Prvé veľkorážové guľomety sa objavili v USA a Taliansku už pred rokom 1933. Boli to legendárny Colt-Browning ráže 12,7 mm (prvé pechotné verzie pochádzajú z roku 1917) a Breda SAFAT 12,7 mm (1931). Firma Rheinmetall pracovala na svojom veľkorážovom guľomete už od roku 1933, ale až po nástupe Hitlera moci a popretí dohôd z Versailles v roku 1936 sa práce rozbehli na plné obrátky a tak už v roku 1938 mohol byť odskúšaný nový veľkorážový guľomet ráže 13 mm na lietadle Dornier "Wal".

Princíp funkcie zbrane bol analogický ako u MG-17. Automatika využívala energiu spätného rázu s krátkym záklzom hlavne, zväčšovanú ejektorom na ústí hlavne. Chladenie bolo vzduchom, záver mal otočný závorník, ktorý sa otáčal vďaka špirálovej drážke v puzdre zbrane. Podstatne bolo zdokonalené spúšťanie a nabíjanie zbrane, ktoré bolo elektropneumatické, inicializácia zápalky bola elektrická. S ohľadom na väčší výkon náboja a hmotnosť záveru zbraň bola oproti MG-17 technicky zdokonalená. Protiodrazová poistka zabraňovala odrazeniu záveru a čiastočnému odomknutiu, záver pri pohybe vzad bol naviac urýchľovaný pákovým zrýchľovačom. Podávanie pásu bolo stolové a podľa zostavenia podávacieho mechanizmu pás môže byť privádzaný buď z ľavej, alebo pravej strany.

Prvý rok II. svetovej vojny priniesol skúsenosť, že najmä v boji proti bombardérom, ale aj proti stíhačkám vybaveným samosvornými nádržami a pancierovaním čelného skla kabíny a sedačky pilota, je guľomet klasickej puškovej ráže neúčinný. Preto aj RLM požadovalo od konštruktérov lietadiel vyzbrojiť nové prototypy buď veľkorážovým guľometom 13 mm, alebo kanónmi ráže 15 mm a viac.

Ako doplňujúca výzbroj ku kanónom MG-151 ráže 20 mm sa guľomet MG-131 po prvý krát objavil u Bf 109 G-1/Trop a u Fw 190A-5/U9. MG-131 sa používal aj ako defenzívna výzbroj u lietadiel ako Dornier Do-217 od verzie E-2, Dornier Do-317, Heinkel He 111 od verzie H-16/R1, Heinkel He 219, v prototypoch diaľkových bombardérov He 177 Greif a Focke-Wulf Fw 191, v sérii Fw-200 Condor od verzie C-3/U3, Junkers Ju-188, Junkers Ju-288, Junkers Ju-388 (diaľkovo riadená dvojica МG-131Z/FA-15), Junkers Ju-290, nedokončený prototyp Junkers Ju-488, Junkers Ju-52/3mg8e a nasledujúce modifikácie, v lietajúcich člnoch Blohm und Voss Bv-138 a Blohm und Voss Bv-222, Dornier Do-18. Na Bf-210 bola inštalovaná pozoruhodná veža FDL-131, ktorá bola u posledných verzií a Bf-410 z dôvodu vysokej poruchovosti odstránená. Messerschmitt počítal s MG-131 aj pre Me-309 a Me-509.

Stručná charakteristika
Kaliber (mm)	13
Dĺžka (mm)	1168
Dĺžka hlavne (mm)	546
Výška x šírka (mm)	123 x 233
Váha (kg)	19,7
Váha elektropneumatického spúšťania a podávania(kg)	0,8
Kadencia (výstrelov/min)	930
Rýchlosť strely na ústí V0 (m/s)	710-750
Hmotnosť strely (g)	32-38

«» 20.3.2003