R-4/M Orkan, Schlange, Panzerblitz
Ing. Pavol Šucha

Prvé pokusy s neriadenými leteckými raketami začala v Nemecku firma Rheinmetall-Borsig už v roku 1937. Práce však pokračovali veľmi pomaly, v roku 1939 firma vyskúšala rotáciou stabilizovanú raketu RZ-65 ráže 65 mm (dĺžka 262 mm, hmotnosť 2,38 kg). Problémom bol veľký rozptyl (7% doletu) a tak požadovanú hranicu 1/40 doletu sa podarilo dosiahnuť až v roku 1941. Urýchlenie prác spôsobila až hrozba náletov veľmi odolných amerických bombardérov Boeing B-17F, pre zostrelenie ktorých bolo vraj potrebné až 23 zásahov z kanónu MG151/20.

Úspešnejšou bola raketa R-4/M Orkan (R=Rakete, 4=4kg váha, M=Minenkopf), ktorá bola spoločným dielom firiem Heber z Osterode a DWM (Deutschen Waffen und Munitions Werken) z Lübecku, ktoré vykonali množstvo podrobných balistických štúdií a výskumov, ktoré sa zaoberali všetkými faktormi, ktoré majú vplyv na presnosť streľby. Skúmala sa tak isto aj minimálna hmotnosť účinnej náplne, potrebnej na spoľahlivé zničenie bombardovacieho lietadla. Pohon bol diglykol (0,815 kg) lisovaný do dutého valca. Hlavice sa dodávali vo dvoch vyhotoveniach. PB-3 bola určená pre boj s lietadlami a mala kontaktný zapaľovač AzRz 2 a náplň 400g hexogenu, hlavica PB-4 bola určená pre boj s tankami a mala kumulatívnu bojovú hlavicu. Vo vzdialenosti cca 1,1 km dosahovala raketa rozptyl 30m x 14m. Trajektória letu rakety bola veľmi podobná kanónu Mk-108 a tak sa na mierenie mohol použiť štandardný zameriavač Revi 16B. Na jeseň raketa absolvovala úspešné skúšky, odpaľovaná bola z lietadiel Me-262 a Me-163A. Vylepšenou verziou mala byť Orkan 2, ktorú však Nemci nestihli zaviesť do sériovej výroby.

Na jar v roku 1945 bolo po úspešných skúškach objednaných 25000 rakiet, do konca vojny sa Nemcom podarilo vyrobiť približne 12000 kusov. Správy o bojovom použití sú dosť rozporné. Dobre dokumentovaná je bojová činnosť eskadry III/JG 7 Hindenburg, v rámci ktorej najprv skúšobná skupina 25 pod velením majora Christla a potom v marci 1945 celá eskadra 60 Me 262 A-1 bola vyzbrojená raketami R-4M. Za púhy jeden týždeň iba táto eskadra vraj zostrelila za pomoci týchto rakiet 45 bombardérov a 15 diaľkových stíhacích lietadiel. Podobný jeden útok 24 takto vyzbrojených Fw190 v apríli 1945 mal vraj za následok až 40 zostrelených bombardérov B-17. Celový počet zostrelených lietadiel touto raketou sa udáva cca 450 lietadiel. Touto raketou bol vyzbrojený aj neúspešný projekt Bachem Ba 349 "Natter" a raketový Lippisch Me 163 A.

Na základe tejto rakety Waffenmunition Skoda Brünn (Zbrojovka Brno za Protektorátu) vyvinula raketu Schlange ráže 55 mm (hmotnosť 3,5 kg, rýchlosť 450 m/s), ktorá sa však nedostala do sériovej výroby. Motor, použitý v R-4M poháňal aj raketu Panzerblitz 2, ktorá mala nadrážovú kumulatívnu hlavicu o priemere 130 mm. Rýchlosť rakety pochopiteľne poklesla na 370 m/s, váha naopak stúpla na 4,8 kg. Raketa dokázala svojou bojovou hlavicou preraziť pancier 150-180 mm. Malá séria rakiet našla svoje uplatnenie na východnej fronte, kde od decembra 1944 boli touto raketou vyzbrojené Fw-190 F-9. Poslednou nemeckou raketou, ktorá vychádzala z R-4M bola Panzerblitz 3, pre ktorú sa uvažovalo alternatívne niekoľko hlavíc. Kumulatívna hlavica bola prevzatá z pancierovky R-4/HL Panzerschreck. Raketa mala dosahovať rýchlosť 480-570 m/s podľa použitého prachu a prerazila pancier o hrúbke 160 mm. Vyrobilo sa iba niekoľko vzoriek. Rakety Panzerblitz mali byť vypúšťané z rovnakého vedenia, ako R-4/M. Útoky pomocou rakiet Panzerblitz boli veľmi účinné, ako príklad sa uvádza útok 11 lietadiel Fw-190 F-8 zo dňa 22.03.1945, počas ktorého sa im podarilo zlikvidovať 17 sovietskych tankov a 15 iných vozidiel.

Po skončení II. svetovej vojny sa raketa skúšala spojencami. V USA prevzali niektoré jej prvky do konštrukcie rakiet FFAR (Folding-Fin Areal Rocket) Mighty Mouse ráže 69,8 mm a väčšiu 5" neriadenú raketu "Zuni". Sovietsky zväz prevzal konštrukciu R-4/M ako základ pre raketu ARS-57 ráže 57 mm. V Československu ukoristený materiál v tejto oblasti skúmal VI. odbor Vojenského technického ústavu (VTÚ) v Podmoklech. Od roku 1945 sa okrem iného zaoberal skúškami a vývojom leteckých neriadených rakiet, v rámci ktorých sa intenzívne skúšali aj rakety R-4M. Projektanti podniku "Konstrukta" započali aj vlastný vývoj rakety analogickej konštrukcie, ale v roku 1950 na základe dohody o unifikácii výzbroje vývoju a výrobe neriadených leteckých tejto ráže sa venoval Sovietsky zväz.

Stručná charakteristika
Priemer (mm) 55
Dĺžka (sklopené stabilizátory) (mm) 812
Rozpätie otvorených stabilizátorov (mm) 242
Bojová hlavica 500g hexogen
Dolet (m) 1500-1800
váha (kg) 3,85
Maximálna rýchlosť (m/s) 525

R-4/M "Orkan"

Bachem Ba 349 "Natter" s 28 ks  R4M

Panzerblitz

R4/M Orkan a Panzerblitz 2

«» 24.1.2004