«» 21.1.2002