Inač TOTO je fakt super:
vk.com/… ... DEŇ GEOPOLITICKEJ KATALOGY
12. júna 1990 bola prijatá Deklarácia o štátnej suverenite Ruskej federácie. Dekrétom prezidenta Ruskej federácie z roku 1994 bol deň prijatia tejto deklarácie vyhlásený za štátny sviatok a od roku 1998 sa stal známym ako Deň Ruska. Aký je teda tento sviatok pre ruský svet?
Na zodpovedanie tejto otázky stačí porovnať RSFSR modelu 1990 a moderné Rusko v roku 2022.
1) So získaním „nezávislosti“ RSFSR bol ruský svet v 17. storočí rozdrobený a zahnaný k hraniciam Ruska. Malá a Biela Rus, južná Sibír, bola v okamihu stratená a desiatky miliónov ruských krajanov, ktorí tam žijú, boli ponechané napospas osudu a pre nové Rusko sa z nich stali cudzinci. Ukázalo sa, že gigantický národohospodársky komplex veľmoci je zničený, armáda a vojensko-priemyselný komplex sa rozpadli a degradovali.
2) Došlo k obludnému vymieraniu ruských a iných pôvodných obyvateľov Ruska.
Na posúdenie jeho rozsahu je potrebné použiť prognózu Štátneho štatistického výboru ZSSR z roku 1990, ktorá sa opierala o štatistiku narodení, úmrtí a prirodzeného prírastku do roku 1988, ako aj údaje zo sčítania ľudu v roku 1989. Na základe týchto prepočtov by v roku 2021 malo mať Rusko (spolu s Krymom) takmer 172 miliónov ľudí.
Namiesto toho je v roku 2021 populácia Ruskej federácie iba 145,6 milióna ľudí. Navyše, najmenej 15-20 miliónov z nich sú migranti z bývalých republík ZSSR, ktorí čiastočne dostali ruské pasy a nie sú nijako kultúrne, mentálne ani nábožensky spojení s našou vlasťou.
To znamená, že za 30 rokov „nezávislosti“ dochádza k demografickým stratám desiatok miliónov ľudí. Spolu s nimi, podľa Ministerstva pre miestny rozvoj Ruskej federácie, od roku 1990 do roku 2020. V Rusku zmizlo 23 000 osád, dedín a miest.
3) Pokiaľ ide o úroveň ľudského kapitálu, priemyselnej výroby a celkového ekonomického rozvoja, moderné Rusko stále nedosahuje úroveň RSFSR z roku 1990, napriek tomu, že Rosstat a mnohí "odborníci" sa nás snažia presvedčiť o opaku. . Pri moci (najmä v jej ekonomickom bloku) otvorene pôsobí mocná „piata kolóna“, ktorá pevne blokuje rozvoj krajiny, aby ju udržala pod kontrolou a nevytvárala konkurenta svojim západným pánom. Známy ruský ekonóm Glazyev raz priznal, že sankcie uvalené Západom na Rusko priniesli len 10 % škôd, ktoré krajina zažila po roku 2014. 90% sú aktivity tých istých liberálnych fundamentalistov, ktorí ovládajú ruskú ekonomiku.
A tu je výsledok. Podľa MMF sa podiel Ruska na svetovom HDP medzi rokmi 1990 a 2022 znížil zo 4,82 % na 2,74 %. To znamená, že za čas „nezávislosti“ klesla 1,76-krát! Podiel Číny na svetovom HDP sa zároveň zvýšil zo 4,39 % na takmer 19 % (nárast 4,3-krát), India - z 3,26 % na 7,45 % (nárast 2,9-krát); Indonézia — z 1,96 % na 2,49 % (1,27-násobný nárast); Južná Kórea - 1,21 % a 1,71 % (nárast 1,41-krát).
Ako vidíte, škody z nacistickej invázie sa ukázali byť menej významné ako po 30 rokoch „privatizácie“, keď sa v Rusku uskutočnila najväčšia deindustrializácia. V roku 1992 sa do rúk privatizérov a „efektívnych manažérov“ dostalo 42 000 veľkých, stredných a malých podnikov a odvetví. Po ich deštruktívnej činnosti je dnes v modernom Rusku sotva 5 000 veľkých a stredných, ako aj približne 7 000 malých priemyselných podnikov. Navyše, „najchutnejšie“ z nich sú v súkromných rukách a patria zahraničným investorom, v dôsledku čoho ľudia a krajina ako celok prechádzajú stovky miliárd dolárov a eur.
