Spolu s pohyblivým leteckým guľometom MG-15 firma Rheinmetall Borsig vyvíjala aj jeho pevnú variantu MG-17, určenú na zástavbu do krídiel, respektíve synchronizovanú modifikáciu určenú na zástavbu do trupu. Automatika guľometu pracovala na rovnakom princípe ako u MG-15. Odlišný bol spôsob podávania nábojov. Dvojitý bubnový zásobník MG-15 bol nahradený nábojovým pásom, ktorého články boli kovové. Pásy mali kapacitu 50 nábojov, ale spájali sa jednoducho do väčších s kapacitou až 250 nábojov a viac. Spojujúcim prvkom bola strela na kraji pásu. Prázdny pás pre 200 nábojov vážil iba 1,1 kg. Zbraň sa nabíjala elektropneumaticky, pás mohol byť podávaný z oboch strán. Úpravy podávania nábojov a záveru umožnili zvýšiť kadenciu až na 1180 výstrelov za minútu. Zbraň mala pomerne spoľahlivú funkciu a nabíjala sa jednoducho, bola ale zložitá a náročná pri údržbe. Náboj 7,92 dokázal na vzdialenosť 100 m preraziť 5 mm tenký pancier, neskôr sa podarilo prieraznosť strely zvýšiť na 17 mm z 50 m.

Zbraň mali vo výzbroji stíhacie lietadlá Heinkel He.51, Bf109E, Bf109F, Bf109G (posledná verzia vybavená týmto guľometom bola Bf.109G-4 z roku 1942), Fw190A-1 až A-6 (z roku 1943), Bf110 (až do verzie G). Ako pevný guľomet sa montoval aj do lietadiel Arado Ar.196, Focke Wulf Fw.189, Heinkel He.115, Henschel HS.123, Henschel HS.126, Henschel HS.129. Technicky interesantná bola inštalácia diaľkovo ovládaného MG-17 do zadnej časti He 111 H-6. Do stíhacích lietadiel sa z dôvodu pomerne malej účinosťi v boji najmä proti bombardérom prestal montovať už v roku 1943. Do ostatných typov sa vyrábal až do roku 1944. Do 1. VII. 1944 sa vyrobilo 24271 kusov, väčšina z ostávajúcich leteckých guľometov tohoto typu bola konvertovaná na pozemné protilietadlové.

Technické parametre
Kaliber (mm)	7,92
Dĺžka (mm)	1175
Dĺžka hlavne (mm)	600
Váha bez zásobníka (kg)	10,7
Váha nábojového pásu a 250 nábojov (kg)	7,6
Kadencia (výstrelov/min)	1100-1180
Rýchlosť strely na ústí V0 (m/s)	755-905
Hmotnosť strely (g)	12,8

«» 10.3.2003