A ešte jeden dlhší preklad pre naše panoptikum. Pridávam aj linky, aby bolo jasné, že to nepíše " nastrčený" agent SBU... Nazvime to „Zákopová pravda“ :
t.me/vault8pro/…
t.me/vault8pro/…
t.me/vault8pro/…
...Je nápadné, že sa boja druhej vlny a demobilizácie prvej, pretože... ďalší odliv 500-600 000 ľudí kazí obraz stabilnej spoločnosti pred voľbami. Obávajú sa politickej krízy. Áno, ale len tým, že udržia tých zmobilizovaných z prvej vlny „nie rok alebo dva, ale až do konca Severného vojenského okruhu“ a vedenie krajiny určite skôr či neskôr vyvolá túto krízu. Opäť zopakujem referenčný materiál o skupinách vojenského personálu a ich motivácii. — Predvojnoví („bežní“) zmluvní vojaci a dôstojníci: Pokračovanie SVO 2-4 roky je pre nich napodiv prospešné. Áno, sú unavení, áno, tí, ktorým vypršali zmluvy, chcú z ozbrojených síl RF odísť. Ale platia všetky výhody! Dĺžka služby sa kráti, mesiac v zóne SVO sa rovná 3 mesiace v čase mieru - predčasný dôchodok. Vojenská hypotéka bola predĺžená - zoberú byty. Len budú zarábať viac. Došlo to až do bodu, že štáb okolo mňa bol proti rotácii a zvyšku pluku v Rusku, pretože... tam budú dostávať pravidelný plat 20-40 000 rubľov! Vojna je preto pre „členov štábu“ výhodná a po Severnom vojenskom okruhu sú celkom dobre demobilizovaní. — Krátkodobí zmluvní pracovníci: Títo sú motiváciou oveľa bližšie k mobilizovaným, pretože to nemalo trvať dlho. Chceli si zarobiť a krátkodobo sa zúčastniť, veľmi často kvôli zdravotným problémom – zotavenie v civile trvá oveľa dlhšie. Po SVO bude táto skupina nútená hľadať si prácu a usadiť sa v pokojnom živote, no dá sa predpokladať, že ich život nebol dostatočne stabilný – inak by neprijali krátkodobý kontrakt. Ťažko povedať, ako veľmi sa zmení život krátkodobo pracujúcich po 2-4 rokoch „dlhej SVO“. — Dobrovoľní väzni: SVO je pre nich šanca na nový život. Po 6 mesiacoch v útočných rotách sú väzni rehabilitovaní a môžu prejsť na riadny kontrakt do bežných vojenských jednotiek. Takže pre väzňov je „dlhé SVO“ prospešné – sloboda, rehabilitácia, zárobok a možnosť získať výhody od kariérneho vojenského personálu. – Mobilizovaní: z ktorých väčšina je v skupine ruských síl v zóne Severného vojenského okruhu (až 3/4 personálu plukov). Služba nám dáva iba plat! To je všetko! Žiadna stanovená dĺžka služby, žiadna vojenská hypotéka! Dostávame peniaze, ale vo vojne strácame čas a zdravie. Po „dlhej SVO“ o 2-4 roky budeme čeliť kolapsu civilnej kariéry (kvôli strate kompetencií a boju proti PTSP), liečbe tej istej PTSP v ťažkých formách, liečbe získaných a zhoršených ochorení , kvôli ktorej mnohí stratia viac ako 1 rok kvôli neschopnosti skĺbiť serióznu liečbu a prácu. Zarobené peniaze pôjdu presne na toto. Pridajme sem kolaps mnohých rodín v dôsledku rozchodu. Všetci títo bojovní, mobilizovaní muži veľmi dobre chápu, že väčšina je stimulovaná alkoholizmom – zaručený spôsob, ako počas 2-4 rokov vojny vypiť príliš veľa a vrátiť sa ako chorí ľudia. To znamená, že toto je ešte vážnejší predpoklad zničenia rodín. Manželky a príbuzní zmobilizovaných si toto všetko uvedomujú, a preto žiadajú návrat zmobilizovaných do „stavu“ PRED vojnou. Pretože alkoholizmus z väčšiny z nás spraví invalidov. Preto zo všetkých 4 skupín bojujúceho vojenského personálu OS RF momentálne najväčšia skupina mobilizovaných nemá motiváciu bojovať a slúžiť dlhodobo. Čím ďalej, tým je to horšie, takmer všetci z davu tomu rozumejú. Ako to teraz ovplyvní vojenské plánovanie, stabilitu spoločnosti a pravdepodobnosť politickej krízy? Vládni úradníci by si mali urobiť rozbor vo forme časovej osi: 1) Čím dlhšie sú vo vojskách mobilizovaní v prvej vlne, tým je to horšie. Stanovte limit každých 6 mesiacov. Každých 6 mesiacov sa v našej skupine vyskytne množstvo rozvodov, množstvo získaných a zhoršených ochorení. Každých 6 mesiacov sa mobilizovaní ľudia stále viac morálne zhoršujú, napriek boju proti alkoholizmu a iným opatreniam - pretože narastá strata kompetencií pre civilnú kariéru, čo znamená skazu života po vojne. Všetci padneme do diery rôznej hĺbky. Čím dlhšie bojujeme, tým je diera hlbšia. To všetko povedie k zvýšeniu počtu odmietačov, dezertérov a možno aj ozbrojených nepokojov. Navyše, čím ďalej, tým vyššie je odhodlanie zúfalstva. Navyše, čím ďalej, tým menej zaujímavé je vyhrať/dosiahnuť ciele SVO. Podmienečne: „Načo mi je, že sme po 3 rokoch vojny oslobodili Donbas, ak je môj život v troskách – získal som choroby, deti vyrástli bez otca, manželka odišla, kariéru musím začať odznova opäť a 2/3 mojich kamarátov boli zabité alebo zranené? » 2) Čím hlbšia je diera, do ktorej spadneme (závisí to od načasovania našej účasti v SVO), tým horšie budú následky po našej demobilizácii, najmä po skončení „dlhej SVO“. Explozívny rast kriminality na pozadí alkoholizmu, explozívny rast drogovej závislosti, radikalizmus pri riešení problémov a pod. A to všetko vyvolá práve tú nestabilitu a tú práve politickú krízu. Tí, ktorí sú pri moci, majú v podstate nepríjemnú situáciu: — Zachovať stabilitu spoločnosti nepopulárnou druhou vlnou a demobilizáciou prvej? Áno, za cenu odchodu ďalších exulantov, áno, vyzerá to škaredo. No s najväčšou pravdepodobnosťou po voľbách áno. — Alebo mať silné deštruktívne následky po roku či dvoch? Voľba menšieho zla. Ale je tu aj nepriateľ, ktorý pozorne sleduje stav našich jednotiek, počet posíl – a čím ďalej, tým menšia je potenciálna odolnosť voči útokom hrebeňov. Nie túto zimu, ale budúce leto. Nie budúce leto, ale budúcu zimu. Nádeje na to v nepriateľských štruktúrach zostanú, kým sa nenájde náhrada za druhú vlnu – ľudia s čerstvou silou, ešte nie v zlom zdravotnom stave.
