Firma Mauser začala vývoj svojho kanónu MG-151 v roku 1935 a to najprv v dosť nezvyklej ráži 15 mm. Zvolila v tej dobe už osvedčenú koncepciu automatiky na princípe krátkeho záklzu hlavne s rotujúcim závorníkom so symetrickými uzamykacími ozubmi. Vyhadzovač bol pákový, vratná pružina bola kombinovaná šraubová a prstencová. Novinkou bola dynamická protiodrazová poistka vo forme pomerne ťažkej objímky nosiča závorníku, ktorá po jeho dorazení do prednej polohy sa pohybovala zotrvačnosťou ďalej dopredu a stlačovala pružinu, ktorej sila sa prenášala na nosič závorníku a pôsobila proti jeho možnému odrazu. Ako je u tohoto princípu funkcie bežné, odomknutie bolo zabezpečené tak, že počas záklzu dozadu krivky v puzdre zbrane uviedli závorník do rotácie, ktorý bol takto zároveň urýchlovaný pri pohybe smerom dozadu. Predsuvná pružina bola uložená vo zvláštnej trubici nad záverovým mechanizmom. Podávanie nábojov bolo stolové z pásu, ktorý sa po vysunutí nábojov rozpadal na jednotlivé články. Napínanie a spúšťanie zbrane bolo elektrické.

Ešte pred vypuknutím vojny bolo jasné, že ráž 15 mm je pre letecký kanón nedostatočná a tak už v roku 1937 bola zbraň prekonštruovaná na pomerne výkonný náboj 20 mm. Kanón sa vyrábal vo veľkej sérii, do konca vojny sa vyrobilo až 249609 kusov. Používal sa ako ofenzívna pevne zabudovaná výzbroj stíhacích a bitevných lietadiel a aj ako pohyblivá defenzívna výzbroj v streleckých vežiach rôzneho typu. Vymenovať lietadlá, ktoré boli vyzbrojené týmto kanónom by bol veľmi dlhý zoznam, ku koncu vojny ho nahrádzal v stíhacích lietadlách ešte výkonnejší kanón MK-108. Bf-109 F-2 až F-4 boli vyzbrojené MG-151/15, od verzie Bf.109 F-4/Trop už to bol MG-151/20 až po verziu Bf-109 G-8, kde ho nahradil MK-108. Vo verzii Bf-109 G-14 až G-16 bol už zasa použitý, u modifikácií Bf.109 H-1 až H-5 v kombinácii s MK-108. Focke-Wulf Fw 190 ho mal vo výzbroji už od samotného počiatku. U Bf.110 bol používaný od verzie Bf.110 G-2. Kanón MG-151 sa inštaloval aj ako poľná konverzná sada " Rüstsatz" v gondolách pod krídla a trup lietadiel. Pozoruhodná bola inštalácia 4 kanónov MG-151 v Do-217N-1/U3, strieľajúcich pod uhlom 70° nahor ("Schräge Musik"). Tento nápad Ofw. Paula Mahleho bol najprv odskúšaný na Bf-110 s kanónmi MG FF , neskôr bol takto vyzbrojený aj He-219 s kanónmi MK-108. Nápad pomohol aplikovať a technicky zdokonaliť nočný stíhač Rudolf Schoenert, ktorý pripravil Rüstsatz R22, ktorú bolo možné zabudovať aj do lietadiel Ju-88 a Do-217J.

Nedostatok lietadiel v poslednom roku vojny viedol k jeho lafetácii pre účely protilietadlovej obrany v trojici (Drillingslafette MG-151/20), väčšinou umiestnenej na polopásovom transportéri SdKfz 251/21 alebo na železničnom vagóne (cca 15 000 kusov). Po vojne sa stal súčasťou výzbroje lietadiel niektorých krajín, ktoré boli okupované Nemeckom a ktoré zmontovali rozpracované lietadlá, čo ostali na ich území (napríklad Francia, Československo).

Kaliber (mm)	15,1/20
Dĺžka (mm)	1917/1767
Výška x šírka (mm)	190x190
Váha (kg)	42/42,3
Kadencia (výstrelov/min)	780-800(550-750*)
Rýchlosť strely na ústí V0 (m/s)	760-790
Hmotnosť strely (g)Hmotnosť strely	72/117

«» 6.4.2003