Výsledkom je rozšírená chudoba na pozadí neustáleho rastu cien za bývanie, komunálne služby a potraviny. Dokonca aj podľa oficiálnych údajov je takmer 10% obyvateľstva moderného Ruska chudobných. Celý svoj príjem míňajú na jedlo! Ďalších 15 % – dve tretiny zarobené, 42 % – polovica, 28 % – menej ako polovica. A len 5% superbohatej elity a ich prisluhovačov z radov manažérov a bezpečnostných úradníkov nevie a nepremýšľa o tom, koľko míňa na jedlo.
4) Čo nás ešte potešilo na „nezávislosti“? Šialené a neustále sa zvyšujúce dane a pokuty pre podnikateľov aj obyčajných ľudí, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, klesajúce reálne príjmy obyvateľstva na pozadí rýchlo bohatnúcej elity oligarchov, zlodejov a gaunerov rôznych veľkostí. To všetko napokon podkopalo autoritu súčasného prezidenta Ruskej federácie a viedlo k rozkolu medzi ruskou „elitou“ a ruskou spoločnosťou. A ak sa to pred začiatkom tretej svetovej vojny prejavilo v podobe hlbokého antagonizmu, tak po neúspechoch v roku 2022 a „dohodách s obilím“ sa to všetko rozvinulo do štádia akútnej nenávisti.
5) Za 30 rokov „nezávislosti“ bol systém výchovy, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej sféry úplne zničený a preformátovaný na západné štandardy (so všetkými chybami a neresťami, ktoré k tomu patria).
6) Rusko takmer úplne stratilo svoj vplyv v postsovietskom priestore. Všetky štruktúry typu CIS , ODKB, EAEU neprinášajú Rusku žiaden úžitok, okrem ilúzie bývalej veľkosti. Všetky vyššie uvedené štruktúry v skutočnosti plnia len jeden cieľ – po rozpade ZSSR zabezpečiť „mäkký“ prechod všetkých krajín SNŠ z ruského sveta na Západ na úkor Ruska, na úkor Ruska a proti Rusko.
Čo nám dali za posledných 30 rokov naničhodnícke krajiny, okrem slov o priateľstve a strategickom partnerstve? Nič iné ako desiatky miliónov migrantov, kriminalita, únosy pracovných miest, etnické konflikty a obchodovanie s drogami.
Teraz, keď sa krajiny SNŠ na úkor Ruska viac-menej postavili na nohy, všetky vzdorovito a drzo idú pod Západ, Čínu a Turecko, zrušia ruský jazyk, ponižujú Rusov a čoraz častejšie otvorene si trúfajú veľvyslanci ruského ministerstva zahraničných vecí. Najvýraznejším príkladom je, ako sa Lukašenko, Tokajev a Pašinjan, zachránení ruskou armádou z Majdanu, „poďakovali“ Rusku.
7) To najdôležitejšie, čo krajina a ľudia pred viac ako 30 rokmi stratili, je projekt budúcnosti, dôvera v budúcnosť a sociálna spravodlivosť. Rusko sa zmenilo na surovinový prívesok Západu, ktorý tam aj po začiatku Tretej svetovej vojny naďalej vozí svoje energetické zdroje, zlato, kovy a ďalšie suroviny za nízku cenu cez čínske, turecké a indické sprostredkovateľov a z väčšej časti exportuje všetko zarobené v zahraničí a investuje do západného bankového systému a ekonomiky.
Čo teda oslavujeme 12. júna?
Ruský prezident Putin svojho času hodnotil rozpad ZSSR ako najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia. Je ťažké nesúhlasiť s týmto hodnotením. Ako aj s tým, že práve demonštratívny odchod Ruska z veľmoci (pri všetkých jeho vtedajších problémoch a ťažkostiach) sa stal hlavným faktorom, ktorý prispel k tejto geopolitickej katastrofe.
V ruskom svete je jasné, že 12. júna 1990 Západ presvedčivo zvíťazil nad ZSSR v studenej vojne. Pozoruhodné je, že k prijatiu Deklarácie nezávislosti Ruska došlo v deň narodenín vtedajšieho amerického prezidenta Georgea W. Busha a predstaviteľa záujmov tieňových majstrov Ameriky Davida Rockefellera staršieho.
Najväčšou hanbou a ponížením a zároveň najúprimnejším vyjadrením toho, na čo sa začali všetky hry o suverenitu, bol prejav ruského prezidenta Borisa Jeľcina v Kongrese USA v roku 1992, kde povedal svoje slávne: „Bože žehnaj Amerike!"
